Dni rusínskych tradícií sa zastavili v Beloveži

Prišli aj hostia z poľskej Bialowieže

Za pekného slnečného počasia sa v nedeľu 29. júla uskutočnil v Beloveži ďalší ročník Folklórnych slávností, ktoré v rámci projektu „Dni rusínskych tradícií" pripravil tunajší obecný úrad a Rusínska obroda na Slovensku - Regionálny klub Bardejov v spolupráci s Hornošarišským osvetovým strediskom.

Po úvodnej piesni v podaní Klárky Kataníkovej, žiačky miestnej základnej školy, sa k prítomným prihovorila starostka obce Eva Pobofilová, ktorá privítala všetkých účinkujúcich i návštevníkov, vrátane pozvaných hostí. Okrem prednostu obvodného úradu Martina Chomu a primátora Bardejova Borisa Hanuščaka, sa na festivale zúčastnili aj čestní občania obce Beloveža, ako aj delegácia z partnerskej obce Bialowieža v Poľsku, ktorá je známa tým, že v jej blízkosti sa nachádza svetoznámy Bialowežský prales.

Tento prales, ktorý je známy tým, že v ňom žijú zubry, zasahuje až do Bieloruska, a podobne ako Bardejov je zapísaný do Zoznamu Svetového a prírodného dedičstva UNESCO. Po úvodnom privítaní od starostky obce sa k mikrofónu postavila Marianna Železná, ktorá (okrem toho, že bola so svojím bratom Tomášom jednou z účinkujúcich) aj celým programom sprevádzala.

Celý program folklórnych slávností bol rozdelený do dvoch blokov. Prológom k ním bolo báseň „Vyznaná domovu" a ľudová pieseň od Marianny Železnej z Chmeľovej. Priestor na pódiu potom dostala domáca spevácka skupina Bilovežanka, ktorú vystriedal folklórny súbor Makovica zo Svidníka a po ňom Ľubica Ručinská z Bardejova, ktorá zaspievala niekoľko šarišských piesní.

Druhá časť pestrého, vyše dvojhodinového programu potom patrila ľudovej rozprávačke Arani, alias Márii Triščovej z Jarovníc, súrodencom Márii a Patrikovi Šurkalovcom z Becherova a Zuzane Jakubovej zo Snakova, ktorej pozoruhodný spevácky výkon nenechal asi nikoho na pochybách, že v tejto obci rastie ďalší výrazný umelecký talent.

Festival v Beloveži prišli pozdraviť aj hostia zo susedného Hažlina, ktorý zastupovali až dve spevácke telesá, jedna skupina bola zložená z mladej začínajúcej generácie, druhú skupinu tvorili členky staršej generácie ľudových speváčok, ktoré však dokázali, že pre ľudový spev nie je vek žiadnou prekážkou.

Podobne ako v prvej časti, aj v druhom bloku programu niekoľkokrát vystúpila Makovica zo Svidníka, ktorá predviedla rôzne ukážky rusínskych, šarišských i zemplínskych ľudových tancov a piesní, ako napríklad karičku, šemetkovskú polku, verbung, fľaškový tanec, či tanec čižmičky.

Na záver festivalu si všetci účinkujúci, spolu s divákmi zaspievali pieseň „A čija to chyža", ktorá, ako povedala Mariana Železná sa stala skoro akoby neoficiálnou rusínskou hymnou.

-ľr-