Dievča z Erdélyiho portrétu: Príbeh Magdy Mandelovej, ktorá prežila Osvienčim

V zbierkach Zakarpatského oblastného umeleckého múzea v Užhorode sa nachádza portrét mladej ženy s názvom *Mladá umelkyňa*. Dielo maliara Vojtecha Erdélyiho z roku 1928 však nie je len umeleckým skvostom – je aj nemým svedkom tragického osudu židovskej rodiny, ktorej byt bol v roku 1944 vyrabovaný a jej členovia odvlečení do koncentračných táborov.

Sľubný život v Užhorode

Rodina Mandelovcov patrila k váženým obyvateľom Užhorodu. Otec, rešpektovaný lekár, vychovával dcéru Magdu, ktorá sa narodila v roku 1912, v čase, keď mesto patrilo ešte Uhorsku. Po vzniku Československa sa Podkarpatská Rus stala pulzujúcim multikultúrnym regiónom a mladá Magda začala rozvíjať svoj talent v miestnej umeleckej škole pod vedením slávneho výtvarníka Vojtecha Erdélyiho. Práve on zachytil jej tvár v roku 1928, keď mala iba šestnásť rokov.


Magda Mandelová v detskom veku a v mladosti

Zlom a tragédia

Idylický život ukončili politické otrasy. V roku 1938 bol Užhorod, spolu s ďalšími územiami Podkarpatskej Rusi, odstúpený Maďarsku. O šesť rokov neskôr, v roku 1944, začala maďarská vláda masové deportácie Židov. Tomuto osudu neunikla ani rodina Mandelovcov. Otec zahynul v koncentračnom tábore Mauthausen, matka v Osvienčime.

Magda prežila osemmesačné peklo Osvienčimu. Keď tábor v januári 1945 oslobodili sovietski vojaci, bola na pokraji síl. Svoje zážitky si po maďarsky zapísala do denníka, ktorý sa zachoval dodnes. V roku 1947 ho odovzdala bratrancovi s tým, že o prežitých hrôzach už nikdy nechce hovoriť.


Vľavo: Magda Mandelová s rodičmi na prechádzke. Vpravo: Magdine rukopisné poznámky po oslobodení Osvienčimu.


Jej poznámky, ktoré neskôr v anglickom preklade publikoval jeruzalemský pamätník Jad Vašem, odhaľujú hĺbku traumy. Zaujímavosťou je, že o sebe písala v tretej osobe, akoby sa nedokázala stotožniť s peklom, ktorým prešla. Zápisky obsahujú aj silné momenty, napríklad spomienku na ľudský prístup ruskej vojenskej lekárky, ktorá ju ošetrovala. Magda, plná nenávisti voči nacistom, sa chcela pridať k armáde a pokračovať v boji. Lekárka ju však odhovorila so slovami, že je príliš slabá a musí sa vrátiť domov zotaviť sa. Pri slove „domov“ sa Magda rozplakala – už žiadny nemala.

Osud obrazu a boj o spravodlivosť

Po odchode Mandelovcov bol ich byt vyrabovaný. Portrét mladej Magdy sa za dodnes neobjasnených okolností dostal späť k svojmu autorovi, maliarovi Erdélyimu. Po vojne, keď sa Podkarpatská Rus stala súčasťou Sovietskeho zväzu, novozaložené Zakarpatské oblastné umelecké múzeum obraz od Erdélyiho získalo do svojich zbierok.

Magda Mandelová odišla do Spojených štátov, kde si založila rodinu a v roku 1975 zomrela. Až s odstupom času sa jej dcéra Martha Shapiro dozvedela, že portrét jej matky sa nachádza v užhorodskom múzeu. Okamžite požiadala o jeho vydanie ako o majetok ulúpený počas holokaustu. Múzeum však jej žiadosť odmietlo.

Obraz tak zostáva nielen umeleckým dielom, ale aj symbolom nedoriešenej otázky spravodlivosti a nemým svedkom histórie, ktorá navždy poznačila strednú Európu.

Podľa podkladov Romana Kebíska 
https://blog.sme.sk/kebisek/nezaradene/kto-bola-magda-mandelova-z-obrazu-maliara-vojtecha-erdelyiho-z-r-1928

zdroje: 
The Art Newspaper; Central Registry of Information on Looted Cultural Property 1933-1945; Memoirs of Magda Shapiro (nee Mandel); Zakarpatské oblastné umelecké múzeum; Varosh: Doktor Mandel

foto:
Vojtech Erdélyi: Mladá umelkyňa, 1928. Na obraze je 16-ročná Magda Mandelová. Maľba sa nachádza v Zakarpatskom oblastnom umeleckom múzeu Josipa Bokšaja v Užhorode.