Divadlo A. Duchnoviča sa po 80 rokoch vracia k svojej prvej premiére

24.03.2026


Prešov, 24. marca – Inscenácia Nešťastím o zem!, ktorej premiéru chystá činoherný súbor Divadla Alexandra Duchnoviča (DAD) v Prešove na piatok 27. marca t. r., je návratom k prvej premiére tejto umeleckej scény. Došlo k nej pred 80 rokmi – 2. marca 1946, keď predchodca DAD – Ukrajinské národné divadlo (UND) predstavilo hru v ukrajinskom jazyku pod názvom Ой, не ходи, Грицю, та й на вечорниці. O tvorivých ambíciách súčasného realizačného tímu v tejto súvislosti sa hovorilo na dnešnej tlačovej besede v sídle DAD.

Pre hosťujúceho režiséra Kristiána Kozmenka (nar. 1997), ktorý absolvoval najprv štúdium herectva v roku 2022 a potom štúdium réžie v roku 2025 na Vysokej škole múzických umení v Bratislave, ide o druhú spoluprácu s DAD. Vôbec prvú skúsenosť práce s „kamenným divadlom“, akým je aj DAD, si pripísal na svoje konto práve tu, keď režíroval inscenáciu Predavač dažďa. „V prípade najnovšieho predstavenia som prijal ponuku riaditeľa DAD Mariána Marka s tým, že mám ukrajinskú divadelnú klasiku obliecť do nového moderného šatu. Súhlasil som s tým ešte než som si text hry prečítal,“ prezradil o začiatku kontaktu. Režírovanie tejto hry berie ako veľkú výzvu, rád ju prijal, ale hneď uňho nastúpil aj pocit zodpovednosti. Inscenácia, ktorá obsahovo stojí na motívoch zo života pololegendárnej ukrajinskej speváčky a poetky Marusji Čuraj, nie je v interpretácii realizačného tímu žiadnou umelou poklonou predstaveniu, ktoré vzniklo pred 80 rokmi. K. Kozmenko s úsmevom dodal, že osmičku v tejto súvislosti vníma ako nekonečný príbeh. „My ho rozprávame ako keby z opačného konca než to urobili naši predchodcovia,“ poznamenal.

Text sa opiera o predlohu klasika ukrajinskej drámy Mychajla Staryckého (1839 – 1904), on hru napísal v roku 1890. Ten viackrát používa výraz z aktuálneho názvu hry. V Kozmenkovom výklade síce nosíme svoje nešťastie, biedu v sebe, ale často nehodíme ho o zem, ale na druhého človeka. Navyše hra je zaradená dejovo do súčasnosti, do života dnešných mladých ľudí.

Do zvláštneho postavenia sa dostala umelecká vedúca súboru herečka Ľudmila Lukačíková, keďže režisér je jej syn a ona hrá postavu matky hlavnej ženskej hrdinky. „To, že syn to riadi, veľmi prežívam,“ priznala sa. Rozhodli sa pôvodnú hru v piatich dejstvách podstatne skrátiť, bezmála na polovicu. Marusju stvárňuje Miriama Fedorková, ktorá sa teší zo svojej postavy a verí, že na túto premiéru sa bude tak spomínať ako na tú zo začiatku divadla. Ďalej hrajú Vladimír Roháč, Jevgenij Libezňuk, Zdenka Kvasková, Daniela Libezňuk, Vladimíra Štefániková, Zuzana Kovalčíková, Adam Jozef Török a Martin Oravec. 

Scéna a kostýmy sú dielom tiež K. Kozmenka. O hudobnú zložku inscenácie sa postarala Timea Rošková, a. h. „Veľa som sa napočúvala ukrajinskej ľudovej hudby, v mojom podaní však vzniklo miešanie žánrov. Oslovila ma viachlasnosť, ale aj živelnosť tejto hudby,“ povedala.

M. Marko uvedenie premiéry hry charakterizoval ako čerešničku na torte, keďže 27. marca – vo Svetový deň divadla – je pripravených viacero ďalších aktivít na počesť spomínaného 80. výročia. Dopoludnia si pôjdu uctiť zakladateľa divadla Ivana Hryca-Dudu k jeho hrobu na cintoríne v Sabinove. Chystá sa aj odhalenie pamätnej tabule A. Duchnovičovi na budove DAD. 

Slávnostný večer je pod záštitou predsedu Prešovského samosprávneho kraja Milana Majerského. Tento vyšší územný celok je zriaďovateľom DAD  od 1. apríla 2002.

DAD ako jediné profesionálne divadlo na Slovensku hrá predstavenia v rusínskom jazyku, zároveň raz ročne do svojho repertoáru zaradí aj hru v ukrajinčine. Inscenácia má originálny názov Бідов о землю! a do rusínčiny text predlohy preložila Anna Kuzmiaková. Je teda v 80. sezóne (spolu so sezónami, ktoré divadlo absolvovalo pod názvom Ukrajinské národné divadlo v Prešove) v poradí 406. premiérou, treťou v tomto kalendárnom roku. Na jej realizáciu DAD dostalo dotáciu z Fondu na podporu kultúry národnostných menšín SR, zo sekcie pre rusínsku kultúru.

V Prešove, 24. marca 2026

Napísal: Jozef Jurčišin, kontakt 0905 328 633

Foto z inscenácie Nešťastím o zem v prílohe:
Činoherci DAD, účinkujúci v hre Nešťastím o zem!, na spoločnej fotografii pod holým nebom v Prešove. 
Foto: Archív DAD/Branislav Štefánik

Aktuality

Zobraziť všetky
30.04.2026

Dve percentá, jeden spoločný cieľ 

Podporte nás 2 % z vašich daní a buďte súčasťou nášho úsilia o zachovanie a šírenie neznámej histórie Rusínov.  Vaša podpora je pre nás cenná – ďakujeme za dôveru! Notársky centrálny register určených právnických osôb Informácie o určenej…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
16.03.2026

JÁN (IVAN) ČIŽMÁR - dokumentátor tradičnej ľudovej kultúry Rusínov

Jana Ambrózová Ján (Ivan) Čižmár, (*1936 v Suchej, okres Svidník), etnograf, zberateľ piesní, muzikant, folklorista, publicista, rusínsky aktivista. Podstatná časť jeho tvorby vznikla ako záujmová dobrovoľnícka činnosť. Celý svoj …
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
16.03.2026

Český lev 2026. Najlepšia réžia - Katarína Gramatová 

Na 33. ročníku filmových cien Český lev 2026 uspeli aj slovenskí filmári. Veľký úspech zaznamenala mladá slovenská režisérka Katarína Gramatová  (otcova vetva rodiny - Rusíni:  babička z Nižnej Vladiče, dnes Vladiča, okr. Stropkov,  dedko z Ma…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
15.03.2026

Atentát OUN v Užhorodu

Jiří Plachý V době mezi válkami probíhal na Podkarpatské Rusi mezi zastánci rusínské národní identity a těmi, kteří tvrdili, že zdejší slovanské etnikum je součástí ukrajinského národa boj o národní charakter tohoto regionu. Překlad text…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
15.03.2026

SABOV JEVGENIJ *1895 †1934

SABOV Jevgenij (Jevmenij) (pseudonym E. Ivanov) (*1.10.1859 Verbjaž, dnes Ukrajina, †3.11.1934 Sevljuš [Vinohradovo], ČSR, dnes Ukrajina), řeckokatolický kněz, pedagog a rusínský kulturní činitel.   Preklad textu - ukrajinský jaz…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
14.03.2026

Ivan Ladižinský – vodca pravoslávneho prúdu rusínskej emigrácie v USA (1939–1944)

Oleg Kazak Rusínske emigrantské kruhy v Amerike tradične zohrávali významnú úlohu v osude Podkarpatskej Rusi. Pripojenie regiónu k Československu po prvej svetovej vojne bolo tak do veľkej miery možné vďaka rokovaniam vedúcich politikov nov…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej

Naše obce

Zobraziť galérie

Ujko Vasyľ

Ujko Vasyľ: U našim valaľi ne mame radi cygaňiv, bo ony vkraduť často to, što by zme mohly vkrasty my...

Zobraziť viac
Náhľad publikácie

Československý svět v Karpatech

Československý svet v Karpatoch

Čechoslovackyj svit v Karpatach

Reprezentatívna fotopublikácia
Objednať