Do Národného parku Poloniny sa vrátili zubry
Do Národného parku (NP) Poloniny sa po niekoľkých storočiach opäť vrátil najväčší suchozemský európsky
cicavec - zubor. V sobotu tu do aklimatizačnej zvernice, v blízkosti poľských hraníc, vypustili 5 zubrov hrivnatých, ktorých pred niekoľkými dňami priviezli zo zoologockých záhrad v Holandsku, Taliansku a Švajčiarsku. Úspešne sa tak podarilo zavŕšiť niekoľkoročný projekt návratu zubra na južné svahy Karpát.
"Zubra v strednej Európe vyhubili ešte v stredoveku, posledného zubra na Slovensku vraj ulovil vo Vígľašských lesoch Matej Korvín. Na začiatku 20. storočia zostalo v Európe len asi tucet jedincov a postupne sa začali snahy o navrátenie zubra do voľnej prírody," vysvetlil zoológ Michal Adamec zo Štátnej ochrany prírody SR v Banskej Bystrici. Postupne sa podarilo vrátiť zubra do Karpát najmä v Poľsku, na Ukrajine a Rumunsku, kde ich v súčasnosti vo voľnej prírode žije niekoľko stoviek. Zopár jedincov príležitostne migruje na Slovensko, po niekoľkých mesiacoch sa však vracajú naspäť do Poľska. Ochranári spolu s holandskou Nadáciou na ochranu voľne žijúcich bylinožravcov (LHF), Štátnou ochranou prírody SR, Centrom ochrany prírody Banská Bystrica a Správou NP Poloniny sa preto pustili do projektu na návrat zubra do voľnej prírody.
"Zubrov sme v spolupráci s poľskými kolegami vyberali špeciálne, na základe analýzy genofondu za posledných 80 rokov tak, aby sa vyhovovali podmienkam života v Poloninách a aby sa zvýšila pravdepodobnosť napojenia na stádo zubrov, ktoré žijú v Bieszcadách, poľskej časti Východných Karpát," povedal pre KORZÁR riaditeľ NP Poloniny Jozef Repka. Spolu vybrali 5 zubrov 3 samice a 2 samcov, ktorých zo zoologických záhrad v západnej Európe minulý týždeň transportovali na Slovensko. Vybudovali pre nich dvojhektárovú aklimatizačnú oboru v lokalite bývalej obce Ruské, pri vodárenskej nádrži Starina. Po piatich aklimatizačných mesiacoch by mali byť na prelome októbra a novembra vypustené do voľnej prírody.
"Šance, že zubry sa v Poloninách naozaj udržia je asi 80 percentná," doplnil riaditeľ NP Poloniny. V päťčlennej čriede je jedna dospelá 12-ročná samica, zvyšné zvieratá nie sú ešte schopné rozmnožovania. Keďže z Poľska migrujú do Polonín dospelé samce je predpoklad, že v budúcnosti dôjde k rozšíreniu čriedy.
"Zubra v strednej Európe vyhubili ešte v stredoveku, posledného zubra na Slovensku vraj ulovil vo Vígľašských lesoch Matej Korvín. Na začiatku 20. storočia zostalo v Európe len asi tucet jedincov a postupne sa začali snahy o navrátenie zubra do voľnej prírody," vysvetlil zoológ Michal Adamec zo Štátnej ochrany prírody SR v Banskej Bystrici. Postupne sa podarilo vrátiť zubra do Karpát najmä v Poľsku, na Ukrajine a Rumunsku, kde ich v súčasnosti vo voľnej prírode žije niekoľko stoviek. Zopár jedincov príležitostne migruje na Slovensko, po niekoľkých mesiacoch sa však vracajú naspäť do Poľska. Ochranári spolu s holandskou Nadáciou na ochranu voľne žijúcich bylinožravcov (LHF), Štátnou ochranou prírody SR, Centrom ochrany prírody Banská Bystrica a Správou NP Poloniny sa preto pustili do projektu na návrat zubra do voľnej prírody.
"Zubrov sme v spolupráci s poľskými kolegami vyberali špeciálne, na základe analýzy genofondu za posledných 80 rokov tak, aby sa vyhovovali podmienkam života v Poloninách a aby sa zvýšila pravdepodobnosť napojenia na stádo zubrov, ktoré žijú v Bieszcadách, poľskej časti Východných Karpát," povedal pre KORZÁR riaditeľ NP Poloniny Jozef Repka. Spolu vybrali 5 zubrov 3 samice a 2 samcov, ktorých zo zoologických záhrad v západnej Európe minulý týždeň transportovali na Slovensko. Vybudovali pre nich dvojhektárovú aklimatizačnú oboru v lokalite bývalej obce Ruské, pri vodárenskej nádrži Starina. Po piatich aklimatizačných mesiacoch by mali byť na prelome októbra a novembra vypustené do voľnej prírody.
"Šance, že zubry sa v Poloninách naozaj udržia je asi 80 percentná," doplnil riaditeľ NP Poloniny. V päťčlennej čriede je jedna dospelá 12-ročná samica, zvyšné zvieratá nie sú ešte schopné rozmnožovania. Keďže z Poľska migrujú do Polonín dospelé samce je predpoklad, že v budúcnosti dôjde k rozšíreniu čriedy.
Aktuality
Zobraziť všetky30.04.2026
Dve percentá, jeden spoločný cieľ
Podporte nás 2 % z vašich daní a buďte súčasťou nášho úsilia o zachovanie a šírenie neznámej histórie Rusínov.
Vaša podpora je pre nás cenná – ďakujeme za dôveru!
Notársky centrálny register určených právnických osôb
Informácie o určenej…
15.03.2026
Atentát OUN v Užhorodu
Jiří Plachý
V době mezi válkami probíhal na Podkarpatské Rusi mezi zastánci rusínské národní identity a těmi, kteří tvrdili, že zdejší slovanské etnikum je součástí ukrajinského národa boj o národní charakter tohoto regionu.
Překlad text…
13.03.2026
RUMUNSKÉ VÝSKUMY OHĽADOM USÁDZANIA SA VALACHOV V SEVERNÝCH KARPATOCH („IUS VALAHICUM” / "„ВОЛОСКОМ ЗАКОНЪ” / "VALAŠSKÉ PRÁVO")
NICOLAE EDROIU
Skôr ako predstavím historický sled a štádium rumunského výskumu diskutovanej problematiky je nutných niekoľko spresnení terminologického u metodologického charakteru. Čo sa týka doteraz zaužívanej terminológie, konštat…
10.03.2026
Archív: Rodák z Podkarpatskej Rusi Mikuláš Popovič získal ocenenie Česká hlava
Virológ Mikuláš Popovič, ktorý sa narodil ako československý občan vtedajšej Podkarpatskej Rusi, získal v roku 2013 cenu Patria v rámci projektu Česká hlava. Vedca pôsobiaceho na Marylandskej univerzite v USA ocenili za dlhoročný výskum vírusu H…
10.03.2026
Rozhovor: Pešiak, ktorý objavil HIV
Eva Bobůrková, 13. 2. 2014
Nové neznáme smrteľné ochorenie bolo opísané v roku 1981. Po pôvodcovi AIDS pátral aj Čechoslovák (Rusín) Mikuláš Popovič. A úspešne. V roku 1984 identifikoval vírus HIV a vytvoril aj prvý test na prít…
06.03.2026
Vladyka Milan Lach SJ bol vymenovaný za eparchiálneho biskupa Bratislavskej eparchie
ISPA
Metropolia
Dnes napoludnie Vatikán oznámil, že Svätý Otec Lev XIV. prijal zrieknutie sa úradu eparchiálneho biskupa vladyku Petra Rusnáka, ktorý v septembri minulého roka dovŕšil kánonický vek 75 rokov a za jeho nástupcu menov…
Naše obce
Zobraziť galérieUjko Vasyľ
Ujko Vasyľ:
-Otrok/rab ne bažyť po sloboďi, otrok choče byty dozorcjom nad otrokami...
Československý svět v Karpatech
Československý svet v Karpatoch
Čechoslovackyj svit v Karpatach
Reprezentatívna fotopublikácia
Objednať