Dlhoročná prokurátorka Bizoňová: Z policajta, ktorý vyšetroval korupciu na najvyšších miestach, je dnes učiteľ telocviku

Mária Benedikovičová





Lucia Bizoňová pôsobí ako prokurátorka 20 rokov a je zhrozená z toho, ako vláda Roberta Fica bez odbornej diskusie neustále narýchlo mení trestnú politiku štátu. Desí sa dôsledkov prílepku, ktorý sa týka kajúcnikov a nečakane s ním pred Vianocami prišiel do parlamentu obžalovaný politik Smeru Tibor Gašpar.

„Naozaj chceme návrat pápayovcov, keď bolo v Dunajskej Strede nebezpečné niekde zastaviť a keď sa fakt uplatňovalo právo prvej noci?“ pýta sa v rozhovore Bizoňová, ktorá pracuje na generálnej prokuratúre. Predtým bola na špeciálnej prokuratúre, kým ju vláda v marci 2024 nezrušila.

V rozhovore sa ďalej dočítate:
-čo zažila na súde s Norbertom Bödörom a ako sa potom objavil prílepok o -kajúcnikoch;
- aké to bolo, keď obvinila pravú ruku predsedu vlády Juraja Gedru;
- či si myslí, že sa ešte budú vyšetrovať najvyššie poschodia politiky;
- ako vníma Maroša Žilinku;
- ako aj drobní zlodeji skúšajú využiť paragraf 363.

Čo ste si pomysleli ako prvé, keď ste zistili, že súd v utorok odsúdil oligarchu a premiérovho kamaráta Jozefa Brhela staršieho?

Keďže som mala tú česť sedieť na záverečných rečiach oboch obžalovaných Brhelovcov a vypočula som si ich, musím povedať, že ma to vcelku potešilo. Ich záverečné reči som považovala za veľmi osobné a útočné nielen vo vzťahu k prokurátorovi doktorovi Ondrejovi Repovi, ktorý túto kauzu vyšetroval a dozoroval, ale aj k vyšetrovateľke, všetkým orgánom a priamo aj na senát. Hlavne som rada, že všetky domnienky a napádania, ktoré odzneli, ostali takpovediac na vode a nepremietli sa do rozhodnutia ani ho neovplyvnili.

Ako na vás z ľudskej stránky pôsobil Jozef Brhel starší? Pýtam sa aj preto, že spomínate, že vás prekvapili útoky na prokurátora. O Ondrejovi Repovi dlhodobo robil tlačovky Smer, Robert Fico naňho útočil, že má gestapácke metódy a že si kauzu Mýtnik vymyslel.

Pán Jozef Brhel starší celú záverečnú reč čítal a niekoľkokrát sa opakoval. Boli v tom veľké nejasnosti. Spomínam si napríklad na jeden údaj, kde obvinil doktora Ondreja Repu s vyšetrovateľkou Monikou Barčákovou, že celú kauzu pripravovali od roku 2002. Potom som si to vypočítala a vyšlo mi, že doktor Repa mal v tom čase 17 rokov. Asi ťažko si predstaviť, že by niekde na strednej škole pripravoval kauzu, ktorou by sa snažil usvedčiť z trestných činov niekoho, kto patrí medzi najbohatších Slovákov.

V obrovskej kauze Mýtnik, ktorá sa týka predražených IT zákaziek za milióny eur na finančnej správe, napokon dostal štvorročnú podmienku a peňažný trest 1,5 milióna eur. Odsúdili aj jeho syna. Zatiaľ to nie je právoplatné, Brhelovci sa odvolali. No je isté, že nebyť trestných noviel, ktoré presadila vláda Roberta Fica, oligarchovi Brhelovi by hrozilo väzenie, na podmienku by nemohol ani pomyslieť.

Áno, tam prišlo k veľkému skráteniu trestov, hlavne pri legalizácii trestnej činnosti, ktorá tvorila najvyššiu trestnú sadzbu. Pôvodne boli v trestnej sadzbe 12 až 20 rokov, po novom sa znížením dostali až do možnosti podmienky. Samozrejme, chápem, že súd prihliadal aj na to, že boli v podstate bezúhonní občania, čo sa týka predchádzajúcej trestnej činnosti. Takisto prihliadal na vek, obžalovaný Brhel starší je už vo vyššom veku (Jozef Brhel starší má 64 rokov – pozn. red.) a možno uňho z hľadiska práva predpokladať, že viedol bezúhonný život, preto sa na to prihliadalo. Čo sa týka výšky uložených peňažných trestov, sú najvyššie v histórii Slovenska.

V pomere k spôsobenej škode a k rozsahu trestnej činnosti, je otázka, či sa to oplatí alebo neoplatí. Musím povedať, že vo všeobecnosti sa mi zdá – a vyplýva to aj z môjho dozoru na trestnom odbore –, že sú ukladané pomerne nízke peňažné tresty. Napríklad bežne vidím, že právnická osoba daňovým podvodom získa 60-tisíc eur a prokurátor nakoniec navrhuje trest vo výške štyri- alebo päťtisíc eur. Ten nepomer je výrazný.

Ako keby sa kradnúť oplatilo…

Áno, naozaj to takto musí pripadať bežným občanom a daňovým poplatníkom, hlavne tým, ktorí sa snažia mať všetko v poriadku. Že keby sa na to vykašľali, vôbec nepodali daňové priznanie alebo si tam niečo povymýšľali, tak by im za to viac-menej nič nehrozilo.

Práve preto sa pýtam, ako môže takýto trest vnímať bežný občan. O Jozefovi Brhelovi je známe, že je jedným z najbohatších Slovákov, jeho majetok sa odhaduje na 160 miliónov eur. Ak odvolací súd potvrdí trest 1,5 milióna eur, nemusí to byť preňho problém zaplatiť. Ľudia sa môžu pýtať, či je to spravodlivé. 

Ako ľudia sa môžeme pýtať, či je to spravodlivé. Máme tu však súd, ktorý ukladá tresty. Ako spoločnosť sme to takto nastavili, že je to na súdoch. Ak by došlo k tomu, že rozhodnutie bude právoplatné a trest aj zaplatí, môžeme sa rozprávať o tom, že to bude unikátne uložený najvyšší trest. Potom môžeme hovoriť aj o tom, či je to dostatočne odstrašujúci trest pre iných potenciálnych páchateľov. Hovoríme o trestnej činnosti hlavne v oblasti verejného obstarávania, štátnych zákaziek a následného, ľudovo povedané, prania výnosov z týchto peňazí. Myslím si, že už toto by mohlo zarezonovať.

Chápem, že v pomere k výške majetku sa to môže niektorým ľuďom javiť neprimerané, podľa mňa je však podstatná už samotná skutočnosť, že došlo k uznaniu viny. Došlo k potvrdeniu toho, že si niekto niečo skutočne nevymyslel a nebolo to nastražené, ale že išlo o realitu. Nie je to názor jedného človeka, v senáte sedeli traja sudcovia, ktorí majú svoju minulosť, dlhodobo sa tým zaoberajú, a naozaj si neviem predstaviť, že by sa podpísali pod niečo, o čom by sami neboli presvedčení.

Video: Celý rozhovor s prokurátorkou Bizoňovou aj o Brhelovi a Bödörovi (autori: Martin Hnát, Mária Benedikovičová)


Jedna vec je, že podľa rozhodnutia súdu kauza nebola vymyslená a svedecké výpovede spolupracujúcich obvinených neboli vyfabulované. Keď vláda na konci roka 2023 navrhla expresné rušenie špeciálnej prokuratúry a aj nižšie tresty pre zlodejov, korupčníkov alebo podvodníkov, varovali ste pred tým. Doslova ste povedali: „S prepáčením, ukradnúť 25 miliónov zo štátneho rozpočtu a následne za to dostať trojročnú podmienku mi pripadá vyslovene nespravodlivé. Pre spoločnosť, v ktorej žijeme, je podľa mňa nespravodlivosť, aby to takto dopadlo.“ Prečo napriek varovaniam odborníkov podľa vás presadili, že ani za veľké zlodejiny nehrozí väzenie?

Pretože odborníkov nepočúvali a podľa mňa ani nechceli počúvať. Teraz spätne máme nejaké ohlasy vrátane generálneho prokurátora, aký to malo dosah. Hovorili sme, že sa to stane. Vezmite si takzvaný horalkový paragraf, ktorého vypadnutie malo svoje dôsledky. Nebolo to tak, že by nám niekto neveril, proste nás nepočúvali. Bolo to také zjavné, že to malo byť jasné mojim kolegom z krajských prokuratúr, generálnemu prokurátorovi, právnikom z danej oblasti aj advokátskej komore. Tá vec bola taká zrejmá, ako keď vidíte, že si vaše dieťa dáva v zime dole čiapku, a hovoríte mu, aby to nerobilo, lebo ochorie. Je to logický dôsledok, nie nepredvídateľná vec, ktorá sa náhodou potvrdila.

Prečo nepočúvali? Prečo ignorovali veci, ktoré boli jasné už vtedy?

Snažili sme sa a mám pocit, že sme urobili všetko, čo bolo v našich silách. Sama za seba môžem povedať, že nemám žiadnu pasiu ani záujem vystupovať pred médiami. Vtedy na tej tlačovke to bolo pre mňa prvýkrát a môj vnútorný pocit bol…

Pripomeniem, ktorú tlačovku myslíte. V zime 2023, keď vláda ohlásila, že ide veľmi expresne rušiť špeciálnu prokuratúru, ozvali ste sa viacerí prokurátori vtedajšej špeciálnej prokuratúry.

Áno. Mali sme vtedy v Starej Lesnej pracovnú poradu, čiže bolo to naozaj neplánované, že do toho pôjdeme. Môj vnútorný pocit bol, že to naozaj bude zlé a bude sa diať presne to, čo sa deje. Chceli sme o tom ľuďom povedať. Skúsme a uvidíme, či budeme vypočutí. Teraz spätne si hovorím, že mi to možno pripadalo naivné. Vypočutí sme neboli asi preto, lebo nás proste nechceli počúvať. Už to bolo tak nastavené, tak to malo prebehnúť a v podstate to aj prebehlo. Následky sú presne také, ako sme hovorili.

Prečo niekto urobí také zmeny v zákonoch, ktoré umožňujú veľké zlodejiny bez reálnych postihov, a teda bez odstrašenia od zločinov?

Nechcem špekulovať, prečo by to niekto takto chcel. V tomto prípade je však jasná aj forma skráteného konania. Je úplne zrejmé, že tu bola nejaká politická vôľa a ešte ju vykonali rýchlo. Žiadna odborná diskusia neprebehla. Podobné to bolo aj teraz v prípade správy generálnej prokuratúry o stave korupcie na Slovensku. Generálny prokurátor sa vyslovil, že prokurátori nestíhajú korupciu, môžu ju iba dozorovať, a ak sa žiadna korupcia nevyšetruje, nie je to vec prokurátorov. Je to pravda, ale povedzme aj to, že prokurátor je pomoc pre vyšetrovateľa. Keď polícia odhaľuje korupciu, prokurátor by mal byť ten, kto tomu dáva nejaký rámec. Máme tu prokurátorov, ktorí korupciu vyšetrovali, no nie sú zaradení na trestnom odbore ani na oddelení závažnej kriminality.

Väčšina z nich skončila odstavená na odbore väzenstva, kde riešia sťažnosti väzňov – ako oni hovoria, či väzni dostali citrón k čaju.

Oni neboli priamo z oddelenia korupcie. Teraz myslím prokurátorov z môjho ekonomického odboru. Napríklad doktor Rastislav Hruška je na medzinárodnom oddelení.

Ich zaradenie podpísal Maroš Žilinka. Prečo sa podľa vás generálny prokurátor neozval už vtedy, keď vám prokurátorom bolo jasné, ako to dopadne?

Prečo sa neozval? To je dobrá otázka, ale asi nie na mňa. (smiech)

Kam to až môže podľa vás dospieť, ak to takto ostane? Posmeľujú nízke tresty ľudí do ešte väčších podvodov a ešte väčších manipulácií štátnych zákaziek?

To už sme skôr vo filozofii. Nemyslím si, že je to jediný dôvod. Na druhej strane, v spoločnosti vždy vidíme, že keď sa zhoršuje životná úroveň, narastá kriminalita. Máme tu konsolidáciu, zníženie reálnych miezd, infláciu, s tým bude prirodzene narastať trestná činnosť, hlavne drobné krádeže. Tu sa už nerozprávame o motivácii veľkých káuz. Ideme skôr do trestnej činnosti zo zúfalstva ľudí, pre hlad a podobne. V takom prípade to treba nastaviť tak, aby to štát ešte zvládol, skorigoval a aby sa to tu nezvrhlo. Toto nevnímam až tak tragicky.

Skôr by som povedala, že novela, ktorá sa dostala na Ústavný súd, bude vytvárať priestor na niečo iné, čo ma znepokojuje viac. Organizované zločinecké skupiny si môžu spočítať dve a dve a prísť na to, kde bude vhodnejšie založiť si základňu, v ktorom štáte. Toto nám môže zhoršiť stav.

Máte na mysli prílepok týkajúci sa kajúcnikov?

Áno.

K tomu sa ešte dostaneme. Pristavme sa ešte pri konflikte, ktorý vznikol medzi generálnym prokurátorom a premiérom Robertom Ficom. Ich vzťahy sa vyostrili po tom, ako generálny prokurátor zverejnil, že sa uňho premiér pokúšal vybaviť miernejšie hodnotenie do pripravovanej správy Európskej komisie o stave právneho štátu. Maroš Žilinka vyhlásil, že stav vyšetrovania korupcie je katastrofálny, ide o prepad o 70 percent. Dáva to do súvisu s rozpustením elitnej zložky polície NAKA. Vôbec nepripúšťa, že by to súviselo so zrušením špeciálnej prokuratúry, proti čomu sa na jeseň 2023 neozval. Čo si o tom myslíte?

Stotožňujem sa s tým, že to nemusí úplne súvisieť so zrušením Úradu špeciálnej prokuratúry. No určite to súvisí so zrušením NAKA ako policajného orgánu. Boli tam ľudia, ktorí to robili roky, mali svoju špecializáciu. Keď sa tieto zložky rozpustili, veľmi veľa policajtov odišlo do civilu alebo boli zaradení na iné odbory. Ak tam títo ľudia chýbajú a nahradia ich noví – netvrdím, že noví musia byť zlí –, potom ostáva otázka, prečo sme ich poslali preč, zbavili sa ich alebo vôbec dovolili, aby odišli. Ak sme teda mali záujem, aby sa korupcia na Slovensku neodhaľovala menej.

Generálny prokurátor konštatoval, že znepokojivo vníma, ako sa nevyšetruje žiadny korupčný prípad na najvyšších poschodiach. Je podľa vás ešte šanca, že sa niekedy začnú vyšetrovať „veľké ryby“?

Šanca tu je a verím v ňu. Nie preto, že sa budú vyšetrovať „veľké ryby“, ale že sa bude naozaj vyšetrovať to, čo sa vyšetrovať má. Ak tu máme korupciu na najvyšších miestach, poďme ju odhaľovať a dokazovať. Neodbavujme sa na stíhaní toho, že niekto lekárovi priniesol bonboniéru alebo domáce rezne. Alebo korupciu na oddelení vodičských preukazov. To je také „plantážničenie“. Nahodí sa kamera, niečo zistíme, aby sme mali výstupy a čísla. V realite to môže byť niekoľko desiatok prípadov v rozsahu pár tisíc eur. Pritom jeden prípad môže byť v rozsahu miliónov. Len sme naspäť pri tom, že musíme mať ľudí, ktorí to budú vedieť robiť. Mala som takého svojho vyšetrovateľa, robil vyslovene ekonomickú trestnú činnosť, vysoko sofistikovanú. Viem, že momentálne je učiteľom telocviku na strednej škole.

Prečo takto dopadol?

Odišiel do civilu, má výsluhový dôchodok. Skôr si klaďme otázku z opačnej strany: ako sme dopustili, aby človek, ktorý mal tieto schopnosti, odišiel? Prečo sa dnes rozprávame, že sa takéto veci neodhaľujú a nevyšetrujú? Vedel robiť aj korupciu na najvyšších miestach. Prečo sme dopustili, že učí deti na strednej škole?

Potom sú tu inzeráty ministerstva vnútra, ktoré láka policajtov do zboru, lebo chýbajú.

To je presne ono. Umožnili sme, aby odišli tí najskúsenejší. Je to, ako keby sme sa bavili o špecializovanom očnom pracovisku a povedali si, že to môže robiť každý všeobecný lekár.

Keby sa títo ľudia aj vrátili, bolo by otázne, či by ešte mali odvahu vyšetrovať „veľké ryby“, keď videli, ako vládna moc postupovala voči policajtom okolo Jána Čurillu, ktorí rozpracovali politicky citlivé kauzy. Videli sme útoky Roberta Fica na prokurátorov špeciálnej prokuratúry; hovoril, že sú to zvery, a hrozil im, že po nich nezostane ani mastný fľak. Bude ešte odvaha vyšetrovať takéto veľké prípady?

Verím, že áno a že je to vecou konkrétnych ľudí. Hovorím opäť skôr filozoficky. Pozrime sa na študentov, ktorí to poňali tak, že nebudú ticho a nebudú sa schovávať. Keď mali názor, vyjadrili ho. Rozumiem, vulgarizmy už asi boli za čiarou, ale nejakým spôsobom prejavili odvahu. Skôr očakávam, že ak v budúcnosti bude možnosť a nastúpi nová generácia, nedá si vziať vietor z plachiet a bude mať odvahu riešiť veci.

Keď hovoríte o študentoch, teraz som si spomenula na vášho spolužiaka z Právnickej fakulty UK, terajšieho dekana Eduarda Burdu, ktorý mal vyhlásenia, že aj kauza Mýtnik sa rozplynie. A práve on učí budúcich právnikov…

Toto takisto považujem trošku za tragédiu. Nemyslím konkrétne jeho, aj keď je to postava sama osebe, ale hlavne fakt, že na právnických fakultách a vo všeobecnosti na školách majú zastúpenie hlavne čistí akademici. Toto vyhlásenie musí vychádzať úplne z toho. Nie som si vedomá, že by pán Burda bol obhajcom niekoho v tom procese alebo doň zasahoval. Naozaj pochybujem, či vôbec videl spisový materiál alebo mal možnosť sa s ním v nejakom rozsahu oboznámiť. To vyjadrenie bolo od neho taký „prd do Stromovky„. O tejto veci nemohol nič vedieť a svedčí to o tom, že budúcich právnikov učia ľudia, ktorí, bohužiaľ, nemajú reálne skúsenosti z praxe, ako sa veci vyšetrujú a dokazujú na súde. Verím, že študenti si dokážu prečítať toto jeho vyjadrenie o Mýtnikovi spred mesiaca, spojiť si ho s výsledkom na súde a porovnať si to. A teda vyhodnotiť, ktoré vyjadrenia majú reálny základ a čo je domnienka.

Aký bol Eduard Burda na škole?

Aby som povedala pravdu, bol vždy skôr taký triedny šašo. Spomínam si, že mal stále nejaké otázky na vyučujúcich. Snažil sa ísť do konfliktu, byť proti prúdu – či už proti názoru väčšiny, alebo proti názorom profesorov. Snažil sa presvedčiť, že má pravdu, a pozerať sa na vec z inej stránky. Ako si spomínam na jeho kariéru, od skončenia štúdia je akademikom.

Vrátim sa k vašej práci. Krátko pred rozpustením špeciálnej prokuratúry ste stihli obviniť Ficovho blízkeho spolupracovníka, vedúceho úradu vlády Juraja Gedru v známej kauze MH Manažment. Týka sa predražených právnych služieb, podľa vyšetrovateľov vznikla štátu škoda 29 miliónov eur. Fico okamžite po vznesení obvinenia tvrdil, že stíhanie Juraja Gedru je „absolútny nezmysel“ a že ste k tomu pristúpili len preto, že si jeho koalícia dovolila zrušiť „semenište porušovania ľudských práv“. Vysvetlite, prečo ste boli presvedčená, že Gedru treba stíhať.

V prvom rade poviem, že v čase, keď som vec dozorovala a rozhodovala o nej, boli to pre mňa len mená. Pán Gedra mi nič nehovoril, vôbec som nevedela, kde pôsobil. Pre mňa to bolo meno osoby ako každé iné. Určite to nebolo spojené s nejakou odvetou alebo niečím podobným. V tom čase som mala naštudovaný spis a dala som pokyn na postup, ktorý mal smerovať k vzneseniu obvinenia. Vyšetrovateľ ho nesplnil, potom išiel na dlhodobú péenku. Keďže tam plynula lehota, v konečnom dôsledku som rozhodla ja. Priznám sa, že si už dnes úplne nespájam všetky dôkazy, ktoré ma k tomu viedli, ale určite to bolo z môjho vnútorného presvedčenia. Ani teraz neviem, v akom štádiu je kauza. Viem, že bola na Krajskej prokuratúre v Žiline. Netuším, či je momentálne dozorovaná na odbore závažnej kriminality na generálnej prokuratúry alebo ostala v Žiline. Už nemám na túto kauzu reálny dosah.

Čoho sa podľa vás dopustil? Išlo o predražené právne služby, ktoré si objednal MH Manažment… 

To viem, je to však živá vec. K tomu by som nechcela úplne hovoriť – čo ma k tomu viedlo ani ako sa to bude vyvíjať ďalej. Práve pre úspech veci samotnej, aby to niekam dospelo, by sme to nemali prezrádzať dopredu. Nedá mi však nepovedať, že by mi bolo cťou, keby som sa mohla k dozorovaniu danej veci vrátiť a dokončiť ju.

A myslíte, že je taká šanca?

Neviem. Myslím, že nie. (smiech)

Prečo?

Momentálne je moje zaradenie iné, musela by sa zmeniť celá štruktúra generálnej prokuratúry. Ak hovoríme o období zopár rokov, možno by to aj mohlo ísť.

Pripomeniem teda ja, čo je už o prípade verejne známe. Juraj Gedra ako vysoký štátny funkcionár MH Manažmentu podpísal a dal vyplatiť jednej právnej kancelárii 7,9 milióna eur za právne služby. Pritom podstatou práce týchto najatých právnikov bolo, že vypracovali vyjadrenie pre súd, ktoré už pripravili iní najatí právnici. Čiže urobili, čo už bolo hotové, a ešte si išli na súd vypočuť rozsudok, že MH Manažment spor vyhral. Táto čiastková vec je súčasťou väčšieho balíka, v ktorom figuruje aj právnik Radomír Bžán. 

Áno, bolo tam viacero obvinených ľudí.

Keď táto kauza ešte za éry Smeru vypukla, Robert Fico reagoval, že odmena vo výške 80 miliónov pre Radomíra Bžána je nechutná. Nariadil jej prehodnotenie, Gedra a ďalší skončili vo funkciách. Policajným prezidentom bol Tibor Gašpar, súčasný podpredseda parlamentu za Smer, a špeciálnym prokurátorom Dušan Kováčik. Už vtedy to začali vyšetrovať, no prípad uzavreli známou vetou: „Skutok sa nestal.“ Ako to vnímate vzhľadom na to, že ste poznali spis a nakoniec ste sa rozhodli vzniesť obvinenie proti Gedrovi aj Bžánovi?

Predchádzajúci spis mi nie je známy, takže k tomu sa neviem vyjadriť. Myslím si, že v tejto kauze bola otázka postavená ani nie na skutkových okolnostiach, ale skôr správnych. Či sa dohodneme, že prijatie danej odmeny za nejakých okolností je už príliš veľké alebo nie je. Verím, že sa táto kauza raz dostane pred súd. Nechám na súde, aby vyslovil svoj názor, či výška odmeny a spôsob, akým bola vyplatená, už boli trestnou činnosťou. A či to bolo „nechutne“ vysoké alebo sa zhodneme na tom, že to nebol skutok, ktorý by bol trestným činom.

Je zrejmé, že ide o veľmi citlivý prípad aj vzhľadom na veci, ktoré sa medializovali. Keď generálna prokuratúra odobrila váš postup a prakticky rozhodla, že bolo namieste obviniť Juraja Gedru a spol., Daniel Lipšic vyhlásil, že prokurátorovi Jánovi Hrivnákovi, ktorý toto rozhodnutie urobil, vedenie vyčítalo, že konal „protikoalične“. Generálna prokuratúra sa ohradila, že žiaden nátlak tam nebol. Rozprávali ste sa s kolegom Hrivnákom o tejto záležitosti?

Nerozprávali sme sa. Ale ani podľa mňa tam nátlak nebol. Som presvedčená, že rozhodnutie bolo správne. Vtedy som si dosledovala, ako bude o veci rozhodnuté, keďže som obvinenia vzniesla. Vtedy sa dialo priveľa vecí naraz. Bolo to akoby narýchlo a nemyslím si, že tam bol nátlak alebo vplyv. Teší ma, že sa rozhodlo na základe spisu. Aj pre môj osobný pocit si môžem povedať, že to nebol len môj názor. Áno, rozhodoval Ján Hrivnák, ale vec je rozhodnutím generálneho prokurátora, tak je podpísaná na základe aprobačných oprávnení. Doktor Hrivnák to podpisoval, pretože bol v tom čase vedúcim oddelenia závažnej kriminality. Rozhodnutie o sťažnosti je však rozhodnutím generálneho prokurátora.

Kauza sa znova dostala na pretras, keď sa Maroš Žilinka dostal do sporu so žilinským krajským prokurátorom Tomášom Balogom. Ten verejne upozornil, že sa generálna prokuratúra snažila zasahovať do dvoch káuz. Do prípadu týkajúceho sa pravej ruky premiéra Juraja Gedru a druhý prípad sa týkal Ficovho švagra, advokáta a bývalého prokurátora Svetozára Chabadu. Ako to vnímate a čo viete o pozadí toho, čo sa dialo v súvislosti s týmito kauzami?

Poznám iba chodbové reči z generálnej prokuratúry. V prvom rade sa však musím zastať Maroša Žilinku. Generálna prokuratúra a jej prokurátori majú právo zasahovať, vydávať pokyny a ovplyvňovať trestné konania vedené na nižších zložkách prokuratúry. Aj keby mal pán Balogh pravdu a prokuratúra do toho zasahovala, nemyslím si, že by to mal byť dôvod na debatu o tom, že Maroš Žilinka v tejto časti prekročil svoje právomoci. To mu prináleží. Ak to bolo urobené zákonným spôsobom a písomne to odôvodnil, mal na to právo.

Záverečné slovo v tom, či sa tento prípad dostane na súd alebo bude zastavený, bude mať generálna prokuratúra. Veríte, že sa naozaj dostane na súd?

Áno, verím.

Len v tomto prípade údajne vznikla štátu škoda 29 miliónov eur. Sú tu aj ďalšie kauzy, ktoré vzbudzujú vážne podozrenia: záchrankový tender za dve miliardy eur, stíhanie za „slayádu“ vo Voderadoch, prešetrujú sa tendre u ministra Samuela Migaľa za 130 miliónov eur. Dotiahne sa to podľa vás niekedy do konca alebo sa znova vracia éra, keď sa všetko zastaví slávnou vetou: „Skutok sa nestal“?

Verím, že je nejaká hra a aj sa nejakým spôsobom zmení. Naozaj verím aj tomu, že sa nájdu vyšetrovatelia a policajti, ktorí budú odhodlaní reálne sa na to pozrieť a nielen to zamiesť pod koberec. V prípadoch, kde to bude preukázané a kde budú dôkazy. Občas si hovoríme, že veď vieme, ako to bolo… Bohužiaľ, v našej práci sa reálne stáva, že o niečo vieme, že to bola pravda, ale nevieme to dokázať. Tam nastupuje obmedzenie zákona a je na nás, aby sme to dokázali. Ak to dokázať nevieme, tak bohužiaľ.

Ako si vysvetľujete aktuálne kroky Maroša Žilinku, keď vystupuje proti koalícii a podáva správne žaloby, a to aj proti predsedovi Hlasu a ministrovi vnútra Matúšovi Šutajovi Eštokovi? Generálny prokurátor tvrdí, že nejde o žiaden obrat, že iba chráni zákonnosť.

Tieto kroky si sama vysvetliť neviem, ale tešia ma. Mám pocit, že veci naozaj začínajú dávať zmysel. Aj čo sa týka môjho zaradenia na trestnom odbore, cítim uvoľnenejšiu atmosféru.

Skúste to opísať, aby bolo jasnejšie, čo máte na mysli. Láme sa to na generálnej prokuratúre? 

Právo má byť predvídateľné. Pre nás je ako pre matematikov rovnica, ktorá má mať nejaký výsledok. Mám spis, dôkazy, zadokumentované skutočnosti a môžem si povedať, že toto je konkrétny trestný čin, preto si myslím, že by mala ísť na súd. Okrem mňa by to však malo byť predvídateľné aj pre iných právnikov, rovnako vzdelaných ľudí. Bežný človek asi pochopí, že ak niekto do niekoho päťkrát bodne nožom, rozprávame sa o vražde. Pri ekonomickej trestnej činnosti je to už ťažšie. Ak si niekto v mene štátu obstará vec, ktorá má hodnotu 800-tisíc eur, za 1,2 milióna eur s tým, že si 400-tisíc rozdelia, je to takisto trestný čin. Ale toto povedomie u nás ešte nie je. No už vidím, že sa to dostáva do štádia, keď je to očakávateľné, že keď mám takýto skutkový stav, je to trestná činnosť, mala by byť stíhaná a páchatelia odstíhaní.

Rozumiem. Z vašich slov mi zároveň vyplýva, že aj pre vás ako prokurátorku znalú práva je predvídateľné, čo sa deje vo vedení generálnej prokuratúry, kým predtým pri známom paragrafe 363 to ani pre vás také predvídateľné nebolo.

Mám pocit, že teraz je to predvídateľnejšie. Predtým boli niektoré rozhodnutia generálneho prokurátora Maroša Žilinku pre mňa prekvapivé. V poslednom období sú už také, aké sa očakávali.

Kto ich očakával?

Napríklad ja alebo moji kolegovia.

Myslela som, či nemáte na mysli politikov?

To vôbec nie. Myslím skôr odbornú obec. V rámci medicíny sa môžeme rozprávať o tom, že ak je niekto chorý, nasadíme mu antibiotiká a z nejakých dôvodov vyzdravie. Teraz sa rozprávame o tom istom – lekárom je to úplne zrejmé a nám ako právnikom by to malo byť zrejmé tiež, rozhodnutia by mali byť očakávané. Tieto veci boli zadokumentované, takto to bolo, a preto sa to očakáva. Niektoré veci nemožno obísť. Ak je vec premlčaná, tak je proste premlčaná a nedá sa s tým urobiť nič. Ale je pravda, že niekedy sa na papier dostanú aj veci, pri ktorých sa takpovediac privrie oko a dá sa to odôvodniť aj tak, aj tak.

Ako sa hovorí, papier znesie veľa…

Áno, papier znesie veľa. Čím je právo predvídateľnejšie nielen medzi odborníkmi, ale aj laickou verejnosťou, tým je zrozumiteľnejšie pre ľudí a tým aj rešpektovanejšie. Videli sme to na tom, ako bežní ľudia pochopili, do akej hodnoty môžu zobrať tovar z obchodu, aby sa nedostali do rozporu s Trestným zákonom a boli riešení iba priestupkovo. Vezmime si paragraf 363, podľa mňa pred piatimi rokmi to bol úplne neznámy pojem aj u právnikov, ktorí sa zaoberali len civilným alebo obchodným právom.

Ľudia, ktorí to chceli zneužiť, pochopili, že môžu ukradnúť tovar do 700 eur. Čím to podľa vás je, že mnoho ľudí už má problém pochopiť veľké miliónové zlodejiny a fakt, že v konečnom dôsledku na to dopláca celá spoločnosť, ak sa to netrestá? 

Lebo si to nevedia spojiť. Je to zložitejšie. Čím viac krokov je medzitým, tým je to absurdnejšie. Ak sa obstarali napríklad odhŕňače snehu za nejakú predraženú sumu, a pritom boli nepoužiteľné, lebo neboli vhodné na tatrovku, ale mali ísť na lokomotívu. Napriek tomu, že boli obstarané, nik s nimi sneh neodhrnie. Ťažko si niekto predstaví, že keď sa tu dnes šmýkam po chodníku a nemám odhrnuté celé mesto, súvisí to s tým, že niekto obstaral niečo predražené a teraz nemá peniaze na ďalšie odhŕňače, aby to začalo fungovať.

Ľudia sa sťažujú, že dlho čakajú na lekárske vyšetrenia, lebo máme málo prístrojov, napríklad magnetickú rezonanciu. Už si nikto nespojí, že keby sa jedna MR neobstarala za takú sumu, ale o dva roky mohli byť dve, už by sme tu toľko nemuseli čakať. Vo všeobecnosti sa nadáva a sťažuje, ale ľudia nevidia, kto konkrétne a prečo to spôsobil.

V čom je iné vaše pôsobenie na generálnej prokuratúre v porovnaní so špeciálnou prokuratúrou? Tam ste sa venovali podvodom s eurofondmi a majetkovej trestnej činnosti. Teraz ste od toho odstrihnutá? Ako to je, riešite skôr byrokratické veci? 

Mám aj byrokratické úkony. Ako ste povedali, vo všeobecnosti nie sú veľké kauzy. Aby som bola presná, nie sú v takom rozsahu. Takže sa zaoberám všeobecnou trestnou činnosťou, rozhodovaním o sťažnostiach alebo podkladmi k paragrafom 363. Musím povedať, že keďže tento paragraf zľudovel, je toho veľmi, veľmi veľa. Je to dané hlavne tým, že o tom teraz všetci vedia. Dostali sme sa do štádia, že okrem bežného sťažnostného konania sa takmer všetko preskúmava aj paragrafom 363. Každý drobný „zlodejíček“ sa domáha toho, aby generálny prokurátor rozhodol práve o jeho veci, že bol nezákonne stíhaný. Šíri sa to z médií, keďže zverejňujú, čo bolo zrušené paragrafom 363. Nikto už nepovie, že na jednu „tri-šesť-trojku“ pripadá minimálne päťdesiat prípadov, kde sú veci odložené.

Médiá o tom informovali, pretože išlo o vypuklé kauzy, v ktorých figurovali mocní a zrazu dostávali paragraf 363. Zamietate teda všetky žiadosti o využitie tohto paragrafu?

Závisí to od prípadu. Určite nezamietam všetky. Hodnotí sa to podľa toho, ako je to podložené. Myslím, že zatiaľ som pripravovala asi dve alebo tri uznesenia na zrušenie v rámci paragrafu 363.

Z koľkých prípadov?

Asi z tridsiatich.

Nedávno ste prikázali znova otvoriť vyšetrovanie trenčianskej nemocnice v prípade podozrenia, že firma vyfakturovala výmenu časti potrubia, ktorú neurobila. Aké pochybenia ste tam našli?

Bola to úplne bežná vec, ktorá mi bola pridelená, lebo ju dozorovala krajská prokuratúra. Vec bola zastavená z určitých dôvodov s nejakým právnym záverom. Nestotožnila som sa s tým, tak som uložila pokyn, aby sa znovu začalo vyšetrovanie a doplnilo dokazovanie. Nechcem sa vyjadrovať k tomu, akým spôsobom a čo tam má byť ešte urobené, a to aj v prospech kauzy z taktického hľadiska.

S trestnými novelami sa spájali aj kratšie premlčacie lehoty, ktoré zabezpečili beztrestnosť vplyvným a mocným ľuďom – či už oligarchovi Miroslavovi Výbohovi, ktorý sa takto dokázal zbaviť súdu, Petrovi Koščovi, ktorý bol podozrivý z podplatenia Dušana Kováčika, alebo podpredsedovi parlamentu za Hlas Petrovi Žigovi. Povedalo vám prokurátorom niekedy ministerstvo spravodlivosti čo i len jeden odborný argument, prečo bolo potrebné premlčacie lehoty skrátiť?

Nie, nikto nám nič nepredostrel ani k tomu neprebehla žiadna odborná diskusia. Keby prebehla, určite by sa poukazovalo na to, že je to veľmi nešťastné. Rozumiem potrebe skracovať premlčacie lehoty, ale tá by podľa mňa mala ísť ruka v ruke s tým, aby sa zjednodušilo a následne aj skrátilo trestné konanie. To je dnes také komplikované, že veci sa rozhodujú roky. Dlho to trvá aj pri úplne jednoduchých prípadoch, ako je neplatenie výživného.

Opozícia o kratších premlčacích lehotách hovorila, že je to akási amnestia pre mocných a vplyvných…

Určitý spôsob amnestie to bol. Nielen pre mocných a vplyvných, ale pre veľkú časť páchateľov.

Keby sa v budúcnosti premlčacie lehoty predĺžili, tieto prípady to už neovplyvní, dotyční majú naveky pokoj. 

Áno, istým spôsobom to bola amnestia pre určitú skupinu ľudí. Aj teraz sme riešili jednu vec a pre premlčanie sa už nikdy nevyšetrí. Na generálnej prokuratúre sa pripravuje správa o stave zákonnosti, tak to tam možno bude vyhodnotené za celú republiku, ako to bolo.

Čo hovoríte na schválený prílepok týkajúci sa spolupracujúcich obvinených – kajúcnikov, ktorý do parlamentu priniesol obžalovaný Tibor Gašpar? Zakazuje súdom použiť výpovede kajúcnikov ako dôkaz v prípade, ak niekedy inokedy klamali.

Bola som pojednávať v kauze obžalovaného Norberta Bödöra, kde presne s touto argumentáciou vyšiel jeho obhajca (Marek Para -pozn. red.), ako má súd rozhodovať a prečo má vykonať ďalšie dôkazy vo vzťahu k osobám, ktoré možno považovať za kajúcnikov. Jeho právna argumentácia bola nejako vystavaná a následne prišlo k tomu, že bola zavedená do zákona.

Ako to myslíte, že bola zavedená?

Najprv to bola obhajobná argumentácia obhajcu a následne sa z toho stalo nové ustanovenie, ktoré malo prísť do zákona a momentálne má pozastavenú účinnosť.

Máte z toho dojem, že to pripravil právny zástupca Bödöra?

To už nechám na vás. Takto to odznelo na hlavnom pojednávaní a následne to bolo prevedené do zákona. Čo sa týka samotnej novely, kvitujem iniciatívu generálneho prokurátora aj niekoľkých sudcov Špecializovaného trestného súdu, ktorí sa obrátili na Ústavný súd a upozorňovali, akým spôsobom to bude zasahovať do konaní.

Norberta Bödöra súdia v korupčnej kauze, jeho príbuzným je Tibor Gašpar. Obaja sú obžalovaní aj v kauze Očistec. Čiže Bödörov právny zástupca na súde hovoril to, s čím neskôr prišiel Tibor Gašpar do parlamentu vo forme prílepku o kajúcnikoch a koalícia to schválila? 

Áno, a ešte sa táto argumentácia objavila v jednom rozhodnutí prokurátora Krajskej prokuratúry v Bratislave. Bolo to v kauze, v ktorej bolo zastavené trestné stíhanie a kde bol poškodeným môj kolega doktor Vasil Špirko.

Prípad Vasila Špirka takisto súvisí s premiérovým poradcom advokátom Marekom Parom. Už pri schvaľovaní trestných kódexov sa hovorilo, že ľudia, ktorí sú stíhaní, prichádzajú s ad hoc zmenami šitými na mieru, aby si takto pomohli. Aký ste mali dojem, keď ste sa dozvedeli, aký prílepok týkajúci sa kajúcnikov prišiel do parlamentu, a pár týždňov predtým ste to isté počuli na súde? 

Potom som si to spájala aj s doktorom Špirkom, s ktorým pôsobíme na rovnakom odbore. Dohľadali sme si presne to rozhodnutie, ktoré mal on, aby sme sa zhodli, že toto je tá argumentácia, ktorú sme už niekde počuli, a z čoho vychádza.

Keď ste to ako dlhoročná prokurátorka zažili na vlastnej koži, čo si myslíte o tom, že trestne stíhané osoby si dokážu pretlačiť zmenu zákona?

V prvom rade musím povedať, že nebudem bojovať s veternými mlynmi. Aj pri zrušení Úradu špeciálnej prokuratúry sme sa rozprávali, že sa nám zdvihnú premlčacie lehoty, aby sa niekomu pomohlo… Že ak chceme niekomu pomôcť a máme moc, nech sa im pomôže osobne. Desí ma, že sa okolo toho strhne celá lavína. V zásade budem stále dobre spávať, aj keď Gašpara alebo Bödöra z nejakých dôvodov oslobodia. Z môjho pohľadu je horšie to, že pravidlá nastavíme do budúcnosti tak, aby sa vytvorilo určité prostredie. Naozaj sa chceme dostať do obdobia 90. rokov tým, že sem pritiahneme organizované a zločinecké skupiny? Je to už pomaly ako transparent, že tu je to fajn. Všetky veľké zločinecké organizácie sa vždy podarilo rozložiť iba tak, že sa niekto zvnútra štruktúry rozhodol vypovedať.

Zo skúseností pri drogovo závislých ľuďoch viem, že keď sa dokazuje drogová trestná činnosť, závislý užívateľ vypovedá zakaždým inak. Závisí to od fázy, či má abstinenčné príznaky alebo je v poriadku. Zažila som na súde výpoveď človeka, ktorý označil páchateľa, opísal nákup drog a celú výpoveď ukončil slovami: „Ale mne neverte, však ja som ‚feťák‘.“ Bez tohto inštitútu sa to nebude dať vyšetrovať. Skôr ma desí, ako sa nastavuje celá spoločnosť a ako sa uvoľňujú pravidlá podľa toho, ako by sa to niekomu hodilo. Čo to prinesie do budúcna? Vidíme to aj pri trestných sadzbách – presne vidíme, o koľko narástli drobné krádeže.

Ústavný súd pred pár dňami pozastavil účinnosť prílepku, ktorý sa týka kajúcnikov. Robert Fico už avizoval, že možno nepočkajú, kým Ústavný súd vec definitívne posúdi a rozhodne. Naznačoval, že by pristúpili k úplnému vymazaniu inštitútu spolupracujúcich obvinených zo zákona. Čo by to podľa vás znamenalo? Opozícia aj mnohí odborníci varujú, že by to nahrávalo mafii a drogovým gangom, pretože tie sa darí rozkladať iba vďaka svedectvám ľudí zvnútra. Ich výpovede by sa mali nechať na rozhodovanie súdov, či ich vyhodnotia ako hodnoverné.

Nechcem úplne špekulovať, čo by to znamenalo do budúcna, ale tieto inštitúty boli zavedené v roku 2005 a vďaka nim boli rozložené viaceré organizované zločinecké skupiny na Slovensku. Čo to prinesie, neuvidíme hneď. Teraz sme sa dostali k tomu, že sa tu dostatočne nevyšetruje korupcia – to je zhodnotenie za dva roky. Čo sa týka tejto veci, bohužiaľ, výsledok uvidíme možno o 10 či 15 rokov, vtedy to pocítia bežní ľudia. Naozaj chceme návrat pápayovcov, keď bolo v Dunajskej Strede nebezpečné niekde zastaviť a keď sa fakt uplatňovalo právo prvej noci?

Lucia Bizoňová
Absolventka Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. V rezorte prokuratúry pôsobí od roku 2005. Prokurátorkou je od decembra 2006. Pôsobila na viacerých okresných prokuratúrach, pričom sa postupne začala venovať najmä ekonomickej trestnej činnosti. Od roku 2021 bola prokurátorkou odboru ekonomickej kriminality na Úrade špeciálnej prokuratúry. Po jeho zrušení v marci 2024 začala pôsobiť na trestnom odbore generálnej prokuratúry.

foto: Prokurátorka Lucia Bizoňová
Foto N – Tomáš Benedikovič

zdroj:
https://dennikn.sk/5150224/dlhorocna-prokuratorka-bizonova-desi-ma-ako-sa-uvolnuju-pravidla-aby-to-vyhovovalo-organizovanym-zlocineckym-skupinam/