Dejan Baskić, srbský lekár aj o Sputniku: Všetky vakcíny chránia pred covidom, len pri čínskej to trvá dlhšie 

Srbský mikrobiológ Dejan Baskić skúma reálnu účinnosť vakcín v Srbsku. Riziko hospitalizácie znižujú 20-násobne.

Miešanie vakcín môže ešte zvýšiť imunitnú odpoveď človeka, na jeseň očakávam tretie očkovanie, hovorí profesor Dejan Baskić, srbský mikrobiológ z Kragujevskej univerzity.

Spolu so svojím tímom pracuje na štúdii, ktorá sleduje účinnosť vakcín na 29-tisíc zaočkovaných ľuďoch v srbskom meste Kragujevac. Srbsko očkuje vakcínou od firiem Pfizer-BioNTech a AstraZeneca, čínskou vakcínou od spoločnosti Sinopharm a ruským Sputnikom V. Možno ich teda porovnať.

„Vyzerá to, že Pfizer povzbudzuje budovanie imunity trochu rýchlejšie ako iné vakcíny. Čínska vakcína začína fungovať pomalšie, ale na konci sú rozdiely malé,“ hovorí.

Študovali ste účinnosť vakcín proti covidu v meste Kragujevac. Čo vám vyšlo?

Prvotné výsledky ukazujú, že očkovanie aspoň jednou dávkou výrazne znižuje riziko choroby. Presnejšie, po prvej dávke je to štvornásobne v porovnaní s neočkovanou populáciou, druhá dávka znižuje riziko ochorenia covid-19 osemnásobne. Možnosť, že skončíte v nemocnici s covidom, je osemkrát nižšia, ak sa zaočkujete jednou dávkou, a 20-krát, ak vám pichnú dve dávky.

Aká je v Srbsku reálna skúsenosť s ruskou vakcínou Sputnik V? 

Vyzerá to, že Sputnik V patrí k rýchlym vakcínam, chráni nielen pred ochorením, ale aj pred vývojom vážnejších foriem choroby a hospitalizáciou. Riziko ochorenia je u ľudí, ktorí dostanú túto vakcínu, štyrikrát menšie, riziko zápalu pľúc päťkrát menšie a riziko hospitalizácií je šesťkrát menšie v porovnaní s neočkovanými.

Brazílsky regulačný úrad oznámil, že adenovírus v Sputniku, ktorý slúži ako nosič genetickej informácie kľúčového proteínu SARS-CoV-2, sa môže množiť a očkovaní ľudia tak môžu ochorieť. Všimli ste si niečo také aj v Srbsku?

Nie, v našej krajine také prípady nemáme a musím povedať, že taký scenár sa nezdá pravdepodobný. Adenovírus používaný v ruskej vakcíne je replikatívny mutant, čo znamená, že sa v našom organizme nemôže replikovať. Zároveň to znamená, že nemôže spôsobiť chorobu. Ak aj pri Sputniku urobili chybu v produkcii vakcíny a vírus nie je replikatívny mutant, ťažko môže spôsobiť chorobu u zdravého človeka, pretože tento vírus je v ľudskom organizme prirodzene slabo virulentný.

Ktorá vakcína má podľa vašich výpočtov najvyššiu účinnosť v Srbsku? 

Na toto nemôžem odpovedať presne, pretože výskum naďalej pokračuje, ale predbežné výsledky hovoria, že všetky vakcíny (Sputnik, Pfizer, Sinopharm a AstraZeneca) poskytujú vysokú úroveň ochrany. Budeme ich schopní porovnať až na konci štúdie. V tomto momente vám však môžem povedať, že po 45-dňovom období sme zistili, že incidencia choroby u neočkovaných bola 8,1 percenta. U tých, ktorí dostali aspoň jednu dávku vakcíny (niektorí dostali dve dávky), to boli 2,2 percenta pri čínskej vakcíne, 1,8 pri Sputniku, 1,1 pri Pfizeri a 2,3 percenta pri AstraZenece. Tu však musím spomenúť, že pri AstraZenece boli skúmaní iba ľudia, ktorých zaočkovali len raz, pretože druhá dávka sa podáva až po 12 týždňoch.

Brali ste do výpočtov aj vek zaočkovaných ľudí? Ak sa jednou vakcínou očkujú starší a druhou mladší, môže to výrazne ovplyvniť porovnanie, čo sme videli aj v Maďarsku. 

Áno, máte pravdu, vekové rozloženie je rôzne pre ľudí, ktorí dostali rôzne vakcíny. Vo väčšine prípadov najstarší ľudia v Srbsku dostali čínsku vakcínu Sinopharm, kým Pfizer použili väčšinou na zaočkovanie zdravotníkov, teda mladšej populácie. Stále spracúvame výsledky, takže to, čo som vám povedal, sa týka iba celkovej populácie zaočkovaných a nezaočkovaných bez vekového rozloženia.

Čo tieto výsledky zatiaľ hovoria o rozdieloch medzi vakcínami?

Vzhľadom na dáta to vyzerá, že Pfizer povzbudzuje budovanie imunity trochu rýchlejšie ako iné vakcíny. Čínska vakcína začína fungovať pomalšie, ale na konci sú rozdiely malé, pretože ochorel jeden zo 100 ľudí, ktorí dostali Pfizer, kým pri čínskej vakcíne to boli dvaja ľudia zo 100. To je minimálny rozdiel.

V jednom rozhovore ste povedali, že je v poriadku, keď sa vakcíny miešajú, to znamená, že ako druhú dávku dostanete vakcínu inej značky ako tú prvú. Môžete to vysvetliť?

Vakcíny sú postavené na rôznych platformách, môžu teda spustiť imunitnú odpoveď na rôzne komponenty vírusu. Sputnik, Pfizer a AstraZeneca napríklad vyvolávajú imunitnú odpoveď iba na S proteín (vírus ním vniká do bunky – pozn. red.), kým čínsky Sinopharm vytvára odpoveď na všetky proteínové komponenty vírusu (ide o neživú vakcínu, pichnú vám samotný vírus neschopný množiť sa – pozn. red.). Kombináciou týchto vakcín môžete rozšíriť imunitnú odpoveď.

Povedali ste tiež, že na jeseň nás čakajú tretie dávky očkovania. Prečo si to myslíte? Vakcíny od Moderny či Pfizeru vyzerajú, že majú vysoký stupeň protilátok aj po šiestich mesiacoch. 

Jedným z dôvodov je presne to, čo ste povedali. Očakávame ochranu najmenej šesť mesiacov. Ja som bol očkovaný vo februári, takže šesť mesiacov uplynie v septembri. Ďalším dôvodom je to, že na jeseň a v zime budeme mať novšie varianty, ešte novšie ako indický variant, ktoré môžu byť ešte odlišnejšie ako ich predchodca. To ma vedie k takmer istému presvedčeniu, že nebudeme potrebovať len tretí cyklus očkovania, ale aj štvrtý, piaty, až sa napokon budeme očkovať každý rok. Podobne ako proti chrípke.

Budú vakcíny fungovať aj proti variantom ako brazílsky a juhoafrický?

Vakcíny budú fungovať, pokiaľ sa neobjavia nové kmene, ktoré budú mať úplne iný S proteín. Ale to by nemal byť veľký problém, pretože verím, že všetci výrobcovia vakcín budú schopní v krátkom čase pripraviť tie isté vakcíny s materiálom z nového kmeňa. Najmä nové platformy, ako Pfizer alebo Sputnik, sa môžu veľmi rýchlo adaptovať na nový kmeň vírusu.

Chránia vakcíny lepšie ako prirodzená imunita po prekonaní covidu?

Nie, pretože, ako som už povedal, väčšina vakcín používaných dnes rozvíja imunitu iba voči S proteínu, kým samotná choroba ponechá imunitu pre všetky komponenty. Z toho istého dôvodu som presvedčený, že imunita po prekonaní choroby nás môže lepšie chrániť aj pred novými zmutovanými kmeňmi. To však neznamená, že odporúčam ľuďom, aby ochoreli, práve naopak, je oveľa lepšie neochorieť a byť chránený vakcínou ako mať covid, najmä ťažký priebeh choroby, a získať tak prirodzenú imunitu. Kolektívna imunita sa preto môže dosiahnuť primárne vďaka očkovaniu.

Pokiaľ ide o prirodzenú imunitu, nie je problém v tom, že na rozdiel od vakcín sa nedá predvídať a nemožno sa na ňu spoľahnúť? Niekto môže mať po covide vysokú úroveň protilátok, kým iný nízku a ďalší žiadnu. 

Úroveň protilátok nereflektuje stupeň imunity. Bunková imunita je oveľa dôležitejšou obranou proti vírusovým infekciám a nedá sa merať podľa úrovne protilátok. Jednotlivci, ktorí nemajú protilátky, ale vyvinula sa u nich bunková imunita, či už prirodzene, alebo vďaka očkovaniu, môžu byť plne chránení, pretože protilátky v sekundárnej imunitnej odpovedi sa vytvoria krátko po kontakte s vírusom.

Ako dlho môže vydržať prirodzená imunita po prekonaní covidu?

To je otázka za milión dolárov. Pokiaľ vieme, je to niekde medzi 6 a 12 mesiacmi.

Ak som mal covid v marci, potrebujem vakcínu na jeseň, aby som bol chránený v zime? Radíte ľuďom po prekonaní, aby sa aj tak zaočkovali?

Odpoveď na obe otázky je áno. Hoci verím, že prirodzená imunita je lepšia ako umelá, vzhľadom na vážnosť samotnej choroby vždy preferujem prevenciu ochorenia pred jeho liečbou.

Veríte, že očkovanie môže ukončiť pandémiu?

Samozrejme. Nie je to len jediný, ale aj najrýchlejší a najľahší spôsob, ako ukončiť pandémiu.

Kedy sa tak stane?

To závisí od rýchlosti očkovania. V Izraeli je zaočkovaných viac ako 65 percent populácie. Aj USA a Británia podali aspoň jednu dávku veľkému percentu populácie. V našej krajine je to viac ako 35 percent. Európa je trochu pozadu. Globálne to pravdepodobne nebude skôr ako budúci rok. Regionálne má Izrael pravdepodobne pandémiu pod kontrolou. Srbsko ju bude mať na jeseň. V prípade iných krajín to závisí od rýchlosti očkovania.

Koľko percent populácie musíme zaočkovať na kolektívnu imunitu? Je možné, že keď bude zaočkovaných iba 50 percent, príde na jeseň ďalšia vlna a možno aj lockdown?

Výsledky z Kragujevca môžu byť reprezentatívne pre celé Srbsko. Momentálne najmenej jednu dávku vakcíny dostalo 68-tisíc obyvateľov. Doteraz sme v Kragujevci zistili covid u 30-tisíc ľudí. Takže asi 100-tisíc ľudí môže mať imunitu, čo znamená 50 percent našej populácie. Sme teda blízko k dosiahnutiu kolektívnej imunity. Očakávam, že na jeseň bude mať imunitu 70 až 80 percent ľudí.

Dejan Baskić
Profesor farmaceutickej mikrobiológie na Fakulte medicínskych vied na Kragujevskej univerzite v Srbsku.
Pôsobí na Inštitúte verejného zdravia v Kragujevci.
Patrí medzi srbských odborníkov na covid citovaných miestnymi médiami.
Študuje reálnu účinnosť vakcín v Kragujevci, výskum ešte nie je ukončený.

Tomáš Vasilko

Zdroj:
https://dennikn.sk/2378515/srbsky-lekar-aj-o-sputniku-vsetky-vakciny-chrania-pred-covidom-len-pri-cinskej-to-trva-dlhsie/


Foto: Dejan Baskić
zdroj: https://www.nasiusvetu.com/