Deväťdesiatnik Lazorík: Nech umierajú iní, ja mám ešte veľa práce

Zástupy gratulantov nemali konca-kraja. Prejavy úcty a obdivu nad celoživotnou snahou o obhajobu nárečia a ľudovej kultúry chcel známemu etnografovi Jánovi Lazoríkovi z Krivian vyjadriť každý, kto prišiel na oslavu jeho 90. narodenín.

KRIVANY. Oslávencovi pripravili nadšenci folklóru prekvapenie v podobe programu, v ktorom účinkovala vyše stovka gratulantov. Medzi nimi aj členovia Dedinskej folklórnej skupiny z Krivian (okres Sabinov), ktorú Lazorík založil. Program režijne pripravil šéf súboru Sabinovčan Miroslav Fabián.

V preplnenej sále miestneho kultúrneho domu ho sledovali stovky divákov. Počas jednotlivých vystúpení premietali na plátne aj ukážky starých filmov, ktoré nahrala Lazoríkova skupina v 60. a 70. rokoch minulého storočia v réžii Martina Ťapáka a v hudobnej úprave Svetozára Stračinu. Zaspievať prišli aj také esá ako Ján Ambróz či Monika Kandráčová.
 

Dostal opasok i valašku
Dar od súboru Sabinovčan odovzdal jeho umelecký šéf: "Je to opasok, aby ste boli mocný a odolný. A valaška, aby ste sa mohli lepšie prerúbať," predniesol. Ako inak, v šarišskom nárečí.
K mikrofónu sa vtedy dostal aj oslávenec a svojimi vtipnými poznámkami vyvolával hurónsky smiech v sále: "Ňeznam gdo vimišľel, že každi muši umric. Vi ňeznace? Šag naj druhe umiraju, ľem ňe ja. Mňe treba ešči veľo robic."
 

Denne zapisuje a spomína si na starú reč predkov
Na celom Slovensku známy etnograf Lazorík celý svoj život neúnavne presadzuje boj o zachovanie ľudových tradícií, kultúry, architektúry a nárečia.

Ako dlhoročný pracovník múzea v Starej Ľubovni dokumentoval tradičný spôsob života našich predkov.  Vlastní tisícky dobových fotografií z rôznych udalostí života na dedine, nahrávky, zápisky. Pred spálením prezieravo uchránil už pred desiatkami rokov množstvo ľudových krojov, ktoré od ich majiteľov odkúpil. Nedávno ich vystavil v obradnej sieni pri obecnom úrade. Pri každej príležitosti vyzdvihuje jedinečnosť šarišských krojov: "V každej obci mali iný vzor, inú výšivku či ozdobu."
 

Postaral sa aj o záchranu množstva pracovných nástrojov či zariadení tradičných izieb našich predkov. Všetky zachránené artefakty je možné prezrieť si na výstave inštalovanej v obci. Bývalý učiteľ slovenčiny spisovný jazyk ovláda perfektne, vraví však, že nárečia sú koreňmi národa. Na starú reč predkov nedá dopustiť: "Kto si uchová nárečie, hovorí správne aj spisovne. A neskazene. Kto žije nárečím, je nositeľom." Je autorom vyše 20 publikácií zachytávajúcich život našich predkov a pripravuje ďalšie.

Lazorík: Za popartom k nám nepríde nik!
Podľa J. Lazoríka ľudstvo v súčasnosti likviduje princíp stvorenstva v rozmanitosti. A tak aj zmysel človeka ako jedinečného tvora so schopnosťou obdivovať a uctiť: "Za popartom, Panelákom, Shakespearom či za najnovším filmom s bratislavskými celebritami k nám nik z cudziny nepríde. Azda sám tu ten národ nič nevytvoril, nemal nijaký rapsodický život?"

 Ingrid Timková