Do chrámu v Hrabovej Roztoke nainštalovali zreštaurovaný ikonostas
Drevený gréckokatolícky Chrám sv. Bazila Veľkého v Hrabovej Roztoke v okrese Snina je ako nový. Nielen z vonku, ale aj z vnútra vyzerá tak ako v 18. storočí, pretože prešiel zásadnou rekonštrukciou. Minulý týždeň doň z reštaurátorského ateliéru v Bratislave priviezli a nainštalovali pôvodný ikonostas.
HRABOVÁ ROZTOKA. Zreštaurovaný ikonostas z dreveného gréckokatolíckeho Chrámu sv. Bazila Veľkého priviezli minulý týždeň späť do Hrabovej Roztoky v okrese Snina.
Chrám aj ikonostas potrebovali odbornú pomoc
„Drevený Chrám sv. Bazila Veľkého v Hrabovej Roztoke rovnako ako aj drevený Chrám Nanebovstúpenia Pána v Šmigovci vlastní jedna malá farnosť - Gréckokatolícka cirkev Šmigovec. Oba chrámy z 18. storočia boli predtým v havarijnom stave, no spoločnými silami sme im prinavrátili, pokiaľ bolo možné, historickú podobu a snáď aj lepšie vyhliadky do budúcna,“ uviedla Daniela Galandová, riaditeľka neziskovej organizácie Karpatské drevené cerkvi. „Ešte v decembri minulého roka boli dokončené reštaurátorské práce mobiliáru dreveného gréckokatolíckeho Chrámu sv. Bazila Veľkého. Zreštaurovaný bol ikonostas, ale tiež vzácne ikony prestolu, žerveníka a ďalší mobiliár chrámu - dva procesiové kríže a truhlica. Dnes je už ikonostas aj spomínaný mobiliár späť v Hrabovej Roztoke,“ povedala. Reštaurátorské práce boli uskutočnené Oblastným reštaurátorským ateliérom Pamiatkového úradu v Bratislave v rámci projektu „Obnova drevených chrámov, skvalitnenie infraštruktúry Cyklistického chodníka ikon“, financovaného z Grantov EHP a štátneho rozpočtu Slovenskej republiky. Spolufinancovala ich naša organizácia a Nadácia pre ochranu biodiverzity Karpát. Sme radi, že v tomto prípade, zahrnutím poslednej etapy reštaurovania ikonostasu do tohto projektu, sa nám podarilo vrátiť ikonostas po reštaurovaní hneď do Hrabovej Roztoky tam, kam patrí,“ dodala Galandová.
Ikony napísané v duchu byzantských tradícií
„Najstarší údaj o ikonách v drevenom chráme v Hrabovej Roztoke pochádza z roku 1750 z kanonickej vizitácie mukačevského gréckokatolíckeho biskupa Emanuela Olšavského. Biskup o nich zaznamenal: „Obraz jeden Bohorodičky, druhé (ikony) staré“. Z daného zápisu vyplýva, že na ikonostase sa nachádzali tri hlavné ikony s cárskymi dverami, ikona Mandylion, Deesis a Ukrižovanie tak, ako bývalo v tom období pravidlom. Chýbal rad apoštolov a prorokov. Samostatne sa nachádzali ešte ikona Posledného súdu a ikony na prestole a žertveníku. Slovo „staré“ naznačovalo, že mohli pochádzať predovšetkým zo 16. storočia, a teda boli napísané v duchu byzantských tradícií,“ uviedol Miroslav Buraľ z Nadácie pre ochranu biodiverzivity Karpát. „Štvrtou hlavnou ikonou na ikonostase bola už spomínaná ikona sv. Bohorodičky Hodigitrie. Tá bola oproti ostatným novšieho dáta, buď zo 17. storočia, resp. prvej polovice 18. storočia. Žiadna z ikon, ktoré uvádzal biskup Emanuel Olšavský, sa do dnešných dní v chráme nezachovala,“ dodal.
Našli vzácne medailóny aj starú drevorezbu anjelika
„Počas aktuálne prebiehajúcej rekonštrukcie chrámu sa však našlo niekoľko fragmentov z prestolu a ikonostasu. Pozornosť si zaslúži predovšetkým medailón z rámu cárskych dverí zo 17. storočia a medailón a drevorezba anjelika z rámu niekdajšej ikony sv. Bohorodičky Hodigitrie,“ povedal Buraľ. „Po vizitácii biskupa Emanuela Olšavského, v priebehu druhej polovice 18. storočia, došlo v chráme k postupnej výmene ikon. Dnes je zrejmé, že ikony v Hrabovej Roztoke boli napísané vo viacerých obdobiach, a teda aj rôznymi ikonopiscami,“ povedal.
Cárske dvere s Jesseho stromom
„Najstaršou časťou ikonostasu sú cárske dvere zo 17. storočia, premaľované v roku 1794, o čom svedčí nápis pod postavou sv. Bazila Veľkého: „Tento obraz dala namaľovať Olena Danková 1794“. Sú raritou aj vďaka zobrazeniu Jesseho stromu s desiatimi medailónmi Kristovho rodokmeňa. O niečo mladšia, z 18. storočia, je celá vrchná baroková časť ikonostasu. Štvrtý rad, tzv. rad prorokov pozostávajúci zo šiestich medailónov s dvojicami prorokov a centrálnym krížom, plne zodpovedá zásadám ikonografie. Na kríži je nápis Isus Christus v troch jazykoch – hebrejčine, gréčtine a latinčine. Tretí, tzv. apoštolský rad s ikonou Krista Pantokratora v strede, sa už vyznačuje západnými atribútmi, podľa ktorých možno jednotlivých svätcov dobre rozpoznať – nôž (sv. Bartolomej), pero (sv. Lukáš), kľúč (sv. Peter), čaša (sv. Ján) či píla (sv. Simon). Mená svätcov v azbuke, typické pre byzantské ikony, tu však chýbajú,“ povedal Buraľ.
Pozabudli na biskupskú mitru
„V druhom rade sviatkov nebolo dodržané ich poradie podľa východného kalendára, navyše ikonopisec tu vniesol niektoré ľudové prvky, predovšetkým na ikone Roždestvo Isusa Christa (Narodenie Ježiša Krista), kde sú zobrazení pastieri v dobovom oblečení. Takéto stvárnenie je na ikonách skutočne ojedinelé a dnes vďaka tomu vieme, ako vyzeral mužský ľudový kroj Rusínov v 18. storočí. Dolný, tzv. hlavný rad, nemožno považovať za ikony, ale skôr za maľby naivného ľudového maliara, ktoré sú na plátne. Sv. Bazil Veľký, ktorému je chrám zasvätený, je zobrazený v celku, zatiaľ čo ostatní svätí sú zobrazení len po kolená. Zvláštne je, že na jeho hlavu autor akosi pozabudol nakresliť biskupskú mitru. Tú nakreslil vedľa svätca,“ popísal Buraľ.
Ľudový majster z 18. storočia bol šikovný
„Medzi umelecké skvosty Chrámu sv. Bazila Veľkého v Hrabovej Roztoke patrí jednoznačne prestolná ikona Ukrižovanie z 18. storočia, ktorá je takmer na vlas podobná prestolnej ikone Chrámu sv. Mikuláša Biskupa v blízkej obci Ruská Bystrá,“ zdôraznila Galandová. „Ikona osadená v hlbokom, bohato vyrezávanom ráme, je dielom veľmi šikovného ľudového majstra – ikonopiscu, ktorý Ježiša zobrazil s polozavretými očami, veľkými dlaňami a veľmi krátkymi nohami. Navyše celé telo má Ježiš neobvykle pokryté množstvom rán a z nich prýštiacich kvapiek krvi. Bohorodička má nad Ježišom emotívne rozpäté ruky. Slnečnice nad ramenami kríža predstavujú slnko a mesiac. Rovnako nádherný a bohato vyrezávaný je procesiový kríž so zobrazením Bohorodičky. Z toho istého obdobia pochádza i ďalšia ikona Ukrižovanie na žertveníku,“ dodal Buraľ. Návštevníkov chrámu isto zaujme dodnes zachovaný zaujímavý vahadlový mechanizmus pre luster a tiež rebrík na vežu, vyrobený z jedného kusa dreva. Zatiaľ čo ikonostas prešiel rukami bratislavských reštaurátorov, nová drevená šindľová strecha je dielom firmy Ján ŠtibrichJ a L & Š, s. r. o., z Hervartova v okrese Bardejov. „Naši predkovia sa nadreli, urobili ťažkú, no krásnu prácu. Myslím si, že môžeme byť hrdí na to, čo dokázali urobiť,“ uviedla starostka Darina Labaničová. Verí, že už túto jar a leto si nájdu do Hrabovej Roztoky cestu turisti z domova a zo zahraničia.
(korn, foto: Karpatské drevené cerkvi, n.o.)
Aktuality
Zobraziť všetky
30.04.2026
Dve percentá, jeden spoločný cieľ
Podporte nás 2 % z vašich daní a buďte súčasťou nášho úsilia o zachovanie a šírenie neznámej histórie Rusínov.
Vaša podpora je pre nás cenná – ďakujeme za dôveru!
Notársky centrálny register určených právnických osôb
Informácie o určenej…
05.03.2026
Pozvánka na premiéru: Predavač dažďa / Продавач доджу
1 hodina 40 minút • Premiéra: 5. marca 2026
Originál: Predavač dažďa
štvrtok 12. 3.
2. premiéra
Veľká scéna
Dážď sa kúpiť nedá. To však neznamená, že ho niekto nemôže predávať.
Je leto, sucho a práve padol ďalší teplotný rekord. Pri va…
04.03.2026
Lemkovia vytvárajú „Hołos“. O kultúre, ktorá nezanikla
autorka: Julia Pańków
"Chcela som ukázať, že my, mladí Lemkovia, sme schopní vytvoriť dielo, ktoré je relevantné pre našu dobu. Že máme čo povedať a že náš hlas je dôležitý,“ hovorí Daria Kuziak, autorka prvej lemkovskej ope…
01.03.2026
PSK: Týždeň slovenských knižníc ponúkne besedy, výstavy, workshopy, kvízy aj kino medzi knihami
Jarné prázdniny sa budú v Prešovskom kraji niesť v duchu čítania, kvalitnej literatúry a pestrej palety knižničných podujatí. V pondelok 2. marca totiž štartuje Týždeň slovenských knižníc, počas ktorého si atraktívne podujatia zam…
23.02.2026
Ivan Soták *1929 †2026
Zomrel Ivan Soták, zakladateľ Katedry fyzikálnej chémie Univerzity P. J. Šafárika. Mal 96 rokov
Róbert Bejda
redaktor, webeditor
Univerzita Pavla Jozefa Šafárika prišla o jedného zo svojich bývalých významných zamestnancov. Vo veku 96 rok…
21.02.2026
Před 35 lety vznikla Společnost přátel Podkarpatské Rusi
Agáta Pilátová
Na počátku všeho stálo jedno setkání. Na jaře roku 1990, jen několik měsíců po pádu komunistického režimu v Československu, vyšel v tehdejším týdeníku Tvorba zásadní a velmi pozoruhodný článek básníka a publicisty Jaromíra Hořc…
Naše obce
Zobraziť galérie
Ujko Vasyľ
Pyskata kamaratka škodoraďistno Paraski:
-Dajak jes potučňila cez zymu...!
-Hej, a to jem už schudla...! Kiby jes ňa viďila pered misjacom,
už jem byla, jak ty...!
Československý svět v Karpatech
Československý svet v Karpatoch
Čechoslovackyj svit v Karpatach
Reprezentatívna fotopublikácia
Objednať