Do evidencie pamätihodností Prešova pribudol vojnový cintorín a hrob biskupa Gaganca

Zaznačia ich aj do digitálnej mapy.

PREŠOV. Do evidencie pamätihodností mesta Prešov pribudnú dve nové pamiatky.

Podľa schváleného návrhu, ktorý na svojom stredajšom rokovaní schválili prešovskí mestskí poslanci, sa nimi stali hrob s náhrobníkom biskupa Jozefa Gaganca na mestskom cintoríne a tiež vojnový cintorín z prvej svetovej vojny v Prešove.

Ich zaradením do evidencie stúpol počet pamätihodností mesta na 62. Radnica plánuje v budúcom roku zriadiť aj digitálnu mapu pamätihodností mesta.

Ako informoval viceprimátor mesta Prešov Peter Krajňák, v komisii posudzovali viacero návrhov.

„Komisia dôkladne zvažovala, čo všetko by tam mohlo byť. Za zmienku stojí, že sa určite budeme zaoberať návrhom na zápis Kamennej bane. Existuje reálne v lokalite za Kalváriou, rovnako aj vojenský hrob, čiže sú tam zaujímavé návrhy. Tie ale pre tento účel neboli schválené,“ uviedol Krajňák s tým, že na základe vyhodnotenia komisie napokon navrhli na zápis dve pamiatky.

Mapa v priestoroch úradu
Svojím hlasovaním ich do evidencie odobril poslanecký zbor.

„Pribudol cintorín z prvej svetovej vojny, ktorý je na tzv. veľkom cintoríne, a zároveň pribudol hrob gréckokatolíckeho biskupa Gaganca, spoluzakladateľa Matice slovenskej. Značí to, že tieto hroby budú zapísané do zoznamov pamätihodností. Pri hrobe biskupa Gaganca z toho vyplýva, že gréckokatolícke biskupstvo nebude platiť nájom za tento hrob. Tieto hroby a hrobové miesta si zaslúžili našu úctu,“ zdôraznil Krajňák.

GAGANEC Jozef (* 10.4.1793 Vyšný Tvarožec, dnes Slovensko, † 22.12.1875 Prešov, dnes Slovensko), rusínsky obrodenecký činiteľ, biskup prešovskej gréckokatolíckej diecézy. Absolvoval Veľkovaradínsku akadémiu (1811–12) a duchovný seminár v Temešvári (1812 až 1816). V roku 1816 bol vysvätený za kňaza, pôsobil v rusínskych gréckokatolíckych farnostiach na východnom Slovensku, od roku 1835 bol kanonikom prešovskej gréckokatolíckej katedrály.
V roku 1843 bol menovaný biskupom prešovskej gréckokatolíckej diecézy. Ostro vystupoval proti maďarizácii rusínskeho obyvateľstva a podporoval A. Duchnoviča v jeho obrodenskej činnosti. Počas revolúcie v rokoch 1848–49 podporoval A. Dobrianského a jeho skupinu v snahe zabezpečiť národné práva Rusínov v spolupráci s habsburskou dynastiou. Navonok spolupracoval s maďarskými úradmi, ale v skutočnosti nevykonával nariadenia revolučnej vlády, spojené s hrozbou intervencie ruského vojska; naopak, poskytoval rakúskemu a ruskému veleniu v Haliči správy o vojenských záležitostiach „povstalcov“. Pre sabotáž bol dokonca koncom mája 1849 predvolaný do Debrecína, kde v tom čase sídlila maďarská vláda. Vládnych úradníkov však dokázal oklamať a obhájiť svoje „opatrné“ správanie. Po porážke revolúcie sa podieľal na prípravách rusínskej delegácie, ktorá mala vo Viedni odovzdať cisárovi memorandum s požiadavkami rusínskej menšiny.  Gaganec bol jedným z iniciátorov založenia rusínskej literárnej spoločnosti v Prešove po vzore Matice slovenskej, osvetovej spoločnosti sv. Jána Krstiteľa a študentského internátu Alumneum. Propagoval myšlienku spolupráce Rusínov a Slovákov.
prof. Ivan Pop (Rusínske kalendárium)

Radnica aktuálne pracuje na zápise pamätihodností do digitálnej mapy v rámci webového portálu. Podľa viceprimátora má táto iniciatíva nadviazať na vytvorenie mapy pamätihodností v priestoroch mestského úradu.

„To bol prvý krok pri rekonštrukcii radnice päť rokov dozadu, aby sme ich reálne mali vyznačené. Cieľ mesta je dostať k nim aj návštevníkov, pretože turizmus, čo sa týka návštev hrobov je nová téma, ktorá sa veľmi rozšírila najmä v západnej Európe. Čiže chceme urobiť digitálnu mapu, aby sa návštevníci veľmi rýchlo a efektívne dostali na všetky hrobové miesta,“ avizuje Krajňák.

Informačné tabule a GPS súradnice
Mesto pokračuje aj v obnove hrobov, na čo v tohtoročnom rozpočte poslanci vyčlenili 5 000 eur. Ako uviedol viceprimátor, opravili za ne hrob obetí bombardovania mesta z roku 1944 a označili hrob prvého prešovského profesionálneho fotografa Karola Divalda.

Už v najbližšom čase plánujú osadiť informačnú tabuľu s osobnosťami pochovanými na mestskom cintoríne pri oboch vstupoch.

„Aby im ľudia mohli vzdať hold a pietu. Celý tento princíp chceme aplikovať potom do digitálnej podoby, aby naozaj každý návštevník podľa GPS súradníc sa mohol veľmi rýchlo dostať na miesto. Netýka sa to len hrobov, ale aj ostatných pamätihodností. Máme tam napríklad Vodárenskú vežu, viaceré objekty na Táborisku. Všetky tieto pamätihodnosti majú byť zaznačené v digitálnej mape. Verím, že na budú rok bude aj konkrétny výstup,“ dodal Krajňák.

Od roku 2009 má mesto v evidencii pamätihodností zapísaných celkom 62 pamätihodností, z nich je 30 hmotných nehnuteľných, 19 hmotných hnuteľných a 13 nehmotných pamätihodností.

SITA
Tlačová agentúra

zdroj:
https://presov.korzar.sme.sk/c/23401808/do-evidencie-pamatihodnosti-presova-pribudol-vojnovy-cintorin-a-hrob-biskupa-gaganca.html

foto: FB