Diplomat

Peter Chudik s’a ku kinc’u oktobra zrik svoho mandatu deputata v Narodnij radi Slovac’koj republikŷ. Pryčinov je, že odchodyť do diplomaciji, konkretno na slovac’kŷj konzulat do Užhorodu. Sojuz „Rusyniv-Ukrajinciv“ Slovac’koj republikŷ musyť maty radosť.

Chudik bŷv u realnij politici od roku 1997, choc’ partijnŷ funkciji mav vže dakus skoriše. Okrim toho, že dajakŷj čas sydiv jak deputat i u slovac’kim parlamenti, ale vse lem jak nimŷj avtomat holosujučij tak, jak partija nakazala, do političnoj istoriji s’a zapysav holovno jak jeden iz nadovše dijučich županiv.  Za profesijov likar’ bŷv do funkciji predsedŷ Pr’ašivskoho samospravnoho kraju zvolenŷj u 2001-im roci, i vŷtrymav u tij funkciji až do roku 2017. 16 rokiv viv kraj bez perervŷ, vse znav vŷhraty vŷborŷ, choc’ realno za joho gazdovaňa kraj žaden vŷznačnŷj progres ne zaznačiv, skoriše naopak. Vŷborŷ znav vŷhraty, i keď bŷly pidozriňa z kupovaňa romskŷch holosiv, i keď s’a pysalo o riznŷch biznisach, napryklad z fotovoltarikov, na čim sobi župan mav calkom fajni zarobyty.

Bez ohľadu na toto všŷtko, i mnoho dalšoho, što bŷ mož bŷlo porachovaty Chudikovy za čas joho župaňskoj kar’jerŷ v Pr’ašovi, omnoho interesnišŷm je joho odnošiňa ku Rusynam, keďže viv kraj, v kotrim žŷje najvekša časť Rusyniv na Slovakiji.

Chudik mav vse dobrŷ kontaktŷ z ukrajiňskŷm konzulatom, pokľa išči isnovav u Pr’ašovi. Totŷ joho dobrŷ kontaktŷ s’a v dakotrŷch rišiňach Pr’ašivskoho samospravnoho kraju i vkazaly.

Keď vŷnykly samospravnŷ kraji, perešly pid nych i kulturnŷ inštituciji. Zr’adžovateľom Teatru Aleksandra Duchnoviča tŷm stav Pr’ašivskŷj samospravnŷj kraj. Bŷv to period Petra Chudika, koly pryšlo ku dvom vŷznačnŷm zminam.

Po perše, kraj, jak zr’adžovateľ, teatru, kotrŷj od 1990-ho roku maje nazvaňa po rusyňskim budyteľovi i hrav lem po rusyňskŷ, nar’adyv, žebŷ každu teatralnu sezonu robyla s’a i jedna premjera po ukrajiňskŷ, bo inštitucija maje zadaču staraty s’a i o kulturu Ukrajinciv na Slovakiji. Nesmŷselnŷ premjerŷ, kotrŷ s’a odohrajuť try raz, suť duračinov, na kotrij s’a lem narobľať inscenatorŷ, aktorŷ, ale chosen z toho žaden. No slovo zr’adžovateľa, je slovo zr’adžovateľa. Bŷv to natysk na teater, za kotrŷm stojala ukrajins’ka lobbi, jakij rado Chudik zrobyv sluhu, što to vŷbavyť.

Po druhe, bŷv to period Petra Chudika, koly kraj zochabyv, že grupa „nespokijnŷch“ oddilyla Piddukľaňskŷj umelec’kŷj ľudovŷj subor od Teatru Aleksandra Duchnoviča. Dovtohdŷ operetna i baletna časť, kotra ku teatru naležala od jij vŷnyknuťa, stala okremŷm subjektom. Mož povisty, že za Chudikovoj erŷ rozbyly teater, pak išči i poprodaly dakotrŷ majetkŷ, kotrŷ naležaly už okremomu ansambľu, i tot skinčiv u arendovanŷch prostorach slovac’koho Teatru Jonaša Zabor’skoho v Pr’ašovi, de dnes’, okrim toho, že robyť svoji programŷ, kotrŷ bŷ maly bŷty zamir’anŷ na Rusyniv, robyť i balet a operetu pro slovac’kŷ muzykalŷ teatru, v kotroho budovi ansambeľ je. Toto, što mav ansambeľ robyty pro rusyňskŷj teater, robyť pro slovac’kŷj.

Ale to ne je všŷtko. Možeme spomjanuty i inšŷ faktŷ. Dakiľko raz bŷly rusyňskŷ organizaciji prosyty župana, ci bŷ v Pr’ašovi ne bŷlo mož zrobyty dajakŷ prostorŷ, kotrŷ bŷ služŷly na kancelarni pro totŷ organizaciji, prypadno jak kulturnŷj center. Kraj nygda nyč ne mih pro Rusyniv najty. І pak naraz pryšla informacija, že tot samŷj kraj, kotrŷj pro Rusyniv nygda ne mav u Pr’ašovi any kancelarňu, daje cilu lukrativnu budovu v šŷršim centri mista do gazdovaňa Sojuzu „Rusyniv-Ukrajinciv“ Slovac’koj republikŷ, žebŷ tam zrobyty ukrajiňskŷj center. Navece, budovu distav sojuz za simbolične evro do arendŷ na dvadc’ať rokiv.

Prypadno možeme prypomjanuty, že na pysmo od Mistnoj organizaciji Rusyňskoj obrodŷ na Sloveňsku v Pr’ašovi, v kotrim bŷlo žadane, žebŷ na ukrajiňskij gimnaziji, kotra isnuje v Pr’ašovi a zr’adžovateľom je tak samo kraj, navčav s’a i rusyňskŷj jazŷk, any Chudik nygda ne odpoviv, choc’ podľa legislativŷ to mav zrobyty do 30-och dniv. Rusynŷ prytim ne žadaly zrušŷty ukrajiňsku gimnaziju, lem pozvolyty i navčaňa rusyňskoho jazŷka, bo tota gimnazija vŷnykla jak rusyňska v medživnojnovim periodi i zaslužŷly s’a o ňu takŷ ľudy jak jepiskop Gojdič. Z boku Chudika išlo o ignoraciju do neba klyčuču.

Mož bŷ bŷlo z kešeni vŷtihaty jeden prypad za druhŷm, žebŷ vkazaty, jak županovy ležala na serdci doľa jednoj iz narodnostnŷch menšŷn, kotra žŷje v tim kraji, kotrŷj vin r’adyv. Dnes’ je Peter Chudik oficialno diplomat. No neoficialno diplomaciju robyv vže davno. Nažaľ, lem na blaho ukrajiňskŷch interesiv – vnutrišnich, a i tŷch vonkašnich.

Joho menovaňa na konzulat v Užhorodi musylo zrobyty našŷm ukrajinizatoram velyku radosť. Majuť tam „svoho“ čolovika.

Staťa bŷla napysana jak komentar’ „Vstupne do kontroly“ lemkivskoho radija lem.fm. 

PETRO MEDVІĎ,  07. 11. 2019

Žridlo 
http://www.lem.fm/diplomat/

Foto:
info.sk