DELEGÁCIA RUSÍNSKEJ OBRODY V SRBSKU
17. JANUÁR – dátum, ktorý sa stal pre Rusínsku národnostnú menšinu žijúcu v Srbsku veľmi významným. Vláda Srbska schválila Rusínom ich vlastný štátny sviatok a tak celé Srbsko oslavovalo štátny sviatok Rusínov. Oslavy medzi Rusínmi žijúcimi v Srbsku odštartovali v piatok 16. januára kultúrno-spoločenskými akciami v obciach a mestách Srbska, kde žijú Rusíni, avšak mali iba neoficiálny charakter. V sobotu 17.januára 2009 sa začal oficiálne sláviť sviatok Rusínov - centrálnou akciou v Ruskom Kerestúre. V nedeľu 18.januára mali duchovný charakter. Ukončenie osláv sa realizovalo 19.januára, kde boli akcie v školách ako aj na Gymnáziu P. Kuzmjaka v R. Kerestúre, s vyučovacím jazykom rusínskym. Formou prezentácie rusínstva, hodiny histórie Rusínov, ako aj inšie formy výchovno-vzdelávacích programov zameraných s národnostnou problematikou.
Na tieto veľkolepé oslavy boli pozvaní aj Rusíni žijúci v iných štátoch. Slovenskú republiku zastupovala delegácia Rusínskej obrody, ktorú tvorili členovia výkonného výboru ROS (ďalej len VV ROS) Silvia Lysinová, redaktorka Info Rusína a Peter Štefaňák, ktorý je zároveň predsedom organizácie molody Rusyny (ďalej len m.R.), členka miestnej organizácie ROS v Kamienke Ivana Sivuľková a člen koordinačného výboru ROS Martin Karaš, ktorí sú tiež členmi mládežníckej organizácie.
Na úvod sa zástupcovia ROS stretli s najvyšším predstaviteľom Rusínov v Srbsku Slavkom Oroszom, ktorý prezentoval našej delegácii súčasnú situáciu v oblasti Rusínskej národnostnej menšiny v Srbsku. Naša delegácia prezentovala situáciu Rusínov žijúcich na Slovensku. Hovorilo sa aj o nedávno skončenom 10. Sneme ROS, ktorý priniesol okrem iného znovuzvolenie predsedu ROS Vladimíra Protivňáka, výrazné omladenie VV ROS, ako aj vedenia organizácie a o stanovených prioritách na roky 2009 – 2011, ktoré 10. Snem ROS schválil. Naša delegácia taktiež predstavila novovzniknutú mládežnícku organizáciu. Hovorilo sa aj o problémoch, ktoré trápia jednu, či druhú stranu. Na stretnutí boli prítomní aj predstavitelia jednotlivých Rusínskych organizácii a inštitúcií. Jednou z najdôležitejších rusínskych organizácii v Srbsku jej aj Ruská Matka, ktorú zastupoval jej predseda Ďjura Papuga, podpredseda Svetovej Rady Rusínov. Ten sa zasa venoval problematike médii. V tejto oblasti možno povedať, že Rusíni v Srbsku sú na vysokej úrovni. Veď majú vlastnú menšinovú televíziu, vlastný celodenný rozhlas, ktorý vysiela v Rusínskom spisovnom jazyku. Existuje tam viacero Rusínskych printových médií, ktoré majú aj svoje regionálne redakcie a regionálnych dopisovateľov. V tejto oblasti bola konštatovaná veľmi dobrá doterajšia spolupráca na úrovni redakcii Srbských a Slovenských Rusinských printových médii a bola dohodnutá aj možná spolupráca na úrovni dopisovateľov z jednej, či druhej strany.
Po tomto stretnutí sa naša delegácia presunula do sídla organizácie Ruska Matka, kde sa hovorilo o rusínskom folklóre a možnej spolupráci na úrovni rusínskych obci v Srbsku a na Slovensku, takisto aj na úrovniach centrálnych, pri organizovaní rôzných festivalov a podujatí. V rámci tejto diskusie bola ocenená aj spolupráca v oblasti literatúry a v oblasti recitátorských súťaži, ktoré sa organizujú na obidvoch stranách. Práve takýchto akcií sa intenzívne zúčastňujú zástupcovia Rusínov Slovenska a Srbska. Spomínala sa aj situácia v oblasti divadiel na jednej, či druhej strane. Veľmi prínosným bola na tomto stretnutí účasť mládežníkov z jednej, či druhej strany, kde členovia našej mládežníckej organizácie Peter Štefaňák, Ivana Sivuľková a Martin Karaš a členovia mládežníckej organizácie v Srbsku otvorili myšlienku integrácie týchto organizácii a dohodli sa konkrétne body, ktoré budú jednotlivé organizácie postupne rozpracovávať.
K tomuto asi dvojhodinovému stretnutiu sa pridala neskôr aj delegácia z Chorvátska. Tá takisto deklarovala spoluprácu najmä v oblasti folklóru, podobne ako Srbska strana a zároveň chorvátska mládežnícka organizácia prijala myšlienku integrácie mládežníckych organizácii v konkrétnych bodoch, ktoré ako som už spomínal sa budú ďalej rozpracovávať. Zástupcovia z jednotlivých krajín si zároveň vymenili kontakty.
V sobotu večer sa začala centrálna oslava štátneho sviatku v dome kultúry v Ruskom Kerestúre. Najprv to bola výstava výtvarných diel od mladých rusínskych umelcov žijúcich v Srbsku, neskôr prekrásny dvojhodinový kultúrny program rusínskeho folklóru, literatúry, modernej, cirkevnej, zborovej hudby a hovoreného a humorného slova. Scénar a réžiu programu pripravil Michajlo Zazuljak, redaktor Ruského slova v Novom Sade. V programe vystúpili aj zástupcovia Rusínov zo Slovenska - laureáti festivalu SPEVY MOJHO RODU a držitelia zlatého pásma z celoslovenskej súťaže v Košiciach Ivana Sivuľková a Martin Karaš, ktorí prezentovali v programe kultúru Rusínov zo Slovenska. Za veľké pozitívum nielen programu, ale celého podujatia označujem používanie národných symbolov Rusínov – visiace národné rusínske zástavy pred kultúrnym domom, erb Rusínov ozdobujúci scénu, ako aj hymna Rusínov, ktorou bola celá akcia začatá.
Po kultúrnom programe nasledovala recepcia (kokteil), v rámci ktorej sa naša delegácia mala možnosť prezentovať pri stretnutiach s predstaviteľmi miestnych a regionálnych rusínskych organizácií, s predstaviteľmi gréckokatolíckej i pravoslávnej cirkvi, s predstaviteľmi jednotlivých médií, zároveň sa prezentovali knihy, CD, INFO RUSÍN, kalendáre a ďalšia tvorba, ktorá vznikla na Slovensku. Pri tejto príležitosti bola našej strane zo strany zástupcov jednotlivých rusínskych farnosti ponúknutá možnosť spolupráce v oblasti účasti na jednotlivých odpustových slávnostiach v rusínskych farnostiach v Srbsku. Možnú spoluprácu v rámci medzinárodných projektov prezentovala vedúca našej delegácie a členka VV ROS Sylvia Lysinová, ktorá vidí možnosti ďalšej spolupráce aj v oblasti modernej hudby, médií ako aj vytvorenia medzinárodného rusínského fóra mládeže, práve tieto oblastí sú u Rusínov v Srbsku, aspoň podľa toho čo sme mohli vidieť na veľmi dobrej úrovni.
Záverečná večera sa už niesla v duchu spoločnej zábavy organizátorov, účinkujúcich a hostí.
V nedeľu sa naša delegácia zúčastnila slávnostnej bohoslužby v katedrálnom chráme sv. Nikolaja v Ruskom Kerestúre. Tu je opäť treba vyzdvihnúť národné cítenie a povedomie Rusínov v Srbsku, keďže jednotlivé časti staroslavienskej liturgie boli v rusínskom spisovnom jazyku, čo v porovnaní s liturgiami na Slovensku je len zriedkavosť a Slovakizácia nášho obradu naberá na nezastaviteľných obrátkach.
Po tejto liturgii už nasledoval rozlúčkový obed s najvyššími predstaviteľmi jednotlivých Rusínskych organizácii v Srbsku, kde si zúčastnení vymenili navzájom spomienkové predmety a darčeky, vzájomné kontakty, na tomto stretnutí naša delegácia odovzdala slávnostné blahoželanie v podobe ďakovného listu od predsedu Rusínskej obrody na Slovensku pána Vladimíra Protivňáka. Predstavitelia srbských Rusínov vysoko ocenili odbornosť, znalosť, prehľad a mladé vekové zloženie našej delegácie. S konštatovaním, že ešte nikdy Slovenskí Rusíni nereprezentovali svoju národnosť vo svete v takom mladom zložení. Cestou späť naša delegácia navštívila aj druhé najväčšie a zároveň prekrásne mesto Novi Sad, ktoré je centrom Vojvodiny, teda oblasti kde žijú Rusíni Srbska.
V závere je treba vyzdvihnúť, že aj napriek tomu, že v Srbsku žije len niečo okolo 16 tisíc Rusínov, ich práva a možnosti, ktoré im poskytuje vláda Srbskej republiky sú na úrovni hodnej príkladu pre celý svet a bolo úžasné počúvať a sledovať aké rôzne možnosti má Rusínska menšina v Srbsku. Na druhej strane vysoko vyzdvihujem hlavne národné uvedomenie Rusínov žijúcich v Srbsku, ktorí sú hrdí na to, že patria k Rusínskej národnosti a aj prostredníctvom tohto článku, by som rád apeloval na všetkých Rusínov žijúcich na Slovensku, aby si z nich brali príklad.
-mk-
Na tieto veľkolepé oslavy boli pozvaní aj Rusíni žijúci v iných štátoch. Slovenskú republiku zastupovala delegácia Rusínskej obrody, ktorú tvorili členovia výkonného výboru ROS (ďalej len VV ROS) Silvia Lysinová, redaktorka Info Rusína a Peter Štefaňák, ktorý je zároveň predsedom organizácie molody Rusyny (ďalej len m.R.), členka miestnej organizácie ROS v Kamienke Ivana Sivuľková a člen koordinačného výboru ROS Martin Karaš, ktorí sú tiež členmi mládežníckej organizácie.
Na úvod sa zástupcovia ROS stretli s najvyšším predstaviteľom Rusínov v Srbsku Slavkom Oroszom, ktorý prezentoval našej delegácii súčasnú situáciu v oblasti Rusínskej národnostnej menšiny v Srbsku. Naša delegácia prezentovala situáciu Rusínov žijúcich na Slovensku. Hovorilo sa aj o nedávno skončenom 10. Sneme ROS, ktorý priniesol okrem iného znovuzvolenie predsedu ROS Vladimíra Protivňáka, výrazné omladenie VV ROS, ako aj vedenia organizácie a o stanovených prioritách na roky 2009 – 2011, ktoré 10. Snem ROS schválil. Naša delegácia taktiež predstavila novovzniknutú mládežnícku organizáciu. Hovorilo sa aj o problémoch, ktoré trápia jednu, či druhú stranu. Na stretnutí boli prítomní aj predstavitelia jednotlivých Rusínskych organizácii a inštitúcií. Jednou z najdôležitejších rusínskych organizácii v Srbsku jej aj Ruská Matka, ktorú zastupoval jej predseda Ďjura Papuga, podpredseda Svetovej Rady Rusínov. Ten sa zasa venoval problematike médii. V tejto oblasti možno povedať, že Rusíni v Srbsku sú na vysokej úrovni. Veď majú vlastnú menšinovú televíziu, vlastný celodenný rozhlas, ktorý vysiela v Rusínskom spisovnom jazyku. Existuje tam viacero Rusínskych printových médií, ktoré majú aj svoje regionálne redakcie a regionálnych dopisovateľov. V tejto oblasti bola konštatovaná veľmi dobrá doterajšia spolupráca na úrovni redakcii Srbských a Slovenských Rusinských printových médii a bola dohodnutá aj možná spolupráca na úrovni dopisovateľov z jednej, či druhej strany.
Po tomto stretnutí sa naša delegácia presunula do sídla organizácie Ruska Matka, kde sa hovorilo o rusínskom folklóre a možnej spolupráci na úrovni rusínskych obci v Srbsku a na Slovensku, takisto aj na úrovniach centrálnych, pri organizovaní rôzných festivalov a podujatí. V rámci tejto diskusie bola ocenená aj spolupráca v oblasti literatúry a v oblasti recitátorských súťaži, ktoré sa organizujú na obidvoch stranách. Práve takýchto akcií sa intenzívne zúčastňujú zástupcovia Rusínov Slovenska a Srbska. Spomínala sa aj situácia v oblasti divadiel na jednej, či druhej strane. Veľmi prínosným bola na tomto stretnutí účasť mládežníkov z jednej, či druhej strany, kde členovia našej mládežníckej organizácie Peter Štefaňák, Ivana Sivuľková a Martin Karaš a členovia mládežníckej organizácie v Srbsku otvorili myšlienku integrácie týchto organizácii a dohodli sa konkrétne body, ktoré budú jednotlivé organizácie postupne rozpracovávať.
K tomuto asi dvojhodinovému stretnutiu sa pridala neskôr aj delegácia z Chorvátska. Tá takisto deklarovala spoluprácu najmä v oblasti folklóru, podobne ako Srbska strana a zároveň chorvátska mládežnícka organizácia prijala myšlienku integrácie mládežníckych organizácii v konkrétnych bodoch, ktoré ako som už spomínal sa budú ďalej rozpracovávať. Zástupcovia z jednotlivých krajín si zároveň vymenili kontakty.
V sobotu večer sa začala centrálna oslava štátneho sviatku v dome kultúry v Ruskom Kerestúre. Najprv to bola výstava výtvarných diel od mladých rusínskych umelcov žijúcich v Srbsku, neskôr prekrásny dvojhodinový kultúrny program rusínskeho folklóru, literatúry, modernej, cirkevnej, zborovej hudby a hovoreného a humorného slova. Scénar a réžiu programu pripravil Michajlo Zazuljak, redaktor Ruského slova v Novom Sade. V programe vystúpili aj zástupcovia Rusínov zo Slovenska - laureáti festivalu SPEVY MOJHO RODU a držitelia zlatého pásma z celoslovenskej súťaže v Košiciach Ivana Sivuľková a Martin Karaš, ktorí prezentovali v programe kultúru Rusínov zo Slovenska. Za veľké pozitívum nielen programu, ale celého podujatia označujem používanie národných symbolov Rusínov – visiace národné rusínske zástavy pred kultúrnym domom, erb Rusínov ozdobujúci scénu, ako aj hymna Rusínov, ktorou bola celá akcia začatá.
Po kultúrnom programe nasledovala recepcia (kokteil), v rámci ktorej sa naša delegácia mala možnosť prezentovať pri stretnutiach s predstaviteľmi miestnych a regionálnych rusínskych organizácií, s predstaviteľmi gréckokatolíckej i pravoslávnej cirkvi, s predstaviteľmi jednotlivých médií, zároveň sa prezentovali knihy, CD, INFO RUSÍN, kalendáre a ďalšia tvorba, ktorá vznikla na Slovensku. Pri tejto príležitosti bola našej strane zo strany zástupcov jednotlivých rusínskych farnosti ponúknutá možnosť spolupráce v oblasti účasti na jednotlivých odpustových slávnostiach v rusínskych farnostiach v Srbsku. Možnú spoluprácu v rámci medzinárodných projektov prezentovala vedúca našej delegácie a členka VV ROS Sylvia Lysinová, ktorá vidí možnosti ďalšej spolupráce aj v oblasti modernej hudby, médií ako aj vytvorenia medzinárodného rusínského fóra mládeže, práve tieto oblastí sú u Rusínov v Srbsku, aspoň podľa toho čo sme mohli vidieť na veľmi dobrej úrovni.
Záverečná večera sa už niesla v duchu spoločnej zábavy organizátorov, účinkujúcich a hostí.
V nedeľu sa naša delegácia zúčastnila slávnostnej bohoslužby v katedrálnom chráme sv. Nikolaja v Ruskom Kerestúre. Tu je opäť treba vyzdvihnúť národné cítenie a povedomie Rusínov v Srbsku, keďže jednotlivé časti staroslavienskej liturgie boli v rusínskom spisovnom jazyku, čo v porovnaní s liturgiami na Slovensku je len zriedkavosť a Slovakizácia nášho obradu naberá na nezastaviteľných obrátkach.
Po tejto liturgii už nasledoval rozlúčkový obed s najvyššími predstaviteľmi jednotlivých Rusínskych organizácii v Srbsku, kde si zúčastnení vymenili navzájom spomienkové predmety a darčeky, vzájomné kontakty, na tomto stretnutí naša delegácia odovzdala slávnostné blahoželanie v podobe ďakovného listu od predsedu Rusínskej obrody na Slovensku pána Vladimíra Protivňáka. Predstavitelia srbských Rusínov vysoko ocenili odbornosť, znalosť, prehľad a mladé vekové zloženie našej delegácie. S konštatovaním, že ešte nikdy Slovenskí Rusíni nereprezentovali svoju národnosť vo svete v takom mladom zložení. Cestou späť naša delegácia navštívila aj druhé najväčšie a zároveň prekrásne mesto Novi Sad, ktoré je centrom Vojvodiny, teda oblasti kde žijú Rusíni Srbska.
V závere je treba vyzdvihnúť, že aj napriek tomu, že v Srbsku žije len niečo okolo 16 tisíc Rusínov, ich práva a možnosti, ktoré im poskytuje vláda Srbskej republiky sú na úrovni hodnej príkladu pre celý svet a bolo úžasné počúvať a sledovať aké rôzne možnosti má Rusínska menšina v Srbsku. Na druhej strane vysoko vyzdvihujem hlavne národné uvedomenie Rusínov žijúcich v Srbsku, ktorí sú hrdí na to, že patria k Rusínskej národnosti a aj prostredníctvom tohto článku, by som rád apeloval na všetkých Rusínov žijúcich na Slovensku, aby si z nich brali príklad.
-mk-
Aktuality
Zobraziť všetky30.04.2026
Dve percentá, jeden spoločný cieľ
Podporte nás 2 % z vašich daní a buďte súčasťou nášho úsilia o zachovanie a šírenie neznámej histórie Rusínov.
Vaša podpora je pre nás cenná – ďakujeme za dôveru!
Notársky centrálny register určených právnických osôb
Informácie o určenej…
10.03.2026
Archív: Rodák z Podkarpatskej Rusi Mikuláš Popovič získal ocenenie Česká hlava
Virológ Mikuláš Popovič, ktorý sa narodil ako československý občan vtedajšej Podkarpatskej Rusi, získal v roku 2013 cenu Patria v rámci projektu Česká hlava. Vedca pôsobiaceho na Marylandskej univerzite v USA ocenili za dlhoročný výskum vírusu H…
10.03.2026
Rozhovor: Pešiak, ktorý objavil HIV
Eva Bobůrková, 13. 2. 2014
Nové neznáme smrteľné ochorenie bolo opísané v roku 1981. Po pôvodcovi AIDS pátral aj Čechoslovák (Rusín) Mikuláš Popovič. A úspešne. V roku 1984 identifikoval vírus HIV a vytvoril aj prvý test na prít…
06.03.2026
Vladyka Milan Lach SJ bol vymenovaný za eparchiálneho biskupa Bratislavskej eparchie
ISPA
Metropolia
Dnes napoludnie Vatikán oznámil, že Svätý Otec Lev XIV. prijal zrieknutie sa úradu eparchiálneho biskupa vladyku Petra Rusnáka, ktorý v septembri minulého roka dovŕšil kánonický vek 75 rokov a za jeho nástupcu menov…
05.03.2026
Pozvánka na premiéru: Predavač dažďa / Продавач доджу
1 hodina 40 minút • Premiéra: 5. marca 2026
Originál: Predavač dažďa
štvrtok 12. 3.
2. premiéra
Veľká scéna
Dážď sa kúpiť nedá. To však neznamená, že ho niekto nemôže predávať.
Je leto, sucho a práve padol ďalší teplotný rekord. Pri va…
04.03.2026
Lemkovia vytvárajú „Hołos“. O kultúre, ktorá nezanikla
autorka: Julia Pańków
"Chcela som ukázať, že my, mladí Lemkovia, sme schopní vytvoriť dielo, ktoré je relevantné pre našu dobu. Že máme čo povedať a že náš hlas je dôležitý,“ hovorí Daria Kuziak, autorka prvej lemkovskej ope…
Naše obce
Zobraziť galérieUjko Vasyľ
Teta Paraska:
-Slovensku potribnŷ sustruźnykŷ, inžinerŷ i učenŷ/vedci, no baby roďať lem blogeriv, influenceriv i fotografiv...
Československý svět v Karpatech
Československý svet v Karpatoch
Čechoslovackyj svit v Karpatach
Reprezentatívna fotopublikácia
Objednať