Do knižného života uviedli knihu Igora Slepcova - Kapitoly zo života hrdinu Rudolfa Jasioka

 

Na pôde Podduklianskej knižnice do knižného života slávnostne v prvý decembrový deň uviedli knihu Igora Slepcova - Kapitoly zo života hrdinu Rudolfa Jasioka.

 

Knihu vydal Vojenský historický ústav v Bratislave, pričom editorom knihy bol historik Jozef Bystrický. Grafickú úpravu, sadzbu a zalomenie si pod svoju taktovku zobral autorov syn Oleg. V úvode skonštatujme, že slávnostného promovania knihy sa zúčastnila aj manželka už nebohého autora Anna Klebanová so synom Olegom, ale aj ďalší hostia. Tých sa v knižnici zišlo neúrekom. Prišiel riaditeľ Vojenského historického ústavu Miloslav Čaplovič, editor knihy Jozef Bystrický, ale aj primátor Svidníka Ján Holodňák, viceprimátor a poslanec PSK Peter Pilip, mestskí poslanci, viacerí riaditelia inštitúcií a priatelia či bývalí kolegovia Igora Slepcova. Uvedenie knihy do života bolo aj plné spomienok na samotného autora Igora Slepcova, ktorý vo svidníckej nemocnici po ťažkej chorobe zomrel 2. januára 2007. Viacerí zúčastnení Igora poznali a majú s ním spätých veľa spomienok a príhod. „Text tejto knihy Igor Slepcov napísal v prvej polovici osemdesiatych rokov dvadsiateho storočia. Odvtedy uplynuli už tri desaťročia, no jej téma je stále aktuálna. Vracia nás do rokov druhej svetovej vojny, ktorá sa skončila pred sedemdesiatimi rokmi. Jej aktívnym účastníkom, ako príslušník československého vojska sformovaného na území Sovietskeho zväzu, bol aj jeden z hrdinov bojov v Karpatsko-duklianskej operácii kapitán in memoriam Rudolf Jasiok,“ píše editor knihy Jozef Bystrický. 

 

Meno Rudolfa Jasioka je vytesané do náhrobného kameňa a jeho busta je v Aleji hrdinov na vojenskom cintoríne na Dukle. Chýba tam však kompletný dátum smrti, na náhrobnom kameni je iba rok. „Životný príbeh tohto človeka, ktorý padol v boji iba tristo metrov pred hranicou krajiny, v ktorej sa narodil a prežil časť svojho detstva, však zostával dlhé povojnové desaťročia akoby na okraji záujmu historikov a publicistov. Aj to sa pre Igora Slepcova pravdepodobne stalo pohnútkou, aby sa o ňom pokúsil získať čo možno najviac informácií nielen z literatúry a dostupných archívnych prameňov, ale najmä prostredníctvom osobných rozhovorov a korešpondencie sa matkou Rudolfa Jasioka a jeho spolubojovníkmi. Cenné informácie získal aj počas návštevy Perevaľska a písomnými kontaktmi s Permským štátnym archívom novodobej histórie. Viacročný výskum mu umožnil popísať životnú púť Rudolfa Jasioka od jeho ranného detstva až po smrť vo veku necelých dvadsaťpäť rokov,“ dodáva Jozef Bystrický.

 

Čitateľ sa v knihe dočíta nielen o vojne a bojoch, ale aj o hrdinovej rodine, frontovej svadbe a tankistovej smrti. Jednotlivé kapitoly z knihy sú veľmi dojímavé, napríklad tá o svadbe na fronte. Tankista Rudolf Jasiok totiž otcovi z frontu písal, že 27. augusta 1944 spojí svoj osud s Viktóriou. Niekoľko dní po svadbe Rudolf Jasiok napísal matke a sestre list a poslal im aj spoločnú fotografiu. Ich manželstvo však bolo veľmi krátke. Zomrel 30. septembra 1944. „Fašistická pancierová obluda zakopaná do zeme trafila presne. Následkom priameho zásahu nepriateľského granátu Jasiokov tank podskočil. Ohnivá guľa veľká ako basketbalová lopta vtrhla dnu... Kobirju zachránil kanón, presnejšie povedané jeho spätný sklz, ktorý nastal súčasne so zásahom nepriateľského granátu. Ohlušený sa vyvalil z príklopu. Z tanku sa valil hustý čierny dym. Zraneného ho našli a zachránili sovietski sanitári. Z celej osádky tento boj prežil iba on. Jeho veliteľ podporučík Rudolf Jasiok a členovia osádky M. Alexej a V. Agapčuk zahynuli v horiacom tanku,“ píše sa o Jasiokovej smrti v knihe. Knihu, v ktorej nájdete aj ďalšie zaujímavé kapitoly a historické fotografie, si môžete vypožičať v Podduklianskej knižnici.

 

(ks)

 

Foto

www.podduklianskakniznica.sk