Diskutujeme na tému: Potrebujú Rusíni politickú reprezentáciu?

Vaše názory a stanoviská nám zasielajte na: rusyn@centrum.sk

Každopádne je potrebné čím skôr zvolať zhromaždenie, kde by sa aspoň hovorilo o možnosti založenia politickej strany Rusínov, kde by v prípade pozitívneho názoru mohol vzniknúť podnet na vznik prípravného výboru, príp. rovno ustanovujúcej schôdze takejto politickej strany.
Keď sa toto v dohľadnom čase nestane, dlhodobo tu prevládne stav, ktorý A. D. nazýva na konci, predposledného odstavca, t.j. že " ...spoločenský život Rusínov bude vždy o folklóre a tradíciách." Ja dodávam, že len dovtedy, pokiaľ nám majoritná spoločnosť bude sypať peniažky do našej natiahnutej dlane. Potom zabudneme aj na tančeky a obyčaje až postupne príde k úplnej strate historickej pamäte.
Fedor V i c o, Prešov
*********

*Myslím si, že cez politickú reprezentáciu by sa dokázalo mnoho problémov Rusínov riešiť oveľa jednoduchšie a hlas Rusínov obhajujúcich svoje základné práva by bol mnohonásobne silnejší, avšak na vytvorenie reálnej politickej sily je potrebná jednota, spolupráca, komunikácia a odbornosť, ktoré by boli zjednotené v jednom silnom politickom subjekte. Toto je v krátkosti môj teoretický pohľad a návod na reálnu politickú reprezentáciu Rusínov.
Ak by som však dnes mal hodnotiť reálnu situáciu Rusínskej reprezentácie na Slovensku bolo by to veľmi negatívne hodnotenie. 24 tisíc reálne sa hlásiacich Rusínov zastupuje už niekoľko desiatok organizácií, ktorých predstavitelia medzi sebou takmer vôbec nekomunikujú, každý voči niekomu má nejaké výhrady a pripomienky. Väčšina z týchto združení nemá ani reálnu členskú základňu, každé jedno združenie má iné ciele a priority, všetci sa hrdia a bijú do pŕs akí sú veľkí Rusíni a pritom ich deti, vnuci, pravnuci rozprávajú po Slovensky a v materinskej reči už nevedia povedať ani OTČE NÁŠ a v niektorých prípadoch aj najväčší odporcovia Rusínov sa stávajú Rusínmi, len aby sa mohli podieľať na rozdeľovaní finančných prostriedkov určených pre túto národnostnú menšinu. A tak sa stáva to, že sa organizujú podujatia o ktorých nikto nevie, na ktorých berie účasť pár desiatok ľudí, vydávajú sa publikácie a knihy, ktoré ležia na skladoch a neplnia svoj účel, vydávajú sa noviny a časopisy, ktoré nemajú svojich čitateľov, realizujú sa projekty, ktoré neriešia najvážnejšie problémy Rusínov a pod.
Na základe týchto faktov si preto myslím, že politická reprezentácia Rusínov je dnes otázka, ktorá je v rebríčku dôležitosti niekde pred koncom. Podľa môjho názoru je v prvom rade potrebné sadnúť si spoločne za jeden stôl a urobiť hrubú čiaru za minulosťou. Zabudnúť na osobné hádky a averzie a dohodnúť sa na spoločných prioritách a cieľoch a riešiť naozaj reálne problémy Rusínov a to postupne od tých najmenších a najjednoduchších až po tie najzložitejšie. Ak sa toto v krátkom čase nezrealizuje a každý bude ťahať za ten svoj koniec, o pár rokov už otázku Rusínskej politickej reprezentácie ako aj samotných Rusínov nebude potrebné riešiť, pretože tu žiadni nebudú!!!
Ing. Martin Karaš, Kamienka
********

* V prvom rade sa prestať sporiť o tom či ľudia ktorí žijú, alebo pochádzajú zo severovýchodu Slovenska sú viac:
- Rusínmi
- Rusnákmi
- Rusínmi alebo Rusnákmi s ukrajinskou národnosťou.

Podporovať aktivitu každého starostu pri projektoch:
- cestovného ruchu
- ekológie
- dohodnúť si princípy: jednoty, spolupráce, založenej predovšetkým na vysokej odbornosti ľudí združených v tomto politickom subjekte.
Dokonca si viem predstaviť úzku spoluprácu s Ukrajincami a Rusmi v podnikateľskej sfére mohla by sa stať výraznou oporou pre podnikateľov z týchto krajín. V takej malej krajine ako je Slovensko, by mala politická strana úzko spolupracovať na rozvoji, podľa môjho názoru momentálne hospodársky najzaostalejšieho kúta Slovenska.
Mala by vyvíjať aktivity a tlak na čo najrýchlejšie dobudovanie diaľnice BA – Prešov, s rýchlostnou cesto k ukrajinskej hranici. Kde niet cesty tam niet života. Inak dedinky a mestečká a ľudia v nich, postupne zaniknú. Toto je jav, ktorý sa deje od 1989 do dnešných dní.
Vladimír MOROCHOVIČ
**********

* No táto otázka je veľmi závažná, teda aspoň si myslím. Osobne si myslím, že Rusíni by potrebovali svoju politickú stranu, a to už len z toho dôvodu, aby sa o nich vedelo aj v politike, aby vedeli aj tam presadzvať svoje názory, svoje požiadavky a zastávať dôležité miesta.
Silvia S.
**********

Pán Duleba má v našom poňatí na 70% pravdu, ale realita je trošku iná, viem to z osobného nasávania života rusínov na hornom Zemplíne. Už pred rokom som uvažoval o politickej prezentácii Rusínov ale po trojročnej skúsenosti v Rusínskej obrode som zažil reakcie terajších členov RO, ako aj ich predstaviteľov, ktorí sklamali a nabúrali môj patriotizmus. S takými ľuďmi nemám čo riešiť v politike. Preto som sformoval strednú a mladšiu generáciu, pri tom nevylučujem podporu staršej garnitúry, a vypracovávame politicky program šitý na mieru marginálnemu obyvateľstvu na hornom Zemplíne, ale podotýkam aj na celoštátnej úrovni a 30% v rámci Bruselu a európskej politiky o menšinách.

Starostov obcí som osobne navštívil a tí mi potvrdili, že bratislavský centralizmus im lezie hore krkom. Preto by privítali politické zastúpenie horného Zemplína., aby hájili konkrétne problémy obyvateľstva a rozvoja obcí, ktoré oproti obciam západného Slovenska sú 20 rokov pozadu. Naše zoskúpenie pripravuje založenie RNS- Rusínskej národnej strany a teraz sme si istí, že nebude problém vyzbierať podpisy. Podporu nám prisľúbil Užhorod (pán Sidor), ako aj Česká republika v zastúpeni silnej rusínskej organizácie, zatiaľ nemenovanej. Je mi zrejme, že na Slovensku sa podpory nedočkáme. Chýba nám to, čo nechýba Maďarom - jednota, a ďalšia vec je nenormálna rusínska závisť a túžba po peniazoch. Preto hlavným cieľom RNS je patriotizmus. Viac info u autora.
Bc. Kristián Huňara, Stakčínska Roztoka, okres Snina
***********

Daj Bože ščeša,
ch peršym rjadi chcu poďakovati za švižy novinky a i za to, že možu viďiti do toho, što ša medžy nami, rusnakami, dije. Ďakyju za každyj mail i za každy novinky. Čuju taku potrebu reagovati na toto, što ša piše posľidňom dobom. Kedže sut prispevky v slovenčyni, i myj bude, ale to lem za to, že ked je to možne, mav by osloviti i tych, kotry po našomu neznajut. Okrem inšoho, použyvam dialekt, spisovnu rusinčynu neovladam.

V posledných článkoch a reakciách na nich sa hovorí o politickom živote Rusínov na Slovensku a vedú sa debaty o našej budúcnosti. Žiaľ, môj pohľad na vec je skeptický. Nie preto, že by sme nemali budúcnosť alebo nechceli politicky žiť, ale preto, že cesta, ktorou sa uberáme sa nejaví byť správnou a to obzvlášť preto, čo už v praxi môžeme pozorovať u iných národnostných menšín.

Veľmi pozitívnym javom je to, že sa rodia a silnejú tendencie nerozlišovať medzi Rusínom, Rusnakom a Rusnakom či Rusínom s ukrajinskou národnosťou. Pri využití všetkého optimizmu, čo sa vo mne vie nájsť verím, že toto (podľa mňa už snáď aj generačne prekonávané) delenie bude čoskoro minulosťou. Dôležitá nie je jednota označenia, ale jednota v úmysle, výsledku a jeho dosiahnutí.

Možno to vyznie nie prorusínsky, ale politickú stranu Rusínov už dnes považujem za samolikvidačnú. Našou úlohou - úlohou tejto generácie má byť snaha zachovať národ so všetkými jeho atribútmi a nie presadzovať ho politicky tam, kde šanciu nemá. Len minulú nedeľu sa v relácii o 5 minút 12 na STV1 k téme národnostných a etnických politických strán v modernej politike vyjadrovala významná slovenská politologička (nepamätám si jej meno, pretože podstatný bol pre mňa jej názor). K téme menšinových strán uviedla v podstate, že v súčasnej Európe nemajú meisto. A má aj pravdu. Historickým vývojom sme sa dostali do štádia, v ktorom sme v pozícii prežívajúcej menšiny v mnohých štátoch bez tendencie (a tá by aj bola neopodstatnená) vytvárať autonómne oblasti alebo vlastný štát. Politicky teda môžeme existovať len v rámci jednotlivých krajín.

V podmienkach Slovenska, kde prevažne na východe žije obyvateľstvo biedne, nemožno očakávať, že sa politicky úspešne presadí strana s prioritou etnického alebo menšinového rozvoja, zachovania identity, národa a kultúry. Taká strana nebude vedieť vyhovieť všetkym Rusínom. Skutočne si môžeme myslieť, že sa dá očakávať, že aspoň 5% oprávnených voličov na Slovensku bude mať záujem voliť takúto stranu? Dovolím si pochybovať tak silno, že by som o tejto nemožnosti sám vedel presvedčiť inú osobu. Cesta vedie skôr riešením spojením sa s politickými stranami, diskusiou, snahou presadiť naše potreby do ich programov. Politicky dosiahnuť úspech tým, že sa už existujúcim stranám poskytne istá výmena - oni sa o nás postarajú programovo a my ich za to podporíme. Jednoducho, Rusín si svoju stranu vyberie z tých, ktoré budú ponúkať jemu blízky program - ľavicový, pravicový stredný, alebo iný... - a súčasne ho s jeho potrebami budú rešpektovať v programe aj ako príslušníka národnostnej menšiny. Politologička, ktorú som vyššie spomínal na margo maďarských politických zoskupení na Slovensku uviedla názor v zmysle tom, že sa snažia presadiť skôr umelým navodením situácie, ktorú treba riešiť a pritom nie je prioritná. Aspoň tak som tomu názoru porozumel ja. A tak to aj vidím. Maďarská národnostná menšina rieši písanie názvov v knihách pre vyučovanie v školách a my zatiaľ ani nemáme školy. Keď som už pri tejto téme, nepochybne politicky sa Rusínom bude snažiť priblížiť politická strana MOST. Teda - ďalší odtok hlasov.

Čo sa našej budúcnosti týka - môj názor je - budujme ju národne a kultúrne, nie politicky. Žijeme na Slovensku. Slováci nie sú agresívny ani nepriateľský národ. Žijú s nami a my s nimi stáročia. Vždy v mieri a pokoji. Sú nám bližší ako ktorýkoľvek iný národ. Asimilácia prebieha dobrovoľne a nie násilne. Začleňujeme sa k Slovákom prirodzene. Malo by byť našim cieľom skôr podporiť pocit identity a príslušnosti k národnostnej menšine ale aj k štátu. Ako veľkú chybu vidím len to, že sa Rusíni hlásia k slovenskej národnosti, čoho dôvodom nie je ich odnárodnenie, ale vnútorný vzťah k pojmu národnosť a štátnma príslušnosť. Myslím si, že skôr treba našim ľuďom ukázať a zdôrazniť, že sme iste aj Slovákmi - lebo našou vlasťou je a ostáva Slovenská republika, ale v rámci nej sme existujúcou, hrdou a historicky i politicky nezanedbateľnou národnostnou menšinou - Rusínmi. Tak sa môžeme dopracovať aj k tomu, že sa naši ľudia prihlásia k nám. Nemyslím si, že situácia je zúfalá a som presvedčený, že v podmienkach tohto štátu a v rámci EÚ máme veľkú šancu na to, aby sme sa postavili na vyšší schod.

Poučme sa, prosím, z nie tak dávnej minulosti, keď v našej jedinej kultúrnej ustanovizni na reprezentačných postoch stáli ľudia, ktorí úplne pozabudli na tých, ktorých reprezentovali a ich jedinou úlohou sa stalo byť vo funkcii. Ich zodpovednosť sa vyvodila prineskoro a priticho - len obyčajnou zmenou vedenia ZRUS len nedávno. Nikto ani nepomenoval problém nahlas, nikto nedal ľuďom vedieť, že sú znova dôležití. Nechcem veľmi písať o tejto téme, lebo nie je mojim cieľom hodnotiť prácu iných; vidím aj jej pozitíva, aj jej negatíva. Chcem len podotknúť - NEVIĎME SA V PARLAMENTE! Pomôžme si stať sa plnohodnotnými príslušníkmi našej menšiny a politicky sa nechajme reprezentovať tými, čo majú o to záujem.

Kdesi som kedysi počul: I Pan Bih je Rusnak, bo nema svoju zemľu a je všady! Trochu smelé a vtipné prirovnanie, ale pravdivé. Sme všade. Svoju zem vlastne máme, len nemá naše meno. Ale to nám nikdy neprekážalo a ani nezačne. Sme radi, že sme tu. Svojou jednotou by sme však o sebe mali dať vedieť a ukázať, že naše spolužitie so štátotvornou väčšinou nemusí mať len podobu asimilácie, ale práve tak je aj možné v spoločnom existovaní.

Z môjho pohľadu som toto považoval za dôležité povedať. Verím, že diskusia neutíchne a dospejeme všetci k spoločnému riešeniu. Názor spoločný nebude nikdy, ale jednotná prezentácia spoločných cieľov nám môže pomôcť.
Branislav Lajčák
*************

S niektorými názormi sa stotožňujem, no niektoré podľa môjho názoru sú vyjadrené v poslednom odstavci:

,,Diskusia v druhom paneli seminára a najmä otázky i požiadavky smerované na podpredsedu PSK Milana Barana znova ukázali starú "rusínsku" politickú chorobu - vieme lamentovať, nevieme sa politicky organizovať. To čo Rusíni už vedia veľmi dobre je sťažovať sa na "nespravodlivosť" a "krivdy", apelovať k predstaviteľom štátnych úradov i samosprávy, prednášať žiadosti a pod. Demokracia však nie je o lamentovaní, ale o schopnosti politicky sa organizovať, získať si podporu voličov a presadzovať politický program. Na Slovensku takýto priestor pre Rusínov existuje a závisí iba od ich lídrov či ho budú schopní využiť. Najsamprv sa však musia dohodnúť sami medzi sebou.

Áno, konečne prelomme ,,rusínsku,, politickú chorobu, nelamentujme a konečne začnime ťahať za jeden koniec, lebo pravda je len jedna, tí čo ju vedia, nech idú a s tými, čo ju nevedia, snáď niekededy prídu nato,čo je pravda, ale nič nebráni tomu, aby sme išli k spoločnému cieľu, lebo vyhovoriek a prekážok, prečo sa jední od druhých odlišujeme možeme nájsť veľa, a konečne otočme pohľad a začnime hľadať to, čo nás spája, bez ohľadu či si niekto myslí, že je Rusín, Ukrajinec, Slovák, či Rusnák...

Moja obľúbená veta je, že škoda, že Rusíni nie sú inej farby pleti, napríklad nejakej zelenej, .... škoda veľká škoda, lebo aspoň by sme vedeli, že kto je kto...

Pomožem si jednou, myslim karikatúrou pána Vica: Stojí Rusín pred zrkadlom a hovorí:,, No što kukaš? Išti jes nevidil Slovaka, ty bortaku rusnackyj?"

Miroslav Knap
**********