Ďjura Papuga novým predsedom Svetovej rady Rusínov
V dňoch 4.-7. júna sa uskutočnil v Ruskom Keresture (Srbsko) a Petrovcoch (Chorvátsko) 10. Svetový kongres Rusínov (SKR) a 4. Svetové fórum mladých Rusínov (SFMR).
Na otvorení kongresu sa zúčastnili viacerí vzácni hostia: Svetozár Čiplič, minister srbskej vlády pre ľudské práva a postavenie menšín, Bojan Pajtič, predseda Vrchnej rady autonómnej oblasti Vojvodina - vojvodinský premiér, Ďjura Mučenski a Olena Papuga, poslanci parlamentu Srbskej republiky a Svetozár Bukvič, primátor mesta Kuly.
Minister Čiplič vo svojom príhovore o.i. povedal: “Starostlivosť o menšiny je jedna z lepších tvárí Srbska, ako multikulturálnej a multietnickej spoločnosti. Videl som knihu P.R. Magocsiho „Národ odnikiaľ“ a chcem povedať, že Rusíni sú európskym národom, nie sú odnikiaľ, naopak ste zovšadiaľ. Pre Srbsko to má osobitný význam, lebo ste národom tejto krajiny“.
Česť otvoriť kongres pripadla vojvodinskému premiérovi Pajtičovi. „Rusínske združenia patria k najstarším spolkom vo Vojvodine, preto niet divu, že rusínsky jazyk patrí k úradným jazykom našej oblasti. Sme hrdí na to, že Rusíni sa podieľajú na rozvoji našej spoločnosti. Vojvodina ako multietnické spoločenstvo má zriadených veľa inštitúcií, ktoré chránia a zveľaďujú identitu menšín, ktoré tu žijú“. Ďalej vo svojom príhovore zdôraznil, že Vojvodina je poctená, že sa tu koná jubilejný desiaty kongres a vyslovil nádej, že Vojvodina patrí do spoločenstva, ktoré vyznáva spoločné európske hodnoty.
Po vystúpeniach vedúcich delegácii jednotlivých štátov nasledoval príhovor P.R. Magocsiho, doterajšieho predsedu Svetovej rady Rusínov (SRR), ktorý zhodnotil uplynulé dvojročné obdobie a načrtol hlavné úlohy a výzvy pre nasledujúce obdobie. Medzi priority zaradil prípravu na sčítanie obyvateľstva v rokoch 2010 a 2011.
Ďalší deň pokračovalo jednanie kongresu v Petrovcoch, kde sa účastníci stali hosťami združenia RUSNAK, na čele s Natáliou Hnatko, členkou SRR.
Počas kongresu bolo pripravených niekoľko kultúrno-spoločenských akcií - výstavy, prezentácie kníh, fotografií, folklórne vystúpenia, vystúpenie divadelného súboru ĎJAĎJA a spoločenské večery. Jedným z takýchto podujatí bolo aj vyhlásenie laureáta Ceny Alexandra Duchnoviča, ktoré udeľuje Nadácia Štefana Čepu z Toronta za literárne dielo napísané v rusínskom jazyku. Tohtoročným nositeľom ceny sa stala Olena Duć-Fajfer z Poľska za zbierku básní „Po obidvoch stranách slova“.
V nedeľu pokračoval kongres voľbou členov Svetovej rady Rusínov a prijatím uznesenia. Novým predsedom Svetovej rady Rusínov sa stal Ďjura Papuga (Srbsko), výkonným tajomníkom rady je Vladimír Protivňák (Slovensko) a podpredsedom rady sa stala Marianna Ljavinec z Maďarska, teda z krajiny, kde by sa mal konať nasledujúci jedenásty kongres. Rusínsky krajanský spolok z Moskvy – Rusinskoje zemľjačestvo - bol prijatý za kandidáta na člena vo SKR.
Paralelne zo zasadnutím SKR prebiehalo aj zasadnutie SFMR. Predsedom Fóra mladých sa stal Martin Karaš (Slovensko), jeho zástupcom Vasiľ Pukyš (Ukrajina). Mladí Rusíni si stanovili za cieľ zintenzívnenie vzájomných kontaktov, dobudovanie štruktúr a vybudovanie efektívneho komunikačného systému. Vo svojej výzve sa obrátia na vládu Ukrajiny o okamžité uznanie Rusínov za jednu z národností Ukrajiny. Predseda Fóra mladých je zároveň členom SRR.
Ďjura Papuga, novozvolený predseda Svetovej rady Rusínov, sa vo svojej záverečnej reči poďakoval všetkým, ktorí sa podieľali na príprave a realizácii kongresu. Slová vďaky za spoluprácu vyslovil aj na adresu Rusínov z Chorvátska a vrátil sa aj do nedávnej smutnej minulosti. „Rusíni, Rusnaci vojnu nezačali ani nevyprovokovali, aj tento kongres ukázal, že vieme v mieri a priateľstve nažívať po obidvoch stranách Dunaja. Nech je tento príklad veľkým vzor aj pre ostatných.“
-jl-
Na otvorení kongresu sa zúčastnili viacerí vzácni hostia: Svetozár Čiplič, minister srbskej vlády pre ľudské práva a postavenie menšín, Bojan Pajtič, predseda Vrchnej rady autonómnej oblasti Vojvodina - vojvodinský premiér, Ďjura Mučenski a Olena Papuga, poslanci parlamentu Srbskej republiky a Svetozár Bukvič, primátor mesta Kuly.
Minister Čiplič vo svojom príhovore o.i. povedal: “Starostlivosť o menšiny je jedna z lepších tvárí Srbska, ako multikulturálnej a multietnickej spoločnosti. Videl som knihu P.R. Magocsiho „Národ odnikiaľ“ a chcem povedať, že Rusíni sú európskym národom, nie sú odnikiaľ, naopak ste zovšadiaľ. Pre Srbsko to má osobitný význam, lebo ste národom tejto krajiny“.
Česť otvoriť kongres pripadla vojvodinskému premiérovi Pajtičovi. „Rusínske združenia patria k najstarším spolkom vo Vojvodine, preto niet divu, že rusínsky jazyk patrí k úradným jazykom našej oblasti. Sme hrdí na to, že Rusíni sa podieľajú na rozvoji našej spoločnosti. Vojvodina ako multietnické spoločenstvo má zriadených veľa inštitúcií, ktoré chránia a zveľaďujú identitu menšín, ktoré tu žijú“. Ďalej vo svojom príhovore zdôraznil, že Vojvodina je poctená, že sa tu koná jubilejný desiaty kongres a vyslovil nádej, že Vojvodina patrí do spoločenstva, ktoré vyznáva spoločné európske hodnoty.
Po vystúpeniach vedúcich delegácii jednotlivých štátov nasledoval príhovor P.R. Magocsiho, doterajšieho predsedu Svetovej rady Rusínov (SRR), ktorý zhodnotil uplynulé dvojročné obdobie a načrtol hlavné úlohy a výzvy pre nasledujúce obdobie. Medzi priority zaradil prípravu na sčítanie obyvateľstva v rokoch 2010 a 2011.
Ďalší deň pokračovalo jednanie kongresu v Petrovcoch, kde sa účastníci stali hosťami združenia RUSNAK, na čele s Natáliou Hnatko, členkou SRR.
Počas kongresu bolo pripravených niekoľko kultúrno-spoločenských akcií - výstavy, prezentácie kníh, fotografií, folklórne vystúpenia, vystúpenie divadelného súboru ĎJAĎJA a spoločenské večery. Jedným z takýchto podujatí bolo aj vyhlásenie laureáta Ceny Alexandra Duchnoviča, ktoré udeľuje Nadácia Štefana Čepu z Toronta za literárne dielo napísané v rusínskom jazyku. Tohtoročným nositeľom ceny sa stala Olena Duć-Fajfer z Poľska za zbierku básní „Po obidvoch stranách slova“.
V nedeľu pokračoval kongres voľbou členov Svetovej rady Rusínov a prijatím uznesenia. Novým predsedom Svetovej rady Rusínov sa stal Ďjura Papuga (Srbsko), výkonným tajomníkom rady je Vladimír Protivňák (Slovensko) a podpredsedom rady sa stala Marianna Ljavinec z Maďarska, teda z krajiny, kde by sa mal konať nasledujúci jedenásty kongres. Rusínsky krajanský spolok z Moskvy – Rusinskoje zemľjačestvo - bol prijatý za kandidáta na člena vo SKR.
Paralelne zo zasadnutím SKR prebiehalo aj zasadnutie SFMR. Predsedom Fóra mladých sa stal Martin Karaš (Slovensko), jeho zástupcom Vasiľ Pukyš (Ukrajina). Mladí Rusíni si stanovili za cieľ zintenzívnenie vzájomných kontaktov, dobudovanie štruktúr a vybudovanie efektívneho komunikačného systému. Vo svojej výzve sa obrátia na vládu Ukrajiny o okamžité uznanie Rusínov za jednu z národností Ukrajiny. Predseda Fóra mladých je zároveň členom SRR.
Ďjura Papuga, novozvolený predseda Svetovej rady Rusínov, sa vo svojej záverečnej reči poďakoval všetkým, ktorí sa podieľali na príprave a realizácii kongresu. Slová vďaky za spoluprácu vyslovil aj na adresu Rusínov z Chorvátska a vrátil sa aj do nedávnej smutnej minulosti. „Rusíni, Rusnaci vojnu nezačali ani nevyprovokovali, aj tento kongres ukázal, že vieme v mieri a priateľstve nažívať po obidvoch stranách Dunaja. Nech je tento príklad veľkým vzor aj pre ostatných.“
-jl-
Aktuality
Zobraziť všetky30.04.2026
Dve percentá, jeden spoločný cieľ
Podporte nás 2 % z vašich daní a buďte súčasťou nášho úsilia o zachovanie a šírenie neznámej histórie Rusínov.
Vaša podpora je pre nás cenná – ďakujeme za dôveru!
Notársky centrálny register určených právnických osôb
Informácie o určenej…
10.03.2026
Archív: Rodák z Podkarpatskej Rusi Mikuláš Popovič získal ocenenie Česká hlava
Virológ Mikuláš Popovič, ktorý sa narodil ako československý občan vtedajšej Podkarpatskej Rusi, získal v roku 2013 cenu Patria v rámci projektu Česká hlava. Vedca pôsobiaceho na Marylandskej univerzite v USA ocenili za dlhoročný výskum vírusu H…
10.03.2026
Rozhovor: Pešiak, ktorý objavil HIV
Eva Bobůrková, 13. 2. 2014
Nové neznáme smrteľné ochorenie bolo opísané v roku 1981. Po pôvodcovi AIDS pátral aj Čechoslovák (Rusín) Mikuláš Popovič. A úspešne. V roku 1984 identifikoval vírus HIV a vytvoril aj prvý test na prít…
06.03.2026
Vladyka Milan Lach SJ bol vymenovaný za eparchiálneho biskupa Bratislavskej eparchie
ISPA
Metropolia
Dnes napoludnie Vatikán oznámil, že Svätý Otec Lev XIV. prijal zrieknutie sa úradu eparchiálneho biskupa vladyku Petra Rusnáka, ktorý v septembri minulého roka dovŕšil kánonický vek 75 rokov a za jeho nástupcu menov…
05.03.2026
Pozvánka na premiéru: Predavač dažďa / Продавач доджу
1 hodina 40 minút • Premiéra: 5. marca 2026
Originál: Predavač dažďa
štvrtok 12. 3.
2. premiéra
Veľká scéna
Dážď sa kúpiť nedá. To však neznamená, že ho niekto nemôže predávať.
Je leto, sucho a práve padol ďalší teplotný rekord. Pri va…
04.03.2026
Lemkovia vytvárajú „Hołos“. O kultúre, ktorá nezanikla
autorka: Julia Pańków
"Chcela som ukázať, že my, mladí Lemkovia, sme schopní vytvoriť dielo, ktoré je relevantné pre našu dobu. Že máme čo povedať a že náš hlas je dôležitý,“ hovorí Daria Kuziak, autorka prvej lemkovskej ope…
Naše obce
Zobraziť galérieUjko Vasyľ
Teta Paraska:
-Ženske ščasťa/serenča - sama pochuďila, no hruď zostala...
Československý svět v Karpatech
Československý svet v Karpatoch
Čechoslovackyj svit v Karpatach
Reprezentatívna fotopublikácia
Objednať