Deň víťazstva nad nemeckým nacizmom a domácim fašizmom

8. mája si Európa pripomína koniec najstrašnejšej vojny v dejinách, ktorú pripravil Hitler v plnom súlade s programom NSDAP. Jej prvoradým cieľom bola vybojovanie nového Lebensraumu na východe pre rasovo nadradený nemecký národ, na úkor menejcenných slovanských národov, Židov, Rómov a ďalších, ktoré mali byť vyhladené, zotročené alebo ponemčené.

Precízne plány na to sa zachovali. Rovnako aj nenávistné vyjadrenia členov vedenia NSDAP na adresu „menejcenných“ národov. Hitler sa usiloval o tisícročnú ríšu, ktorá urobí svet bezalternatívnym. Hrozilo zničenia európskej civilizácie, celých štátov, uskutočňovala sa masová genocída. Výsledkom pochopenia, že žiadna z veľmocí nemôže Tretiu ríšu a jej spojencov poraziť sama, ale Hitler jednu po druhej áno, bol vznik protifašistickej koalície Veľkej Británie, USA a ZSSR. Spojenci deklarovali v januári 1943 požiadavku bezpodmienečnej kapitulácie štátov Osi, zničenia fašizmu a potrestania vojnových zločincov.

Tiso – verný spojenec Hitlera
Na príkaz prezidenta Jozefa Tisa v prvý deň vojny slovenské jednotky vtrhli na územie slovanského Poľska po boku nemeckých. Zanedlho SR vypovedala vojnu Veľkej Británii, USA a ZSSR, v ktorom veľkú väčšinu obyvateľstva tvorili slovanské národy. Vojnová propaganda bola vazalská, Tisov režim ju podriaďoval nacistickej "ochrannej moci“. V roku 1942, keď zástavy s hákovým krížom viali po celej Európe, slovenskí predstavitelia zháňali informácie, aké miesto po víťazstve Tretej ríše pripadne v „Novej Európe“ slovenskému národu. Ten niesol hrdé označenie Hilfsvolk – pomocný národ. Hitler na Slovensku potreboval pokoj a ľudáci mu ho zabezpečovali. Vytvorili režim na vodcovskom princípe podľa nemeckého vzoru.

Horlivo realizovali aj jeho rasistickú genocídnu politiku. 30. 8.1942 takto vyjadril svoju spokojnosť: „Ale jedno je treba mať na pamäti: Židov musíme vyhubiť, pretože židia ťahajú za drôtiky, inak nám nič nepomôže! Inak je zaujímavé, ako nám ten katolícky farárko Tiso posiela židov!“ V prvej vlne deportácií ich bolo odtransportovaných do koncentračných táborov 57 752, v druhej vlne od septembra 1944 ďalších 13 500. Ľudáci sa rozhodli vytrvať pri nacistickom Nemecku. Nie ako dočasný ústupok, ale definitívne, bez alternatív, so všetkými morálnymi, politickými a medzinárodnými dôsledkami. Slovensko sa po boku Tretej ríše zúčastňovalo vojny v ZSSR. Padlo v nej okolo 2 500 slovenských vojakov. Celkove sa na východnom fronte vystriedalo do 110-tisíc slovenských vojakov.

Dokumentami je doložené, ako príslušníkov slovenskej armády, ktorí bojovali na Ukrajine a v Bielorusku, demoralizoval rasovo-vyhladzovací charaktere vojny, prenasledovanie Židov, brutálne zaobchádzanie so zajatcami, teror voči civilnému obyvateľstvu, ale najmä slovenská spoluúčasť na ukrutnostiach. Príkladom je protipartizánska akcia s krycím názvom Adi z augusta 1942. Výsledkom boli hromadné dezercie a narastajúce obavy, že sa bude treba zodpovedať aj za nehumánne činy slovenských vojakov.

Nacisti pre Tisov Hifsvolk nechystali radostná budúcnosť. Potláčali a odmietali slovanskú myšlienku. Permanentne ju kritizovali ako rušivý prvok. Slovensko vnímali ako „cintorín nemectva“, poslovenčenú pôvodne germánsku krajinu, v ktorej sú dané všetky podmienky na asimiláciu, samozrejme, za predpokladu, že budú odstránené „rasovo nevhodné a rušivé živly“, teda asi 500-tisíc nežiaducich osôb. S cieľom ponemčenia malo prísť 100-tisíc rodín z Ríše, aby Slováci dostali „novú vedúcu vrstvu“.

SNP – záchrana morálneho kreditu národa
Cez skúsenosti vojakov z východného frontu a odboja Slovákov v zahraničných jednotkách sa začala vytvárať politická atmosféra pre povstanie proti kolaborácii s Nemeckom. V záujme prekonania existenčnej krízy, v ktorej sa ocitol Hitlerov satelitný štát, ale predovšetkým slovenský národ, sa pri jeho príprave spojili rôznorodé, aj úplne protikladné, politické sily. Slovenská antifašistická koalícia bola podobná tej veľkej, v ktorej sa spojili štáty s nezlučiteľnými ideológiami a politickými režimami. SNP patrí k najväčším vojenským vystúpeniam tohto druhu v druhej svetovej vojne. Zapojilo sa doň 50-tisíc vojakov a 18-tisíc partizánov. Slováci s príslušníkmi ďalších 33 národov v ňom bojovali proti obrovskej presile, viazali významnú časť nemeckých ozbrojených síl a prejavili veľkú statočnosť. Tretia SNR, ktorá SNP viedla, priniesla rozchod Slovákov s fašistickou farskou republikou. Povstaním slovenský národ zachránil svoj morálny kredit, začal proces svojho oslobodzovania spod nacistickej nadvlády a jednoznačne sa zaradil k štátom víťaznej antifašistickej aliancie. Vybojoval si dôstojné miesto v Európe a silnú pozíciu v obnovenej ČSR.

V SNP padlo okolo 3 500 vojakov a partizánov. Nacistami a gardistami bolo popravených 5 304 ľudí a úplne alebo čiastočne vypálených 120 obcí. Odhalených bolo 211 masových hrobov. Pri oslobodzovaní Slovenska padlo 63 517 vojakov Červenej armády, 2 790 príslušníkov Československého armádneho zboru, 10 435 Rumunov a bojovníci z ďalších národov. Stále je im za čo ďakovať.

Peter Weiss, bývalý politik a diplomat

Zdroj: 
https://nazory.pravda.sk/analyzy-a-postrehy/clanok/586855-den-vitazstva-nad-nemeckym-nacizmom-a-domacim-fasizmom/