Dni zvykyv a tradícii sela Kamjunka

18.08.2007

Vesele je selo...Dni zvykyv a tradícii sela Kamjunka byv názov 3. ročnika podujatia realizovanoho v rámci projektu DNI RUSINSKYCH TRADICII, kotre ša odbylo 4. augusta 2007 v Kamjunci.

Zmina názvu tohto podujatia prinesla i paru zmin v joho štrukturi i organizacii a vyzirjat tak, že toty zminy byli uspešny. Hlavnyma organizatormi podujatia byli Rusinska obroda na Slovensku, selo Kamjunka a obščestvo svjatoho Joana Krestiteľa, ale pridali ša i dalšy jak Poľnohospodarske družstvo v Kamjunci, Dobrovoľnyj hasičskyj zbor, Poľovnicke združyňa, Jednota dochodciv, Klub molodych, FS Barvinok i jednotlivci a tak už od samoho rana v Kamjunci bylo cititi, že ša štosi dije.

Pred obidom sobi rozložyli svoji kotly a ohňi poľovnici, kotry varili guľaš, pridali ša ku nim i dochodkiňi, kotry prinosili voňavy kuchy, makyvniky, chľiby, knyšy, molodšy ženy pekli pjirohy a cilom dedinom zvučali krásny kamjunsky špivanky z novoho CD FS Barvinok. Tota pachota i atmosfera priťahovala mnohych turistyv, kotry cez dedinu prechodili a tak ša zastavovali a prosili ša što ša tu bude robilo, prezirjali si prirychtovany výstavy fotografii, predmetyv, kotry ša využyvali pri liturgickych obrjadach, ale i stary nastroji, využyvany dakody dávno pri robotach.

O 15.30 h začala staroslavjanska liturgia, kotru služylo pjať svjaščenikyv a jednotlivy časti liturgii špivali zbory z Kamjunky, z Litmanovoj i z Poľska. Po svjatyj liturgii sa rozľav dožď, no ani tot dožď neodlakav ľudiv, žeby ša prišli posmotriti na bohaty programy akciji. Pred kulturnym domom pyd stanami vkazovali ša zvyčajny remesla a zastupcove R.O.S, sela Kamjunka, ale i inšych oficialnych organizacii sobi uctili pamjatku pavšych v 1. i 2. švitovoj vyjni položyňom kytic ku pamjatniku padlych.

Po tymto pietnym akti už začav bohatyj trojhodinovyj galaprogram pyd názvom VESELE JE SELO v kotrym ša predstavilo okolo 250 účinkujúčych z Lotyšska, Poľska, Ruska a Slovenska. Zapovnenu salu kulturnoho domu v Kamjunci, kotra nestačyla pojati všytkych a mnohy stojali i vonka privitav domašnij Barvinok z hymnom Rusinyv JA RUSIN BYV a Mikolaj Konyval zo stižkami o Rusinach. Prihvarili ša starosta sela Ing. Mikolaj Mýtnik, predseda R. O. S. Volodimir Protivňak, za obščestvo svjatoho Joana Krestiteľa o. Jaroslav Popovec a o rusínskym vysokym školstvi popovidala doc. Anna Plyšková z prjašovskoj univerzity.

Po tychto slovach už začav bohatyj galaprogram v kotrym ša postupni miňali sólistky rusinskych špivanok Mária Čokynová z Ubľi a Natália Sykorjaková z Litmanovyj, folklórnyj kolektiv Art Etud z Jekaterinburgu z Ruska, populárne rodinne trio Magurových z Humennoho, folklorna skupina Majdan z Litmanovoj, domašne duo Ivana Sivuľkova i Martin Karaš, folklornyj súbor Kekava z Lotyšska, špivacka skupina Zaričanka zo Stakčína, umeleckyj súbor Ajvengo z Ruska, domašňa mandolinová huďba, špivackyj súbor z Poľska a na záver i profesionálnyj orchester ľudovych nástrojov z mista Sredneuralsk z Ruska. Atmosféra v sáľi kulturnoho domu gradovala, ľude ša hostili s tradičnyma Kamjunskym jidlami a počas všytkych vystupyv byv v sáli neutichajúčyj potlesk, kotryj dávav najavo, že program podujaťia ša divákam pačyv. Ani toty, kotry do kulturnoho domu v Kamjunci už nehvošli ša nenudili, bo vonka hrala domašňa kapela RYTMIK i dožď ustav a tak mnohy využyvali kolotočy, stánky z tradičnyma jidlami i inšy atrakciji a tak sobi mych každyj priti na svoje.

Záver programu, kotryj už tradični režírovav Martin Karaš patriv domašňomu Barvinku a kamjunskyj hymni DAJ ŽE BOŽE DOBRYJ ČAS a vera že i byv tot čas dobryj, bo po vystupiňu ša všytky presunuli vonka, de ša zabavjali pri tonach huďby kapel RYTMIK z Kamjunky a ŠARM z Bardijova až do bjiloho rana na veselici pyd žvizdami a tanečnyj zábavi v kulturnym domi.

Guľaš, pjirohy, makyvniky, kuchy a knyšy ša dojili, každyj odchodiv domu spokyjnyj a mnohy i z nezabudnuteľnyma zažytkami. Výrok jednoj z účastničok hvarit za všytko: „Také niečo som počas svojho života ešte nezažila a na DNI ZVYKOV A TRADÍCII OBCE KAMIENKA v živote nezabudnem“. Do svidaňa na četvertym ročniku tohto podujatia.

Aktuality

Zobraziť všetky
30.04.2026

Dve percentá, jeden spoločný cieľ 

Podporte nás 2 % z vašich daní a buďte súčasťou nášho úsilia o zachovanie a šírenie neznámej histórie Rusínov.  Vaša podpora je pre nás cenná – ďakujeme za dôveru! Notársky centrálny register určených právnických osôb Informácie o určenej…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
10.03.2026

Archív: Rodák z Podkarpatskej Rusi Mikuláš Popovič získal ocenenie Česká hlava

Virológ Mikuláš Popovič, ktorý sa narodil ako československý občan vtedajšej Podkarpatskej Rusi, získal v roku 2013 cenu Patria v rámci projektu Česká hlava. Vedca pôsobiaceho na Marylandskej univerzite v USA ocenili za dlhoročný výskum vírusu H…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
10.03.2026

Rozhovor: Pešiak, ktorý objavil HIV

Eva Bobůrková,  13. 2. 2014  Nové neznáme smrteľné ochorenie bolo opísané v roku 1981. Po pôvodcovi AIDS pátral aj Čechoslovák (Rusín) Mikuláš Popovič. A úspešne. V roku 1984 identifikoval vírus HIV a vytvoril aj prvý test na prít…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
06.03.2026

Vladyka Milan Lach SJ bol vymenovaný za eparchiálneho biskupa Bratislavskej eparchie

ISPA Metropolia Dnes napoludnie Vatikán oznámil, že Svätý Otec Lev XIV. prijal zrieknutie sa úradu eparchiálneho biskupa vladyku Petra Rusnáka, ktorý v septembri minulého roka dovŕšil kánonický vek 75 rokov a za jeho nástupcu menov…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
05.03.2026

Pozvánka na premiéru:  Predavač dažďa / Продавач доджу

1 hodina 40 minút • Premiéra: 5. marca 2026 Originál: Predavač dažďa štvrtok 12. 3. 2. premiéra Veľká scéna Dážď sa kúpiť nedá. To však neznamená, že ho niekto nemôže predávať. Je leto, sucho a práve padol ďalší teplotný rekord. Pri va…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
04.03.2026

Lemkovia vytvárajú „Hołos“. O kultúre, ktorá nezanikla

autorka: Julia Pańków         "Chcela som ukázať, že my, mladí Lemkovia, sme schopní vytvoriť dielo, ktoré je relevantné pre našu dobu. Že máme čo povedať a že náš hlas je dôležitý,“ hovorí Daria Kuziak, autorka prvej lemkovskej ope…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej

Naše obce

Zobraziť galérie

Ujko Vasyľ


Paraska. Subota večur.
-Vychodžu na ulycju - any žyvoj dušy. Zachodžu na facebook - a tu cilyj valal...
Zobraziť viac
Náhľad publikácie

Československý svět v Karpatech

Československý svet v Karpatoch

Čechoslovackyj svit v Karpatach

Reprezentatívna fotopublikácia
Objednať