Do Česka sa sťahuje ruská stredná trieda Rusi u nás boli aj budú, ide o to, kto a prečo
Študoval, a keď sme sa občas stretli nad pollitrom piva, sníval o tom, ako sa raz vráti domov a pôjde do politiky.
Zlom v našich vzťahoch nastal, keď sme sa raz stretli s dvoma ukrajinskými študentmi a prišla reč na Krym. Putin je síce autokrat a despota, ale Krym je ruský, to vie každý. O pár mesiacov Oleg z Česka odišiel, čo robí dnes, neviem. Je v Rusku a je tam rád. Väčšina ruských študentov sa domov nikdy nevráti. Zostávajú, alebo sa posúvajú v časopriestore západného sveta tam, kde sa dobre žije, veľa zarába a kde vládne sloboda.
Zabudnutí dôchodcovia
Špecifickou skupinou Rusov sú bývalí pracovníci Rady vzájomnej hospodárskej pomoci, novinári, ktorí v Československu pracovali ako zahraniční spravodajcovia a starí diplomati so ženami, ktoré pamätajú časy, keď sa čiernobiele prenosné sovietske televízory Šilelis menili za telové pančucháče.
Kariéru im zahatala novembrová revolúcia. Aj keď už v Prahe nemali čo robiť, zostali tu na dôchodku. Na Česku, podobne ako mladé matky, oceňujú pokoj a doktorov. Čím sú starší, tým viac. Na rozdiel od mamičiek vedia trochu po česky, za neznalosť češtiny hanbia.
„Som tu dlho, skoro štyridsať rokov,“ usmieva sa Sergej Jukanov, ktorý tu kedysi obchodoval, nechce povedať s čím, ale teraz je na dôchodku a sleduje, ako sa Rusko vyrovnáva s našou neverou.
„Hovoril by som s vami po česky, ale lepšie to predsa len bude po rusky.“ Držíme sa ruštiny, pretože viem, že by ho konverzácia v cudzom jazyku unavovala.
„Nehovorím, že teraz sa máme horšie. Lenže vtedy sa mali všetci rovnako. Teda, my sme sa mali o dosť lepšie ako ľudia v ZSSR. Teraz je to len stres, kto bude lepší a výkonnejší. To už nie je pre mňa.“
Býva v slušnom paneláku v pražskom Bubenči, ktorý má Rusko v užívaní na večné časy na základe pochybných zmlúv z 80. rokov minulého storočia. A je tam rád. „Hádam tu dožijem.“
Zbohatlíci, oligarchovia a mafiáni majú kancelárie okolo Václavského námestia a len tak na ulici ich nestretnete. Keď si chcem dohodnúť schôdzku, asistentky ma odkazujú na písomnú komunikáciu, rovnako ako tlačové oddelenie ruského veľvyslanectva v Prahe.
„Môžem hovoriť s pánom tlačovým tajomníkom,“ pýtam sa.
„Nemôžete. Tlačové oddelenie prijíma iba písomné otázky.“
„Na ne ale neodpovedáte. Prečo máte tlačové oddelenie, keď sa nebavíte s novinármi?“
„Komunikujeme len písomne.“
Trvalo to dosť dlho a výsledok bol, že sa mojím snom stala funkcia tlačového tajomníka ruského veľvyslanectva. Jeho pracovnou náplňou je samotná existencia.
Rozviedčici a normálni Rusi
Skupina osadenstva ruského veľvyslanectva, je veľmi špecifická a vďaka svojej extrémnej početnosti stojí za zmienku. Je ich veľa a podľa správ českých tajných služieb sú diplomati dosť prepletení pracovníkmi tajných služieb. Pikantné je, že ani oni nevedia po česky.
Rusi majú navyše Kultúrne centrum, odkiaľ šíria kultúru, podčiarkujúcu úspešnosť súčasného režimu. Aj zamestnanci centra sú vraj doplnení rozviedčikmi.
Chodím tam rada, pretože je to jedna z mála možností, keď si môžeme pohovoriť tvárou v tvár. Čo si kto z takého rozhovoru odnesie, to už je na umení menej hovoriť a viac počúvať.
A potom sú tu pisatelia, potomkovia biele emigrácie, kozáci, šľachtici, potomkovia dôstojníkov bielych šíkov.
Niekedy mám chuť zájsť si do pražského ruslandu len tak. Nie je to zložité. Tí „normálnejší“ Rusi žijú na línii metra B. Hlavne na konečnej. V bloku Zličín-západ má 13,3 percenta obyvateľov ruský pôvod.
Na zvončekoch je to isté meno, znejúce východoslovansky, na obchodoch sú nápisy v ruštine ako v Karlových Varoch. Obchodov s ruským tovarom od kaviáru, cez Igristoje až po šproty a pravú vodku, je tu habadej.
Keď kolegovia zo serveru irozhlas.cz urobili mapky s počtom Rusov v Prahe, vyznelo to jednoznačne: juhozápad českej metropoly, teda práve Zličín, Butovice a ďalšie nie príliš príťažlivé lokality, patria Rusom a ruštine, vodke a mrazeným pelmeňom.
Môžu za to šikovné realitné kancelárie, mimochodom, dnes tiež vlastnené Rusmi, ale pôvodne českými chytrákmi, ktorí začali inzerovať v ruštine. A ceny upravili ruskej strednej triede, ktorá dnes tvorí jadro poslednej ruskojazyčnej prisťahovaleckej vlny, ktorá sa na nás s rukami, pripravenými na pevné bratské objatie, stále valí.
PETRA PROCHÁZKOVÁ
Autorka je redaktorkou českého Deníka N
Zdroj:
https://komentare.sme.sk/c/22280327/do-ceska-sa-stahuje-ruska-strena-trieda.html
Foto:
Prahu mnohí označujú za hlavné mesto ruských špiónov v regióne. Väčšinou majú diplomatické krytie.
(Zdroj: SITA/AP)
Aktuality
Zobraziť všetky30.04.2026
Dve percentá, jeden spoločný cieľ
Podporte nás 2 % z vašich daní a buďte súčasťou nášho úsilia o zachovanie a šírenie neznámej histórie Rusínov.
Vaša podpora je pre nás cenná – ďakujeme za dôveru!
Notársky centrálny register určených právnických osôb
Informácie o určenej…
05.03.2026
Pozvánka na premiéru: Predavač dažďa / Продавач доджу
1 hodina 40 minút • Premiéra: 5. marca 2026
Originál: Predavač dažďa
štvrtok 12. 3.
2. premiéra
Veľká scéna
Dážď sa kúpiť nedá. To však neznamená, že ho niekto nemôže predávať.
Je leto, sucho a práve padol ďalší teplotný rekord. Pri va…
04.03.2026
Lemkovia vytvárajú „Hołos“. O kultúre, ktorá nezanikla
autorka: Julia Pańków
Chcela som ukázať, že my, mladí Lemkovia, sme schopní vytvoriť dielo, ktoré je relevantné pre našu dobu. Že máme čo povedať a že náš hlas je dôležitý,“ hovorí Daria Kuziak, autorka prvej lemkovskej oper…
01.03.2026
PSK: Týždeň slovenských knižníc ponúkne besedy, výstavy, workshopy, kvízy aj kino medzi knihami
Jarné prázdniny sa budú v Prešovskom kraji niesť v duchu čítania, kvalitnej literatúry a pestrej palety knižničných podujatí. V pondelok 2. marca totiž štartuje Týždeň slovenských knižníc, počas ktorého si atraktívne podujatia zam…
23.02.2026
Ivan Soták *1929 †2026
Zomrel Ivan Soták, zakladateľ Katedry fyzikálnej chémie Univerzity P. J. Šafárika. Mal 96 rokov
Róbert Bejda
redaktor, webeditor
Univerzita Pavla Jozefa Šafárika prišla o jedného zo svojich bývalých významných zamestnancov. Vo veku 96 rok…
21.02.2026
Před 35 lety vznikla Společnost přátel Podkarpatské Rusi
Agáta Pilátová
Na počátku všeho stálo jedno setkání. Na jaře roku 1990, jen několik měsíců po pádu komunistického režimu v Československu, vyšel v tehdejším týdeníku Tvorba zásadní a velmi pozoruhodný článek básníka a publicisty Jaromíra Hořc…
Naše obce
Zobraziť galérieUjko Vasyľ
Vasyľ:
- Poviv jem Paraski, že choču byty spopolňenyj... Ona dakde zazvonyla i povila - dobri, v četver...
Československý svět v Karpatech
Československý svet v Karpatoch
Čechoslovackyj svit v Karpatach
Reprezentatívna fotopublikácia
Objednať