Dielo redemptoristov za takmer 20 miliónov

Mimoriadna udalosť v Starej Ľubovni 21. augusta - posviacka kláštora gréckokatolíckych redemptoristov, zvonice i sochy Blahoslaveného Metoda Dominika Trčku bola výsledkom niekoľkoročného úsilia a náročnej práce. Práve v slávnostný deň sme o. Kamilovi Drábovi, ktorý už 12 rokov pôsobí v tunajšej gréckokatolíckej farnosti, položili niekoľko otázok.

Dá sa hneď na úvod vyjadriť vaše pocity, ako hodnotíte túto mimoriadnu udalosť?
- Cítim určité citové rozpoloženie. No môžem to hodnotiť ako vyvrcholenie nielen mojich snažení, ale aj aktivít našich spolubratov. Takže sa veľmi teším a v prvom rade ďakujem Bohu, že mi dal toľko síl, energie a odvahy, aby som dozeral na toto dielo. A v takejto vďačnosti budem prežívať aj zbytok dnešného dňa.

Vráťme sa ale na začiatok. Kedy vznikla myšlienka založiť gréckokatolícku farnosť a kláštor v Starej Ľubovni?
- Po roku 1989 sa zrodila malá komunita, ktorá tu doposiaľ nemala vlastnú farnosť. No postupne sa rozrastala. A vznikla i myšlienka vybudovať kláštor, kde by sa mohlo zintenzívniť naše pôsobenie i cez viacerých kňazov. Tento zámer dozrieval veľmi pomaly a boli aj prekážky, preto samotná realizácia stavby začala v roku 2000.

Kláštor je venovaný reholi redemptoristov, o ktorej hovoria historické pramene, že plnila misijnú činnosť a pomáhala chudobným...
- Jej zakladateľom bol sv. Alfonz Mária de Liguori a korene tejto rehole siahajú do oblasti Neapola - mestečka Scala na juhu Talianska, ktorá existuje od roku 1731. Je to mužská rehoľa, jej poslaním je pracovať a pomáhať ľuďom, pôsobiť misijne v tej - ktorej krajine alebo svetadiele, to znamená pracovať na poli spásy ľudskej duše. Náš kláštor je postavený pre pôsobenie 6-7 rehoľníkov, ktorí sú vyčlenení na misijnú a bezprostrednú prácu vo farnosti.

Súčasťou areálu je zvonica, ktorá pôsobí veľmi netradične...
- Snažili sme sa, aby to bolo zaujímavé a čímsi výnimočné. Našim zámerom bolo, aby každý človek prechádzajúci týmto miestom nielen počul zvony, ale ich aj videl. Chceli sme vytvoriť ľahkú a vzdušnú zvonicu, ktorej hlas zvonov by sa niesol do širokého okolia.

Kláštor je zasvätený osobnosti Dominika Metoda Trčku, ktorého socha sa nachádza tiež v areáli. Prečo práve jemu?
- Vlastne sa to začalo v tunajšej nemocnici, kde som bol hospitalizovaný po úraze a napadla mi táto myšlienka. Stretol som sa s autorom sochy - Viliamom Gažíkom z Nižnej pri Trnave. Podujal sa vytvoriť toto zaujímavé dielo, ktoré tiež myšlienkovo dozrievalo. Pôvodne bolo spracovaných viacero návrhov. Nakoniec vznikla táto socha tvoriaca vstupný portál do areálu. Socha D. Trčku vlastne pozýva a víta okoloidúcich. Kláštor je zasvätený práve tomuto mučeníkovi, ktorý tu pôsobil ešte pred druhou svetovou vojnou a počas nej. Jeho život bol poznačený vierou, pre ktorú bol falošne obvinený z velezrady a v 50-tych rokoch odsúdený na 12 rokov. Na Vianoce v roku 1958, v čase zákazu akýchkoľvek náboženských prejavov, spieval vianočnú koledu. Začul ho jeden z dozorcov a udal. Odsúdili ho na samotku, kde na následky neľahkých podmienok ochorel a zakrátko umrel. V roku 2001 bol pápežom Jánom Pavlom II. vyhlásený za blahoslaveného.

Dá sa konkrétne hovoriť aj o investíciách celého tohto diela?
- Nestálo to málo. Som vďačný členom farnosti ako i sponzorom. Určite, slovenská ekonomika by neumožnila výstavbu takéhoto diela. Väčšina nákladov išla cez kongregáciu, ďalšie dary alebo pôžičky sa získali od našich bratov redemptoristov i zo zahraničia, najmä z Ríma a provincií v Nemecku, Rakúsku a Holandsku. Len kláštor pohltil okolo 15 mil. Sk, zvonica 2 mil. Sk a milión zas spomínaná socha.

Vás osobne teraz čaká štúdium a tvorba fresiek v Ríme. Ako hodnotíte 12-ročné pôsobenie v tunajšej farnosti a čo zo Starej Ľubovne pôjde vo vašom srdci na tri roky do Ríma?
- Ťažko je zhrnúť tie všetky zážitky do niekoľkých myšlienok. Aj ten bežný život spojený so Starou Ľubovňou bol poznačený mnohými radostnými situáciami a chvíľami. Časom sa na to negatívne zabúda. Odtiaľto si odnášam ochotu a chuť ísť stále do niečoho nového a pri neustálom objavovaní budovať nielen čosi materiálne, ale v prvom rade rozvíjať skutočné duchovné hodnoty.

(eo)