Deň hrdinov Karpatsko-duklianskej operácie si prišiel pripomenúť aj premiér Peter Pellegrini, no iba na Duklu

74. výročie Dňa hrdinov Karpatsko-duklianskej operácie sme si pripomenuli o deň skôr, teda v uplynulý piatok 5. októbra. Do Duklianskeho priesmyku k Pamätníku 1. Československého armádneho zboru z troch najvyšších ústavných činiteľov prišiel iba jeden - predseda vlády SR Peter Pellegrini. Prezident Andrej Kiska a predseda Národnej rady SR Andrej Danko tentoraz chýbali.

Popri premiérovi na Duklu prišiel aj minister obrany Peter Gajdoš, generalita Ozbrojených síl SR vedená náčelníkom Generálneho štábu Danielom Zmekom, poslanec Národnej rady SR Mikuláš Krajkovič, predseda Prešovského samosprávneho kraja Milan Majerský s viacerými poslancami, delegácia štátnej správy a samosprávy okresu Svidník vedená prednostom Okresného úradu vo Svidníku Jozefom Baslárom a primátorom Svidníka Jánom Holodňákom, zástupcovia diplomatického zboru akreditovaného na Slovensku, ale aj členovia Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov, aktivisti, zástupcovia politických strán a ďalších organizácií verejného a spoločenského života, no a v neposlednom rade aj vojnoví veteráni. „Môžeme symbolicky povedať, že 6. októbra 1944 sa začal príbeh oslobodzovania našej krajiny, kedy prvýkrát na územie vtedajšieho Československa prišiel 1. československý armádny zbor. Táto operácia patrí k jedným z najkrvavejších v histórii druhej svetovej vojny a tie obete boli obrovské, preto je našou povinnosťou vždy sem prísť a prísť sa pokloniť všetkým obetiam a hrdinom, ktorí bojovali za našu slobodu, a ktorí prišli o to najvzácnejšie. O to viac, keď v dnešnej spoločnosti badáme akoby pokusy o reinkarnovanie podobných režimov, ako bol ten, ktorý spôsobil hrôzy druhej svetovej vojny,“ zdôraznil v príhovore pred pamätníkom na Dukle so sochou československého vojaka premiér Peter Pellegrini a pokračoval, že si váži, koľko ľudí prišlo na Duklu vyjadriť vďaku, úctu a pokoru. „Vysielajú na celé Slovensko odkaz, že my Slováci nezabúdame, vážime si svoju históriu, ale nedopustíme, aby sa znova opakovala,“ podotkol predseda vlády.  povedal premiér a dodal: „Dovoľte aj mne, aby som sa hlboko poklonil pred ľuďmi, ktorí osobne bojovali za našu slobodu, a ktorí aj v tomto vysokom veku a často s podlomeným zdravím nevynechajú žiadnu takúto udalosť a vždy sú medzi nami. Veľmi si to vážim a som hrdý, že sa vám môžem pozrieť priamo do očí.“

Po krátkej návšteve vyhliadkovej veže na Dukle potom premiér zo svidníckeho letiska vrtuľníkom odletel za ďalšími pracovnými povinnosťami vo Vysokých Tatrách. Minister obrany Peter Gajdoš, na rozdiel od premiéra, absolvoval aj ďalší program spomienkových osláv pri Soche arm. gen. L. Svobodu v centre Svidníka a takisto aj pri Pamätníku Sovietskej armády vo Svidníku. Počas svojho príhovoru na Dukle šéf rezortu obrany vyhlásil, že je to odkaz hlavne pre mladých ľudí, aby nezabúdali, ako ťažko sa sloboda vybojovala. „Nesmieme dopustiť, aby nejaké extrémistické skupiny nám ju nejakým spôsobom zobrali. Preto som presvedčený o tom, že hlavne mladým ľuďom je potrebné pripomínať našu históriu, ktorá je nemenná, a že sloboda prišla z východu. Je to našou povinnosťou, pretože naši starí otcovia ju vybojovali a my ju musíme udržať,“ zdôraznil Peter Gajdoš, ktorý deviatim vojnovým veteránom, z ktorých väčšina prišla osobne na Duklu, udelil pamätné medaily. Okrem nich pamätnú medailu odovzdal aj Mestu Svidník a prevzal ju primátor Ján Holodňák. Všetkým oceneným na Dukle gratuloval aj premiér Peter Pellegrini.

Deň hrdinov Karpatsko-duklianskej operácie a 74. výročie Karpatsko-duklianskej operácie je spomienkou na jednu z najťažších horských bitiek v II. svetovej vojne. Jej náročnosť najlepšie vystihujú slová neskoršieho armádneho generála a prezidenta Československej socialistickej republiky Ludvíka Svobodu, ktorý v tejto náročnej vojenskej operácii velil Čechom a Slovákom, hrdinom Karpatsko-duklianskej operácie. „Nie je vo vojne nič ťažšie, ako dobývať práve hory, vyháňať z nich tých, ktorí si zaumienili ich vrchy premeniť na nedobytnú pevnosť, v opevnenia, na ktorých si má útočník - obrazne povedané - vylámať zuby. V tomto mi dá za pravdu každý, kto karpatské jesenné ťaženie v predposlednom vojnovom roku absolvoval a prežil.“

Karpatsko-duklianska operácia, ktorá bola útočnou operáciou vojsk 38. armády 1. ukrajinského frontu maršala I. S. Koneva a časti síl 1. gardovej armády 4. ukrajinského frontu genplk. I. J. Petrova bola jednou z najťažších na našom území a vyžiadala si veľké obete. Počas nej straty 38. armády predstavovali 13 264 padlých, zomrelých a nezvestných a 48 750 ranených a nemocných. 1. čs. armádny zbor mal 1 630 padlých, zomretých a nezvestných a 4 069 ranených. Nepriateľské straty  sa odhadovali až na 52 000 padlých a ranených.

(pn, vhu)