Divočinu vo Východných Karpatoch zobrazuje film Vlčie hory

Mladí slovenskí filmári zobrazujú unikátnu prírodu na trojhranici Slovenska, Poľska a Ukrajiny. Na európskom kontinente sa zachovalo do dnešných dní iba niekoľko vzácnych lokalít, kde je možné pozorovať divokú prírodu. Brány jednej z nich pootvorili pred časom na území Východných Karpát mladí slovenskí filmári. Ich dokument, ktorý natáčali približne dva roky v pohraničných oblastiach Poľska, Slovenska a Ukrajiny, nesie názov Vlčie hory.
 
Unikát na trojhraničí
Týmto pomenovaním sa v minulosti označovali oblasti dnešného Užanského národného parku na Ukrajine poľských Bieszczad a slovenského Národného parku Poloniny.
 
"Vlčie hory ako názov pre tento región sme objavili v mapách zo 16. storočia. Pomenovali sme po ňom náš film, teda na základe historických súvislostí, ale aj preto, že vlk je symbolom divokej a ohrozenej prírody," uviedol režisér Erik Baláž.
 
Dokumentárna snímka, ktorú natočil spolu so svojimi priateľmi Karolom Kaliským a Jozefom Fialom, predstavuje územie troch susediacich národných parkov ako jedinečnú lokalitu s pozostatkami európskej divokej prírody.
 
Tamojšia biodiverzita je podľa jeho slov unikátna. "Nachádza sa tam špeciálne zoskupenie živočíšnych druhov. Nikde v Európe nenájdeme žiť vedľa seba vlky, medvede, rysy, zubry či bobry, takáto kombinácia vlastne na iných miestach chýba," konštatuje režisér.
 

Väčšina záberov pochádza z Poľska
Vlčie hory sú podľa jeho slov aj ukážkou toho, ako asi vyzerala európska príroda pred mnohými stáročiami, alebo, ako by sa mohla vyvíjať vo vlastnej réžii bez výraznejších zásahov človeka.
 
Dokument približuje zároveň časti východného Slovenska, ktoré sa môžu stať spolu s chránenými územiami susediacich krajín generátorom regionálnej rozvoja.
 
"Myslíme si, že pre toto územie je vhodnou alternatívou ekonomického rozvoja prírodný turizmus," poznamenal Baláž.
 
Tvorcovia spomínaného dokumentu strávili v teréne približne 500 dní. Do prírody sa vydávali s jedlom a potrebnou technikou na päť až desať dní.
 
Filmovali pri priaznivom počasí, ale aj v daždi či 30-stupňových teplotách pod bodom mrazu.
 
Zábery zvierat pri ich každodennom živote zhotovili na rozľahlých územiach troch národných parkov s rozlohou niekoľkých stoviek tisíc hektárov. Väčšia časť záberov vznikla v poľskej časti "Vlčích hôr".

Zdroj:
http://humenne.korzar.sme.sk/c/7027636/divocinu-vo-vychodnych-karpatoch-zobrazuje-film-vlcie-hory.html