Dní rusínskych tradícii zavítali do Becherova

V programe dominovali deti a mládež

V nedeľu 6. augusta sa v Becherove uskutočnil ďalší, v poradí už 16. ročník „Folklórnych slávností", ktoré už tradične pripravila Rusínska obroda na Slovensku v spolupráci s tamojším obecným úradom. Keďže obec Becherov leží neďaleko sedla Dujava, cez ktoré prechádza hraničný priechod do Poľska, jeho meno sa dostalo aj do názvu týchto slávností. Folklórne slávnosti v Becherove sú preto už niekoľko rokov známe aj ako „Dujavské slávnosti".

Organizátori podujatia pripravili pre miestnych obyvateľov, ale aj pre návštevníkov obce, medzi ktorými nechýbali krajania a hostia z iných regiónov Slovenska, ale aj z Poľska a USA, bohatý kultúrny program. Okrem kvalitného programu, ďalším potešujúcim javom bol fakt, že v ňom dominovali deti a mládež, čo znamená, že ani v dobe „techna" a „rapu" sa nestráca záujem najmladšej generácie o tradície našich predkov.

Po otvorení slávností starostom obce Štefanom Fedorkom, sa k slovu dostala Marianna Železná z Chmeľovej, ktorá programom nielen sprevádzala, ale v ňom aj vystúpila so svojím bratom Tomášom.

Podujatie sa začalo veršami poetky Emílie Capcarovej, ktorá píše svoje dielka v rusínskom jazyku. Jedno z nich „Chráňme svoje rodne" s citom zarecitovala Marianna Železná. Potom sa už pred mikrofónmi postupne vystriedali jednotliví účinkujúci.

Okrem Marianny Železnej a brata Tomáša, v programe vystúpila aj detská folklórna skupina „Kriničenka", ktorá pôsobí pri Základnej škole v obci Chmeľová. Po Kriničenke sa pred zaplnenou sálou kultúrneho domu v Becherove predstavila skupina „Pajtaše" zo Sniny s maličkou Nikolkou Hulajovou, ďalej súrodenci Mária a Patrik Surkaloví z Becherova a ženská folklórna skupina „Stebníčanka" zo Stebníka.

Na žiadnych správnych folklórnych slávnostiach nemôže chýbať niektorý z viacerých kvalitných tanečno-speváckych kolektívov, ktoré pôsobia v regióne východného Slovenska. Nie inak tomu bolo aj tentoraz. Svoju premiéru v Becherove absolvoval folklórny súbor „Ľubovjan" zo Starej Ľubovne, ktorý je špecifický tým, že ho tvoria študenti tamojšieho gymnázia. Súbor vznikol v roku 1995 a jeho umeleckou vedúcou je profesorka matematiky a zemepisu Alena Konevalová.

Spolu s týmto súborom, ktorý sa predstavil rusínskymi, šarišskými a zemplínskymi piesňami a tancami, ako spevácki sólisti vystúpili Martin Káraš a Ivana Sivuľková, obaja z Kamienky pri Starej Ľubovni. Po oboch stranách spoločnej slovensko-poľskej hranice až do roku 1945 v pokoji nažívali ľudia, ktorých zjednocovala spoločná reč, viera a kultúra. Napriek tomu, že poľských Rusínov (známych aj ako Lemkovia) postihla po 2.svetovej vojne veľká katastrofa, v podobe násilnej deportácie na Ukrajinu a do okrajových oblastí Poľska, po ich čiastočnej rehabilitácii v roku 1956 sa niektorým podarilo vrátiť späť do rodného kraja. Viacerí sa opätovne usídlili aj v bývalých lemkovských dedinách v okolí Gorlíc, kde sa snažia oživiť a odovzdať svojím potomkom aspoň časť z toho, čo bolo pre ich kultúru typické. Že sa im to darí to dokázalo aj vystúpenie mladučkej Emiliany Szmajdy, alebo ak chcete „po našom" Emiliany Šmajdovej z neďalekého Gladyšova.

Na záver tohto, vyše dva a polhodinového programu sa pred vďačné becherovské obecenstvo, ktoré nešetrilo potleskom, postavili všetci účinkujúci, aby spoločne zaspievali obľúbenú pieseň „A čija to chyža", ktorá sa pomaly, ale isto stáva evergrínom rusínskych folklórnych podujatí.

Skandovaný potlesk počas programu, dlhotrvajúci aplauz na záver a pochvalné vyjadrenia divákov boli najväčšou odmenou nielen pre účinkujúcich, ale aj pre organizátorov, ktorých sme uviedli v úvode príspevku. Pravda, za každým takýmto podujatím sa skrývajú konkrétni ľudia, preto si dovoľujeme uviesť ich menovite.

V prvom rade je to Ivan Bandurič, predseda Okresnej organizácie Rusínskej obrody v Bardejove a starosta Becherova Štefan Fedorko so svojím kolektívom, ktorí opätovne potvrdili, že naši Rusíni sú pohostinný národ.

Keďže festival v Becherove sa uskutočnil , ako súčasť grantového projektu „Dni rusínskych tradícií", ktoré sú financované z príspevkov Ministerstva kultúry SR – program Kultúra národnostných menšín 2006, naše poďakovanie patrí aj jeho pracovníkom.

-šn-