Diskusnyj pryhovor Ivana Banduriča na Sojmi ROS u Humenňim

Važeny damy i panove,
ťišyť ňa, že je nas tu na sňemi o mnoho vecej, jak nas stojalo u zrodu Rusyňskoj obrody. Poťišylo ňa, že okrem suboru Chemlon mame aj vyňikajucyj rusyňskyj subor Makovica i Makovičku, Kamjanu..., že Šarišan je rusyňsko-sloveňskyj subor, že Železiar Košyci okrim rusyňskych tanciv mať v repertuari i rusyňsky pisňi. Poťišylo ňa, že mnoho sel už znať za našoj pomoči zorganizovaty kulturnospoločensky akciji, že mame svoji subory v Rešovi, Snakovi, Kružlovi, Kurovi, Beloveži, Stebníku, i u Bardijovi - Sami sebe,Tarka...  

Tišyť ňa, že do Spiviv moho rodu sa pryholosylo skoro 17 spivakiv - v kategoriji do15 rokiv. Poťišylo ňa, že tzv. rusyňsko-ukrajiňsky obvodny festivaly v okresi, už sja ne organizujuť, ale sja organizujuť rusyňsky slavnosty. Tišu sa, že Ondrej Kandrač, aj kiď je Slovak, šyryť rusyňsku kuľturu na vysokim fachovim rivňu, že je nam oddanyj... Bodaj by takych ľudy bylo vecej. Škoda, že išy ne je vedučim rusyňskoj redakciji.
Tišyť ňa, že slovenske radio, v sloveňskim jazyku, vysylať relaciji try raz do tyždňa o narodnostnych menšynach.

Naopak, ne potišylo ňa, že Spivy moho rodu ne organizujuť sja aj v ramkach okresu, okresnych kol. Ne jem urazenyj,  ale any nahňivanyj, lem sja čuduju, že pozvaňa na Spivy moho rodu sme ne dostaly, dokinca any čelny funkcionare ROS. Ne z našoj vyny, spivaci na ďitsku časť spiviv sja  z našoho okresu  ne dostaly.  Akcija Spivy moho rodu musyť maty jasnu, doperedu peredumanu koncepciju. Ne robota jednoho čolovika, ale kolektyvne ďilo.

Ne tišyť ňa, že oslava rusyňskoho slova Duchnovyčiv Prešov ne mať okresny kola... Velyka škoda, že zos našych festivaliv ne mame porobeny filmovy zaznamy, perepysany na DVD. A kiď suť vyhotovleny, tak čom ich ne poťim ne mame na dalšu propagaciju rusyňstva? Škoda, že Deň Rusyňiv sa ne stal oslavov rusyňstva za učasty všytkych okresiv.  Českyj spolok na Sloveňsku dostal na na akciju  Dni českej kultúry na Slovensku 37438.- € a my sme sja any ne snažyly daty projekt na našu akciju Deň Rusyňiv na Sloveňsku.

Ne tišyť ňa, že centrala ROS robyť bez organizačnoj zaangažuvanosty mistňich rusyňskych organizaciji v okresoch a selach. Ne ťišyť ňa, že centrala sa snažyť sama organizovaty akciji - napr. Litňi tabory pro ďity. Ne ťišyť ňa, že sme sa za dvadceť rokiv ne strityly z direktorami Okresnych osvitovych centriv a tak samo z našyma učiteľami. Ne tišyť ňa, že knyžnici suť bez rusyňskoj literatury. Ne ťišyť ňa, jak kolektivnoho člena ROS, že ne dostavame informaciji o roboťi  tak VV ROS, jak i KV ROS a že nas ony ne považujuť za rusyňsku organizaciju. Kotra organizacija jak Kolektivnyj člen ROS robiť protirusyňsku robotu?  DAD? PUĽS? RO-RKBJ? Obščestvo Jona Krestyteľa a abo dalšy? V dohovori o kolektivňim členstvi chybujuť podstatne veci - o spoločňi roboťi.

Odmitam "na holos" škodlyvu teoriju, kotra sa začala šyryty, že na rusyňsky sela, na ktorych sa iši Rusyny ne probudyly, ne treba organizovaty nijaky akciji, kotry by probudžaly Rusyňiv. Odmitam, že proukrajiňsky organizaciji od nas ne majuť dostavaty kritičny reakciji a že ne mame  bojovaty za prava Rusyňiv. Taky nazory suť pro nas bars škodlyvy.

Odmitam kadrovaňa ľudy a hledaňa neprijateľiv Rusyňiv v rjadoch Rusyňiv. Bojujme proty nespravnym nazorom, nespravnym postupom, ale ne atakujme Rusyňiv za ich nazor. Na žaľ, stratyli sme mnohych Rusyňiv, kotry sa duže angažovaly v počatkoch existenciji ROS - braťa Sisakovci, Kuzmjakova, Lattová, Zima, Suchy, Baka, Košť, Ladižinsky, Andraš, Hrib, Girova, Hulaj, Piroh, Hubcejova a mnoho daľšych.

Odmitam zaužyvanu praktiku, kotra zabyvať na Rusyňiv pri ich žyvotnych jubileach. Nykoho sme neproponuvaly  na uznaňa od MKSR, od vlády SR, prezidenta SR a pod.  Ukrajincy nas perebihly aj tym, že ich novynky sa oveľo vekšov mirov interesujuť žyvotom jubilantov.

O mnoho intenzivňišu spolupracu treba rozvyjaty nelem z rusyňskyma organizacijami, ale aj inštitucijami jak napr. Teatr AD, PUĽS, Muzej rusyňskoj kuľtury, Ruskyj dom a pod. Hrošy z projekťiv z Urjadu vlady SR treba rovnomirňi rozdiľuvaty do každoho okresu. Naša robota , musyť byty transparentna, jednotna ale i spravodlyva.

Kincom každoho roku mala by byty inventura ne lem roboty, ale aj stavu čerpaňa finančnych prostredkiv, tak, žeby skinčilo podozrivaňa z čudnoho gazduvaňa. Tak jak je zname ťiko ROS dostala zdrojiv, tak musyme i znaty jake je ich vychosnuvaňa na jednotlivych akcijach, tiko korunok pryteklo do kasy zos vstupnoho, zos prodaja knyžok, novynok a pod. Hrošy suť gruntom pro dobru robotu, ale žal, aj na velyku zvadu.

Novynky infoRUSYN? Dajme im presnosť a pravidelnosť a ne mišajme do nych propagacyju politickych stran! Dajme vecej prostoru pro odbornisť a kvalitu. Naša brožurka - recenzija sja ne dostala na storinky  infoRUSYNA a aj kiď  je svojim obsahom peršov komplexnov publikacijov o Rusynoch Sloveňska, kotra sa mala dostaty do ruk  každoho Rusyna. Dajme možnosť k važnym problemom vyjadryty sa našym Rusynom iz sel. Spolupracujme s nyma. Redaktory musyť byty midži ľuďmi na selach. Musyť sa reagovaty na provokaciji ZRUSu, kiď zasjahujuť do problematiky i prav  Rusyňiv. 

Z vyny VV ROS ne mame zastupcu v Raďi vlady SR, any vo vyboroch a ne mame nykoho už dovhy roky any v komisiji pro narodnostny menšiny pri VUC Prešov. Ja jem od VV ROS dostal pokarjhaňa za to, že jem p.Bogdanovi na faktoch dokazal rusyňsku pravdu. VV ROS ňa už rok pered ukončiňom mojoj misiji, jak člena Rady vlady SR, uvoľnyl a už sja jidnalo bez mene, poza mij chrbet. Pryjaly aj nespravny veci napr. jidnaňa vo Vinici.

Dajme vedžiňu Slovenskoho rozhlasu pravdyvu analyzu ukrajiňskoho vysylaňa, kotre nahorodžuje rusyňske. Virme tomu, že presa a radio v čaši miru suť najmicnišov zbraňov.

Mam najvyšše ociňiňa - Zaslužilyj pracovnyk kultury, ale pan Kerekanič mene už ne poviryl organizovaňom akciji v okresi Bardijov. Ironicky povidžene, byl jem bez zamestnaňa.Toto ňa ale ne odradylo a holovne, že netaktickyj mylnyj počin pana Kerekaniča mene ne odradyl od roboty.

Proponuju novomu VV ROS robotu robyty tak, žeby všytky Rusyny maly z toho radosť a chosen. Zaangažovany ľude musjať maty vekšu podporu. Ľuďom treba viryty a robotu rozdiľuvaty tak, žeby každy sja mih angažovaty v rusyňskom procesi obrodžiňa. Virme sobi! A virme aj ľuďom, kotry robjať v kolektivnych organizacijach rusyňskoho zamirjaňa. Majme radosť aj z uspichov druhych v rusyňskim ruchu - dumam aj na otcov duchovnych. Tam de nam chybyť koordinacija roboty, napravme ju.

Kiď Sojm je najvyššym organom v rusyňskim ruchu, poťim ňaj rusyňsky organizaciji ne vydumujuť dašto organizovaty bez informuvaňa VV ROS. Každa organizacija mať svoji špecifika a ne mať rišyty všytko a pro každoho. Vyslidkom takoho postupu, je poťim nekomeptentna kolizija z holovnov rusyňskov organizacijov ROS.

Dakotry chotať hraty peršy husľi. Taka prax je škodlyva a ROS maje maty taku sylu, žeby koordinačnov robotov lipše usmerňovala aj spolupracuvala z kolektivnymi členami a nyjak raz ne podporuju izolovanosť ROS od kolektivnych členiv, kotra sa prejavuje tak, že v organoch ROS ne suť zastupeny. Je to velyka organizačna chyba aj dnešňoho Sojmu,  de kolektivny členy ne majuť zastupiňa počtom delegaťiv, podľa počtu svojich čleňiv. Je to do určitoj miry i ignoracija, ale aj skryta diskriminacija členiv kolektivnych organizaciji.

Ďakuju za vysluchaňa!

Ivan Bandurič
Humenne 17.12.2011