Desatoro prof. Fejsu pre zachovanie identity Rusínov v Srbsku

Združenie inteligencie Rusínov Slovenska privítalo medzi sebou prof. Michala Fejsu z Kocura (Srbsko). Po Dmytrovi Popovi (Ukrajina) a Olene Duć (Poľsko),  hosť z Vojvodiny uzatvoril sériu besied, počas ktorých účastníci spoznávali úroveň starostlivosti o Rusínov v jednotlivých štátoch Európy.  

Pán Fejsa v úvode definoval desať faktorov, ktoré podľa jeho názoru z jednej strany charakterizujú súčasný život Rusínov/Rusnakov vo Vojvodine a z druhej strany vytvárajú predpoklady na zachovanie a rozvoj malej rusínskej menšiny.  
 

Ako najdôležitejšie faktory spomenul demokraticky volenú Národnú radu rusínskej menšiny(1),  Ústav kultúry vojvodinských Rusínov(2),  Rusínske národné divadlo Petro Riznič Ďaďa(3) a apoštolský exarchát gréckokatolíkov Srbska a Čiernej Hory(4).  
 
V posledných voľbách kandidovalo 6 zoskupení,  z ktorých bola zvolená 19-členná Národná rada rusínskej menšiny. Takto zvolený orgán je partnerom vlády vo všetkých dôležitých otázkach, týkajúcich sa rusínskej menšiny v oblasti vzdelávania, kultúry, informovania, používania jazyka v úradnom styku a rozhoduje aj o použití finančných prostriedkov, určených pre rusínsku menšinu. 
 

V oblasti výchovy a vzdelávania (5) uviedol existenciu unikátneho (jediného na svete) rusínskeho Gymnázia Petra Kuzmiaka v Ruskom Keresture spolu s Oddelením rusínskeho jazyka na Filozofickej fakulte v Novom Sade. V prípade školskej vzdelávacej sústavy považuje za veľmi dôležitú existenciu vertikály vzdelávania v rusínskom jazyku - od predškolského veku po vysokoškolskú úroveň, doplnenú prvkami národnostnej kultúry.  Bohatá a rôznorodá vydavateľská činnosť(6),  pritom je dôležité spomenúť, že nikto nemá informačný monopol, pestrosť v elektronických médiách(7) vrátane rusínskych redakcii rozhlasu a televízie v Novom Sade, informačnej agentúry Ruthenpress a niekoľkých ďalších lokálnych elektronických médií.  Demokraciu v oblasti rusínskej kultúry(8), ktorú dnes reprezentuje až 20 občianskych združení, medzi ktorými si pozornosť zaslúžia novovytvorené združenie Fórum mladých a Združenie na ochranu národného pokladu. 
 
Medzi ďalšie dôležité faktory Fejsa zaradil tzv. vonkajšie vplyvy a to revolučné zmeny v karpatskom regióne(9) spojené s uznaním Rusínov a odsúdením stalinisticko-genocídneho režimu,  ktorý zničil stovky rusínskych škôl, eliminoval rusínsku identitu a zlikvidoval gréckokatolícku cirkev,  ako aj medzinárodné štandardy práv národnostných menšín(10),  ktoré sú pre Rusínov revitalizujúce a ktoré sú povinné jednotlivé štáty civilizovanej Európy implementovať do svojej legislatívy. 
 

„Je takmer isté, že tieto normy bude musieť prijať aj Ukrajina, kde dnes stalinská ideológia voči Rusínov stále dominuje,“ ukončil svoje desatoro Fejsa.
 

„V Srbsku žije dnes asi 16000 Rusínov/Rusnakov a rusínsky jazyk je uznaný za jeden zo štyroch oficiálnych jazykov Vojvodiny.  Keď prídete do Nového Sadu, tak si všimnite, že na radnici – sídle primátora, je popis budovy na tabuli aj v rusínskom jazyku,“ ilustruje Fejsa veľkorysý prístup k menšinám. 
Zaujímavo zneli aj čísla o počtoch ľudí v rusínskych redakciách.  V Ruskom slove, ktoré vydáva jeden týždenník, jeden mesačník pre školákov, dvojmesačník pre mladých a literárny štvrťročník, pracuje dnes 35,  v štátnom rozhlase 17 a v televízii 13 zamestnancov. 
 

„Legislatívny rámec, ale hlavne praktická spolupráca a porozumenie s orgánmi  Vojvodiny, môže byť vzorom vzťahov medzi menšinami a vládou pre mnohé vyspelé demokratické krajiny Európy,“ zakončil svoje vystúpenie v Bratislave  prof. Fejsa.  
 
Foto k akcii nájdete tu: http://www.rusyn.sk/index.php?ID=6656&l=sk

-bl-