Deň rusínskej kultúry v Giraltovciach s Fedorom Vicom a dokumentom Osadné

V pondelkový podvečer sa v Giraltovciach v rámci Dňa rusínskej kultúry uskutočnila vernisáž výstavy rusínskeho karikaturistu Fedora Vica. Súčasťou podujatia a pripomenutia si rusínskej kultúry bola aj projekcia úspešného dokumentu režiséra Marka Škopa Osadné.

Hlavným organizátorom premiérového Dňa rusínskej kultúry bol mladý Giraltovčan Michal Kočiš. Priestor pre realizáciu podujatia poskytol Mestský úrad Giraltovce. Prvotná myšlienka bola zorganizovať projekciu známeho slovenského dokumentu Osadné. „Oslovil som o. Soroku, ktorému sa myšlienka páčila a bol ochotný prísť. Keď som si vypočul rozhovor s Fedorom Vicom v Slovenskom rozhlase, spomenul tam okrem iného, že jeho rezbárske diela sú na mestskom úrade v Giraltovciach. Považoval som to za dobrú paralelu a symboliku. Tieto rezbárske práce urobil v čase, keď mal zakázané publikovať,“ priblížil nám organizátor M. Kočiš. V Giraltovciach už niekoľko rokov organizujú aj Dni židovskej kultúry a Dni rómskej kultúry, v tomto roku pribudol Deň rusínskej kultúry.

 

„Hlavnou myšlienkou je prezentovať rusínsku kultúru aj v meste, kde žije minimum Rusínov, ale nemáme k ním určite ďaleko,“ hovorí M. Kočiš. Pondelkového otvorenia výstavy sa zúčastnili protagonisti dokumentu Osadné: starosta Ladislav Mikuláško, pravoslávny duchovný o. Soroka a rusínsky aktivista Fedor Vico. Za Rusínsku obrodu sa podujatia zúčastnil Miron Krajkovič zo Svidníka. Za miestnu samosprávu primátor Giraltoviec Ján Rubis, mestskí poslanci a zamestnanci mestského úradu. Prítomní si vypočuli hudobný úvod podujatia v podaní žiakov Základnej umeleckej školy v Giraltovciach. Všetkých privítala vedúca oddelenia kultúry Alena Kmecová, ktorá priblížila výstavu a tvorbu karikaturistu a rusínskeho aktivistu Fedora Vica. Podpredseda Rusínskej obrody M. Krajkovič vrelo poďakoval za pozvanie a organizáciu tohto druhu podujatia v Giraltovciach. „Rusíni, to sme my obyčajní ľudia, ktorí tu v tomto regióne žijú spolu s ostatnými národnosťami. Ľudia by nemali zabúdať odkiaľ je ich pôvod. Sme tu a tu chceme žiť, nemáme svoju krajinu. Smutné je, že sa rusínsky jazyk stáva pre naše vnúčatá cudzím jazykom. V súčasnosti sa pripravujeme na sčítanie ľudu, ktoré pre nás je kľúčové a symbolické v prihlásení sa k vlastným koreňom a rusínskej reči. Chceme sa čo najviac priblížiť vyrovnaniu k majoritnému obyvateľstvu. Vydobyť si svoje miesto a financie na kultúru, literatúru, noviny ako to majú ostatné národnosti,“ uviedol M. Krajkovič.

Od Derešu (1969) k Derešu (2008)
Výstava Fedora Vica v obradnej sieni v Giraltovciach reprezentuje humor a satiru známeho rusínskeho karikaturistu. Rozdelená je na časť karikatúr, ktoré sú po rusínsky a druhú, ktorú tvoria práce F. Vica z knihy Dereš. „Ide o hrubý prierez mojej tvorby. Dereš bol svojho času (1969) zošrotovaný, pred niekoľkými rokmi vyšiel aj s prispením prešovského VÚC výber z tejto hrubšej knihy pod názvom Dereš ..a nikdy inak (2008),“ hovorí karikaturista. Dnešná verzia obsahuje popri pôvodných kresbách (a tiež textoch, fotografiách a ďalších dobových dokumentačných materiáloch a sprievodnom texte autorovho brata Miroslava Vica) aj nové, v ktorých sa kedysi neohrozený Jánošík dostáva do konfrontácie s meniacimi sa pomermi súčasnosti.

Fedor Vico, rodák z Vyšných Čabín, sa vo svojich začiatkoch „obúval“ svojim kresleným humorom do politickej situácie a každodennej reality reálneho socializmu. Jeho tvorbu charakterizujú populárne postavičky Jánošík a Iľko Sova z Bajusova. Kreslený zbojník vychádzal niekoľko rokov pod názvom Dereš Fedora Vica v časopise Roháč. Počas normalizácie v šesťdesiatom deviatom roku dostal zákaz publikovania a stal sa nepohodlným. V roku 1975 opäť publikoval, spočiatku len v regionálnej tlači. Vybral si týždenník Nove žitja, kde kreslil rusínsky seriál Iľko Sova z Bajusova. Neskôr mu bol umožnený aj návrat do Roháča. Po jeho zániku Dereš uverejňovali periodiká Aréna, Mosty a Bumerang. Spolupracoval aj s denníkom Sme a s českými Lidovými novinami. V Prešove Fedor Vico organizuje medzinárodnú súťaž kresleného humoru Zlatý súdok. Pripomeňme, že F. Vico sa venuje aj drevorezbe, v Giraltovciach je osadená jeho práca - drevený reliéf vo vestibule Mestského úradu (MsÚ) a drevená dekorácia v obradnej sieni MsÚ.

Osadné sa dostalo na všetky kontinenty
Po oficiálnom otvorení výstavy karikatúr, nasledovala projekcia dokumentu Osadné. K jeho protagonistom patrí aj F. Vico, ktorý o dokumente povedal: „Tento film je o všetkých ľuďoch, ktorí žijú mimo centra diania a finančných tokov. V týchto končinách a na Slovensku žijeme z extrému do extrému, od mantinelu k mantinelu, možno preto sa našim hokejistom tak dobre darí.“ Snímka režiséra Marka Škopa ešte donedávna bodovala na filmových festivaloch. Dokument sa dostal na všetky kontinenty sveta a do väčšiny krajín, kde majú festivaly filmu a dokumentu svoju tradíciu. „S filmom Osadné sme boli všetci jeho protagonisti aj na západnom a strednom Slovensku, boli sme aj na filmovom festivale v Krakove, či Nemecku. O projekciu filmu je ešte stále záujem. Od začiatku ide o veľmi dobrú propagáciu obce i  regiónu. Pre nás to má také dôsledky, že k nám chodí veľa ľudí, ktorí navštevujú aj kryptu a chrám v Osadnom, a tomu sme veľmi radi,“ hovorí jeden z hlavných protagonistov filmu a pravoslávny duchovný Peter Soroka.

Samotný dej dokumentu Osadné je spojený aj s nenaplneným snom miestneho pravoslávneho kňaza. V Osadnom by P. Soroka veľmi rád v budúcnosti videl novopostavené duchovné centrum. Prvotná myšlienka začína v súčasnosti naberať svoje kontúry. Čaká sa na schválenie projektu. „Našli sme si partnera na Ukrajine a čakáme, či to vyjde. V októbri minulého roku sme podali projekt v rámci ukrajinsko-slovenskej spolupráce, ktorého cieľom je rozvoj turistického ruchu. V pláne je postaviť duchovné centrum, ktoré by slúžilo aj pre ubytovanie turistov. Posledný rok bol veľmi dobrý, čo sa týka návštevnosti Osadného. Je potrebné využiť stále rozbehnutý vlak. V obci je problém s malými ubytovacími kapacitami. Zároveň súčasťou projektu by boli aj výlety pre návštevníkov, ktorí by mali záujem aj o okolie Osadného a o ďalšie zaujímavosti regiónu,“ hovorí P. Soroka. Ako sme sa ďalej dozvedeli, starostovskú štafetu v Osadnom odovzdal starosta Ladislav Mikuláško po 39 rokoch, aj spolu so svojimi skúsenosťami, synovi Róbertovi. Režisér Marko Škop sa v súčasnosti producentsky podieľa už na hranom filme režiséra Juraja Lehotského. „V novembri nás prišiel pozrieť aj s manželkou a malou dcérkou. Momentálne žije v chorvátskom Zagrebe kde sa oženil. Sme v kontakte a stretávali sme sa v súvislosti s nedávnym vydaním DVD Osadné. Pravidelne, keď príde na východ Slovenska, tak nás rád aj spolu so svojou rodinkou navštívi,“ hovorí P. Soroka. Rodený Svidníčan trávil Vianoce podľa nového kalendára s rodinou vo Svidníku, sviatok Narodenia Isusa Christa, respektíve tradičné pravoslávne Vianoce vo svojej farnosti v Osadnom. 
 

 -i.v.-