Do jedinej národnostnej školy v Humennom sa zapísalo osem prvákov

 
Hoci sa v okrese Humenné podľa posledného sčítania ľudu prihlásilo k rusínskej národnosti takmer päť percent obyvateľov, o zápis do jedinej národnostnej školy v meste nie je veľký záujem. Do prvého ročníka sa prihlásilo osem prváčikov.

Základnú školu internátnu s vyučovacím jazykom ukrajinským s materskou školou na Lesnej ulici v tomto školskom roku navštevuje 71 žiakov, 21 škôlkarov a 20 detí býva v školskom internáte. Pochádzajú prevažne z obcí Nižná Jablonka, Ruská Poruba a Závada.
 
Jediná národnostná škola v meste bojuje o žiaka.
„Rodičia a žiaci si môžu vybrať povinné vyučovanie ukrajinského alebo rusínskeho jazyka. Myslíme si, že o rusínčinu bude väčší záujem, keďže sa obyvateľstvo v našom regióne hlási k rusínskej národnosti. Máme pripravené učebnice a zabezpečenú kvalifikovanú výučbu jazyka. Ak bude o rusínčinu záujem, premietne sa to aj do názvu školy,“ hovorí riaditeľ školy Mikuláš Petrašovský.
 
Škola už o zmenu názvu požiadala zriaďovateľa. Vypadnúť by z neho mal nielen vyučovací jazyk ukrajinský, ale aj slovo internátna. „Mnohí rodičia si myslia, že všetky predmety vyučujeme po ukrajinsky. Internát je plusom pre školu, neznamená však, že je pobyt v ňom povinný,“ dodáva zástupca riaditeľa Štefan Andrejco.
 
Zo skúseností sa podľa neho ešte počas roka počet prváčikov mierne zvýši. V súčasnosti prebieha zápis detí do materskej školy. Dlhodobý úbytok žiakov zapríčinilo zrejme preferovanie ukrajinčiny, prijímanie problémových žiakov a nulové investície do rekonštrukcie a modernizácie objektu. Škola v tomto školskom roku zefektívnila svoje fungovanie presťahovaním internátu do zrekonštruovaných priestorov.  Ten navštevujú aj žiaci, ktorých rodičia sú dlhodobo v zahraničí. „V súčasnosti máme štyroch takýchto žiakov,“  dopĺňa Petrašovský.
 
Aby ich mal kto spievať
„Hanbia sa rodičia – Rusíni rozprávať so svojimi deťmi 'po rusnacky'? Boja sa, že by sa deti nenaučili dobre po slovensky?“ hľadá príčiny nezáujmu o vzdelávanie v jazyku menšiny  Natália Petrašovská – Padová, bývalá absolventka školy.
 
„Deti sú veľmi učenlivé a prispôsobivé. Je dokázané, že dieťa, ktoré rozpráva i dialektom, má väčší cit na učenie sa ďalších cudzích jazykov. Bez problémov hovorím od detstva aj po slovensky, som učiteľka a 80 percent mojich spolužiakov z národnostnej školy sú vysokoškolsky vzdelaní ľudia. Mnohí tvrdia, že táto škola im dala viac ako ostatné, dala im kultúru a vybudovala v nich vzťah k národným hodnotám,“ hovorí.
 
„Je naozaj smutné, koľko Rusínov sa hanbí za svoju národnosť a svoju rodnú reč. My nemáme štát, teda ak po rusínsky nenaučíme svoje deti, tento jazyk zanikne. Nebola by to škoda? Všetci vedia, že 'rusnacke spivanočky' sú tie najkrajšie. Len aby ich o dvadsať rokov mal kto spievať,“ konštatuje.
 
„Aj keď som si vzala za muža Slováka, veď predsa láska nerozlišuje ľudí podľa národnosti, náš takmer dvojročný syn oslovuje svojho dedka 'dido' a ja sa s ním rozprávam po rusínsky. Chcem, aby ovládal reč svojich predkov. Verím, že bude na to v budúcnosti hrdý,“ dodáva Natália Padová.
 

Fakty
Najpočetnejšími národnosťami v okrese Humenné podľa sčítania 2011 boli slovenská (84 %), rusínska (4,8 %) a rómska národnosť (2,6 %).
 
Kým podiel obyvateľov hlásiacich sa k slovenskej národnosti (84 %, t.  j. 54 110) v medzicenzálnom období klesol (o 7,3 percentuálneho bodu), mierne sa zvýšili podiely obyvateľov hlásiacich sa k rómskej národnosti, z 2,1 % v roku 2001 na 2,6 % v roku 2011 a k rusínskej národnosti z 3,6 % v roku 2001 na 4,8 % v roku 2011.
 
Svoju národnosť neuviedlo 4 532 obyvateľov, t. j. 7 % populácie okresu.
 
K rusínskej národnosti sa k rozhodujúcemu okamihu sčítania prihlásilo najviac obyvateľov v obci Závada (86,1 %). Viac ako 50 % trvalo bývajúcich obyvateľov s rusínskou národnosťou žilo aj v obciach Nechválova Polianka, Prituľany, Ruská Poruba a Vyšná Jablonka.
 
red

-jo-

Zdroj: http://humenne.korzar.sme.sk/c/6711894/do-jedinej-narodnostnej-skoly-v-humennom-sa-zapisalo-osem-prvakov.html