Dekan lekárskej fakulty o výučbe: študenti majú videoinštruktáže, ale skúsenosť z pitvy sa nahradiť nedá

Na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského je nakazených 50 ľudí, z toho dve tretiny tvoria zahraniční študenti.

Univerzita Komenského zaviedla od 5. októbra na všetkých odboroch vyučovanie na diaľku, a to platí aj pre Lekársku fakultu UK. Výnimku majú len študenti posledného 6. ročníka, ktorí môžu naďalej chodiť na prax do nemocníc k pacientom. Ide o približne 500 študentov, ktorých bude fakulta každý týždeň testovať.

Ako sa učia budúci lekári, ak už druhý semester nebudú v škole? Študenti nemôžu vyšetrovať pacientov, odoberať vzorky či pitvať orgány. Dekan a neurochirurg Juraj Šteňo dúfa, že prax dobehnú v letnom semestri a že nebudú musieť opakovať ročník.

V rozhovore sa dočítate:
ako budú študentov na Lekárskej fakulte UK testovať,
prečo neurochirurg Šteňo vyzýva k noseniu rúšok,
ako vyzerá streamovanie pitvy,
koľko študentov pomáha v nemocniciach.

Aká je momentálne epidemiologická situácia na Lekárskej fakulte?

Celkovo máme pozitívne testovaných 50 osôb. Z toho ide o 44 študentov a šesť pedagógov. Z tých 44 študentov je až 30 zahraničných. Pre bližšiu predstavu – spolu máme na fakulte asi 3-tisíc študentov, z toho viac ako 900 zahraničných, teda necelú tretinu. Ale tvoria až dve tretiny z pozitívne testovaných.

Z ktorých krajín najčastejšie prichádzali pozitívne testovaní študenti?

Podľa krajín to zatiaľ neviem povedať. Ale nemyslím si, že by prevládala jedna krajina.

Zahraniční študenti mali byť pred nástupom do školy najprv päť dní v karanténe a potom sa dať testovať. Aby akademický rok začali s negatívnym testom. Robili ste to tak?

Áno, boli v karanténe a mali sa aj registrovať. Napokon to však nebolo také jednoduché, a preto sme ešte tesne pred začiatkom akademického roka vo vlastnej réžii testovali všetkých zahraničných študentov, ktorí by mali mať kontakt s pacientmi v nemocnici. To bolo vyše 500 zahraničných študentov. Na praktickú výučbu klinických predmetov sme ich pustili až po tom, keď dostali negatívne výsledky na koronavírus.

Prečo ste ich testovali ešte aj vy? Nedodržiavali karanténu?

Podpisovali čestné vyhlásenie, ale je nám ťažko dopátrať sa, cez ktoré štáty študent prešiel, kým prišiel z rodnej krajiny. My sme už dopredu vyhodnotili, že radšej touto cestou nepôjdeme. A preventívne dáme otestovať všetkých študentov, ktorí by mali prísť do nemocnice. A bolo nám jedno, či ich krajina či región boli v tom čase ešte hodnotené ako zelené.

Prečo?

Naším prvoradým cieľom je zabrániť nákaze pacientov v nemocniciach od našich študentov. Robíme všetky opatrenia, aby sa študenti nenakazili medzi sebou a ani pedagógov. Ale cieľom nášho celého snaženia je pacient. Aby sme ochránili tých najrizikovejších a najcitlivejších z nás.

Celá Univerzita Komenského je na dištančnom vyučovaní, výnimku však majú študenti posledných ročníkov, ktorí môžu vykonávať prax osobne. Budete aj ich testovať?

Áno. Výnimkou z dištančného vyučovania sú odborné praxe, my za takúto prax považujeme praktickú výučbu našich študentov 6. ročníka v nemocniciach. Ak nebudú teraz vo finálnom ročníku v kontakte s pacientom, výučba nebude natoľko plnohodnotná, aby sme ich s čistým svedomím pustili do praxe. Samozrejme, stihli by sa to potom doučiť. Ale keďže im my dávame diplom, robíme všetko preto, aby boli pripravení na prax.

Budete ich testovať?

Slovenských aj zahraničných študentov v šiestom ročníku budeme testovať každý týždeň. Výnimku budú tvoriť iba niektorí zahraniční študenti, ktorým sme umožnili, aby odbornú prax absolvovali v domovských krajinách. Ak to bude v príslušnom odbore, môžu si to nahradiť aj takto. S tým, že budú naďalej dištančne vyučovaní a ich prax budeme kontrolovať.

Koľko študentov teda budete týždenne testovať?

Spolu je to 465 študentov. Testovať budeme aj zahraničných a slovenských študentov v odbore všeobecné aj zubné lekárstvo, ktorí budú prichádzať do kontaktu s pacientom. V zubnom lekárstve je nebezpečenstvo nákazy ešte väčšie, keďže robia ošetrovanie priamo v ústach.

Nebude to pre univerzitu drahé?

Je to dosť študentov, bude nás to aj niečo stáť. Teraz ich dáme otestovať cez víkend v súkromnej firme. Potom ich však chceme testovať vlastnými silami – odbery budú robené u nás na fakulte, vyšetrovať ich budú naši pracovníci v spolupráci s Biomedicínskym centrom SAV.

Usmerňujete študentov, ktorí budú prichádzať do kontaktu s pacientom, ako sa majú správať tak, aby sa nenakazili?

Áno, majú nariadené, aby sa vyhýbali hromadným podujatiam. Aby sa nezhromažďovali v študentských internátoch, na izbe nemôže byť viac ľudí, než je tam ubytovaných. Študenti vedia, že sa nemajú stretávať ani medzi blokmi internátu.

Dodržiavajú to všetci vaši študenti, alebo sú medzi nimi takí, ktorí rebelujú?

Nestretol som sa s tým, že by proti nariadeniam rebelovali. To pramení z toho, že majú medicínske znalosti a nedovolia si povedať, že rúško nemá význam, lebo vedia, že význam má. Ale bohužiaľ, zhromažďovali sa a aj preto sú teraz vyzvaní, aby opúšťali internáty.

Dostával som však aj také odpovede: áno, dávame si pozor, sedíme len na izbe, s nikým sa nestretávame. Ale potom ideme na vyučovanie v autobuse, sme na seba natlačení a nájdu sa tam ľudia s rúškom na brade. Na to im nemám čo povedať. Iba to, že ako budúci lekári takí nemôžu byť.

Upozorňujete na to, že tí, čo majú v autobuse rúško na pol brady, môžu nakaziť medika, ktorý ide do nemocnice za pacientom.

Presne tak. Ľudia to majú nosiť aj vtedy, keď nerozprávajú. A predovšetkým aj na nose, pretože vydychujú vzduch práve z nosa. A nosohltan je vírusmi kolonizovaný viac, než ústa. A to potom ešte ostáva vo forme aerosolu vo vzduchu. Takže pokiaľ nemá medik respirátor s filtrom, ani s rúškom nemusí byť dostatočne chránený.

My neurochirurgovia sme nedávno vydali výzvu k rúškam. My nosíme rúško na operačnej sále dlhé hodiny – lekári, sestry, anesteziológovia. Moja najdlhšia operácia bola 11 a pol hodiny a bol som tam na operačnej sále v kuse s maskou na tvári. V živote som nemal žiadne problémy z rúška. Pokiaľ to budú nosiť a dodržiavať vzdialenosti, dezinfikovať si ruky, tak je to ďalší predpoklad toho, že by to nemuselo skončiť zle.

Prekvapil vás taký rýchly nárast pozitívnych študentov?

Obával som sa, že medzi zahraničnými študentmi bude ešte viac nakazených. Poviete si: je ich 30 z 900, to nie je až tak veľa. Ale spomedzi našich študentov je ich len 14 z viac ako dvetisíc. To je dvakrát viac.

Vyzvali ste zahraničných študentov na návrat domov?

Robili sme anketu medzi týmito študentmi a vyšlo nám, že len o málo viac ako polovica z nich by sa chcela vrátiť domov, zvyšok by tu chcel ostať. My im nemôžeme prikázať, aby odišli. Máme však nastavený systém online vyučovania od minulého semestra tak, že nemáme problém realizovať dištančne aj skúšky či štátnice. Možno aj pre nich bude bezpečnejšie byť doma a aj my budeme radi, keď minimalizujeme riziko.

Ako podľa vás študenti zvládnu ďalší semester online?

Skúsim vám priblížiť, ako prebieha typická výučba na klinike. Samozrejme, majú aj semináre, prednášky či diskutujú o výsledkoch výskumu. Ale klasicky to vyzerá takto: Študent dostane za úlohu vyšetriť pacienta. Porozpráva sa s ním o jeho obtiažach, teda odoberie anamnézu. Vyšetrí ho ďalej fyzikálne, teda popočúva ho fonendoskopom, prehmatá ho, môže ho aj preklopkať. Pokiaľ ide o neurológiu, preklopká ho aj kladivkom. Potom si napíše predbežný záver – čo by asi pacientovi mohlo byť a aké vyšetrenie by mu dal urobiť.

Čo ďalej?

Potom sa všetci stretnú s lekárom pedagógom na klinike. Ten sa ich pýta, aké vyšetrenia by dali pacientovi urobiť. Snažíme sa vyberať pacientov, ktorí už majú urobené základné vyšetrenie. A tak pedagóg ukáže študentom to, čo si pýtajú. Chceli by sme krvný obraz? Nech sa páči. Röntgen pľúc? Magnetickú rezonanciu hlavy? EKG? Nech sa páči, pozrite sa. A potom znova premýšľajú, čo tomu pacientovi je.

Urobia spolu záver a potom ďalej ešte všeobecne diskutujú o pacientovej diagnóze. Napríklad, ak je to pacient s nádorom mozgu alebo s vysunutou medzistavcovou platničkou, budú hovoriť o týchto oblastiach – o možnostiach diagnostiky a liečenia.

A ako to bude teraz?

Aj z tejto praxe sa dá aspoň časť urobiť dištančne. A to tak, že údaje, ktoré študent získa priamo na mieste od pacienta, mu povieme na diaľku. Povieme mu: ide o 45-ročného pacienta, má tri mesiace tieto ťažkosti, ktoré sú závislé od toho a od  toho, bolesti pociťuje vtedy a vtedy. Potom povieme, čo presne sa zistilo pri fyzikálnom vyšetrení. Ďalej študent pokračuje tak, ako keby to zistil on.

Stačí to?

Samozrejme, nemôže to plne nahradiť praktickú výučbu. Ten kontakt študenta s pacientom, ktorý je manažovaný pedagógom, sa nedá nahradiť. Práve preto máme výnimku pre študentov 6. ročníka. A ja pevne verím, že aspoň v časti letného semestra bude možná praktická výučba. Keď budeme mať vakcínu a dokážeme sa aspoň trochu vrátiť k normálu, bude potrebné, aby študenti dohnali praktickú výučbu.

Ako?

Študenti v treťom ročníku sa oboznamujú s tým, ako vyšetriť pacienta, teraz sa to budú učiť elektronicky. Budú mať dokonca aj videoinštruktáže. Praktickú časť doženieme budúci rok. Aj v nepandemických časoch bol problém, aby sa študent dostal k pacientovi na taký dlhý čas, aký by potreboval, tak, ako to bolo za mojich čias.

Prečo?

Lôžok bolo vtedy viac, pacienti tam ležali dlhšie a prístup bol bližší. Preto sa chceme učiť aj od zahraničia. Boli sme na Newyorskej univerzite, kde sme videli, že mali hercov z radov laikov, ktorí sa naučili, ako sa choroba prejavuje a hrali rolu chorého. Sťažovali sa na ťažkosti danej choroby, hrali bolesti. Pred dvoma rokmi sme to zavádzali aj u nás, kde to hrali naši študenti.

Teraz však nič také nebude možné.

Nie, ale problém nedostatku kontaktu študenta s pacientom je všeobecný. Teraz sa to ešte vyostrilo.

Ako vyzerajú videoinštruktáže?

Už pred začiatkom semestra na anatomickom ústave nakrúcali pitvy. Na mikrobiologickom ústave zasa nakrúcali, ako sa naočkuje materiál, ktorý sa odoberie pacientovi napríklad výterom a položí sa na živnú pôdu, kde mikroorganizmy rastú a testuje sa ich citlivosť na antibiotiká.  Aby to, čo im teraz prakticky nevieme ukázať, videli aspoň na praktických videách. Študentom sme tiež dali možnosť, aby boli prednášky doplnené konzultáciami.

Ako?

Študenti budú mať vyhradené hodiny, keď sa spoja s prednášajúcim a môžu sa pýtať na témy, ktoré boli prezentované na prednáškach. Prechádzame od systému jednosmerného toku informácií, k interaktivite – viac diskusií, viac rozmýšľania. Všetko zlé je na niečo dobré. Táto nešťastná koronakríza nás pohnala v tom, že sa snažíme rozvíjať aj dištančné interaktívnejšie metódy.

Ako nahradíte študentom skúsenosť, keď majú odoberať pacientom vzorky?

Bohužiaľ sme zatiaľ odkázaní len na videoinštruktáže. Všetko to, čo sa študenti nestihnú naučiť teraz, sa budú musieť doučiť ďalší semester. Pravidelne robíme medzi študentmi ankety, aby sme zistili, ako hodnotia výučbu a aké lepšie spôsoby vyučovania by si vedeli predstaviť. Máme spätnú väzbu od študentov a urobíme všetko, aby sa im nahradilo to, čo zmeškali.

Ako nahradíte študentom praktickú výučbu napríklad pri pitve?

Niečo sa bude dať nahradiť, ale kompletne to asi nebude možné. Študenti majú určené hodiny, keď sa pitvú vnútorné orgány, keď sa pitvú periférne nervy, svaly, cievy. Pitva je naozaj o tom, že študent orgán vidí, ohmatá, vypitve, pracuje s ním. Tento vnem je nenahraditeľný.

Ako to nahrádzate?

Aby výučba čo najmenej utrpela, máme pripravené videá. Teraz pripravujeme aj „streamovanie“ pitvy. Asistent im ukáže – pozrite sa, tadiaľto prebieha táto tepna, tu som ju vypreparoval. Prebieha pomedzi tieto štruktúry, vedľa nej je to a to. A akonáhle to bude možné, vrátime ich späť do pitevní, aby to mohli absolvovať.

Budú medici, ktorí študovali počas koronavírusu, menej kvalitní absolventi?

Budeme robiť úplne všetko pre to, aby to tak nebolo. Viem, že teraz nie je nič ideálne, ale chceme, aby to aspoň bolo optimálne. Preto chceme mať kvalitné aj online hodiny. Prodekani aj ročníkoví pedagógovia vedia, ktorá hodina kedy prebieha, a majú možnosť do toho vstúpiť a urobiť niečo ako hospitáciu. Som ďaleko od toho, aby som povedal, že výučba je plnohodnotná. Ale snažíme sa priblížiť k tej bežnej výučbe tým, že šiestaci môžu chodiť na prax a u nižších ročníkov chceme, aby to dohnali v ďalších semestroch.

Nemohli by chodiť na prax aj študenti nižších ročníkov?

Uvažovali sme aj o tom, ale išli by sme do priveľkého rizika. Musíme robiť všetko preto, aby sme chránili študentov aj pedagógov. Keby sa nám vírus rozšíril medzi pedagógmi napríklad na jednom ústave, tak by sme vyradili celý odbor a museli prerušiť výučbu. To by bol veľký problém a už ani šiestaci by nemohli doštudovať.

Takže dúfate, že v letnom semestri sa študenti vrátia na prednášky? 

Dúfam, že aspoň čiastočne áno. Nikto to však nevie predpovedať. Nehovorím o konšpirátoroch, ale o serióznych vedcoch – jedni predpovedali katastrofálne scenáre, iní ľahší priebeh. Ale vieme jedno – to, ako bude vyzerať budúcnosť, závisí od toho, ako sa budú ľudia správať. Ak pochopia, že hygienické opatrenia sú nenáročné ekonomicky, a pritom neuveriteľne účinné. Ak sa podľa toho budú správať, ešte stále budúcnosť nemusí byť čierna a môžeme sa aspoň na časť letného semestra vrátiť k praktickej výučbe. O tom som presvedčený.

Ak by bol aj letný semester celý online, museli by študenti opakovať ročník? 

Nemôžem povedať, že by ma občas táto myšlienka neprepadávala. A len čo príde, tak ma to vždy vydesí a snažím sa ju odohnať. Ale bohužiaľ na to myslím. Potom mi napadajú paralely s tým, že kedysi sme tu mali aj vojnu, ktorá zabrzdila život v spoločnosti. Ale zatiaľ čo počas vojny bežný človek nemá možnosť  brániť sa, teraz sú zbrane proti pandémii v rukách bežných ľudí. To by sme si mali uvedomiť.

Ak nechceme dopadnúť katastrofálne ako počas vojny, je to v našich silách zvrátiť. Avšak počas vojny vieme riziko rozpoznať – keď je nálet, hučia sirény, počuť streľbu. Ale vírus nevydáva zvuky a je taký malý, že ho nikto nevidí. Preto tomu tak veľa ľudí neverí, až kým im sa nenakazí niekto ich blízky.

Chodia študenti medicíny pomáhať lekárom do nemocníc? 

Áno, oslovilo nás ministerstvo zdravotníctva, ktoré si vyžiadalo zoznam medikov, ktorí by boli ochotní pomáhať v krízových intervenčných tímoch. Organizovaním je poverený predseda študentskej časti Akademického senátu našej fakulty. Už opakovane musím poďakovať našim študentom. Človek čaká všeličo, ale ochota pomáhať v nemocniciach od našich študentov ma veľmi milo prekvapila. Preukázali, že sú morálne aj profesionálne pripravení na výkon povolania, ktoré si vybrali.

Koľko študentov sa prihlásilo na zoznam? 

Doteraz je to asi 140 študentov 5. a 6. ročníka. Počas prvej vlny koronavírusu ich bolo asi sto, teraz ešte viac. Pomáhali vtedy nielen pri odberoch, ale najmä v call centrách, keď boli linky preťažené.

Kam chodia pomáhať teraz? 

Už tento týždeň boli niektorí študenti pomáhať pri odberoch v domove sociálnych služieb v Lamači. Môžu pri odberoch buď ľudí usmerňovať, alebo priamo odoberať vzorky. Môžu pomáhať aj regionálnym úradom verejného zdravotníctva pri dohľadávaní kontaktov. Od ministerstva som tiež pochopil, že by radi našich študentov využili aj na pomoc v iných regiónoch Slovenska, aby teda vycestovali z Bratislavy.

Započítavate im to ako prax do štúdia? 

Áno, niečo z toho im uznáme a ospravedlníme im neprítomnosť na vyučovaní. Ale navyše naši pedagógovia potom dajú týmto študentom individuálne mimoriadne konzultácie, aby si nahradili to, čo zameškali vo vyučovaní.

Denisa Gdovinová

Zdroj:
https://dennikn.sk/2064078/dekan-lekarskej-fakulty-o-vyuke-studenti-maju-videoinstruktaze-ale-skusenost-z-pitvy-sa-nahradit-neda/?ref=list

Foto: 
Dekan Lekárskej fakulty Univerzity Komenského Juraj Šteňo. 
Zdroj – TASR