Do Polonín milióny ešte neprišli, už je problém 

Kritika europoslanca vyvolala audit

Spochybnil výber projektov

STAKČÍN. V pláne obnovy pre národné parky Poloniny a Muránska planina uspeli aj firmy, ktoré nemajú s rozvojom turizmu nič spoločné.

Tvrdí to europoslanec Martin Hojsík (PS). Spochybňuje tak výber úspešných žiadateľov.

Povedal tiež, že ide aj o firmy, ktoré majú za posledné roky minimálne obraty a zrazu dostanú pár stotisíc na projekt.

„Je to mimoriadne dôležitá výzva, ktorá má ukázať, ako sa dá prírode a ľuďom rozvíjať regióny národných parkov. Bol by som nerád, keby v takejto dôležitej výzve existovali nejaké pochybnosti,“ dodal.

Z projektov pre Národný park Poloniny môžu podľa Hojsíka „rozpaky vo verejnosti“ budiť dva.

Jedným je Tradičná mazanka v Zboji. Firma Transportit so sídlom v Uliči, bez webového sídla, verejnej prezentácie a s nízkym obratom, má dostať necelých 665 000 eur.

Druhým je spoločnosť Autolanc z Humenného. Uspela s projektom Bigovský potok - oddychová zóna pre turistov za takmer 212 200 eur.

„Na rovnomennej webstránke sídli autoservis,“ uviedol v statuse na sociálnej sieti.

Mohli sa zapojiť všetci
O peniaze sa mohli uchádzať rôzni žiadatelia bez ohľadu na právnu formu, teda aj zo súkromného sektora.

„Výzvy nešpecifikovali, že subjekt musí mať skúsenosti z minulosti, a ani to, že musí pôsobiť v oblasti ochrany prírody. Mať zriadenú webovú stránku tiež nepatrilo medzi podmienky poskytnutia príspevku,“ spresnilo ministerstvo životného prostredia.

Dôležitým kritériom pri hodnotení bolo, ako projekt zvýši atraktivitu regiónu a podporí rozvoj mäkkého turizmu, respektíve vytvorenie pracovných príležitostí.

Žiadatelia mali pomerne voľné rozhodovanie v tom, čo by chceli v regióne urobiť, museli však dodržať princíp „výrazne nenarušiť“ životné prostredie.

Zohľadňoval sa tiež fakt, že projekty plánu obnovy sa musia uskutočniť do marca 2026.

„Z toho dôvodu dostali vyššie bodové hodnotenie tie projekty, ktoré spĺňali kritérium pripravenosti a technickej realizovateľnosti, mali napríklad vypracovanú projektovú dokumentáciu alebo stavebné povolenie, prípadne projekty, ktoré je možné realizovať za kratší čas než do marca 2026,“ zdôraznil environrezort v stanovisku.

Posudzovali externisti
Úspešné projekty nevyberalo ministerstvo životného prostredia.

„Hodnotili ich externí hodnotitelia podľa vopred stanovených kritérií. Tento postup aj podmienky výzvy boli konzultované s Národnou implementačnou a koordinačnou autoritou na Úrade vlády SR, ktorá výzvu schválila,“ informoval rezort.

Projekty tiež prešli auditom Európskej komisie, ktorá sa zamerala na predchádzanie konfliktu záujmov.

Kontrolu vykonal aj Úrad vládneho auditu.

„Ani jeden z auditov nekonštatoval pochybenie pri výbere projektov. Ministerstvo životného prostredia ani minister nemali možnosť vstúpiť do odborného hodnotenia projektov,“ doplnil tlačový odbor rezortu.

Treba viac informácií
Hojsík vyzval povereného ministra životného prostredia Jána Budaja (exOĽaNO, teraz Demokrati), aby o projektoch zverejnil viac informácií.

„Aby ľudia mali istotu, že naozaj boli vybraté nielen najlepšie projekty, ale aj tie, ktoré sa podarí uskutočniť a peniaze neprepadnú,“ povedal.

„Dúfam, že ministerstvo prikročí omnoho otvorenejšie ku komunikácii, zverejní projekty aj dôvody, ktoré viedli k ich podpore, aby sa všetko vyjasnilo a mohli sa začať čím skôr realizovať,“ dodal.

Zmluvy sú v centrálnom registri
Na stránke ministerstva projekty zverejnené nie sú. Sú tam len zoznamy schválených žiadostí, rezervné zoznamy projektov, na ktoré už peniaze nestačili, i neschválené projekty.

Detailnejšie informácie o tom, čo sa z financií vytvorí, je súčasťou zmluvy medzi envirorezortom a žiadateľom.

Kontrakty sú zverejnené v Centrálnom registri zmlúv. Niektoré ešte chýbajú.

Peniaze žiadatelia zatiaľ nedostali.

Najprv musia svoje nápady pretaviť do skutočnosti, až potom môžu požiadať o platbu. Jej schváleniu bude predchádzať finančná kontrola.

Buraľ: Som spokojný
V Poloninách bolo úspešných 13 projektov za necelých 8,7 milióna eur. V rezervnom zozname je 17 projektov, šesť nebolo schválených.

Riaditeľ Správy Národného parku Poloniny Miroslav Buraľ je s výberom úspešných projektov spokojný.

Ešte prv, ako sa dostali k externým nezávislým hodnotiteľom, ich neverejne bodovala trinásťčlenná rada, poradný zbor ministra.

„Členovia zboru mohli tiež predkladať projekty, preto by nebolo objektívne, keby o nich aj rozhodovali. Bolo by to v rozpore s európskou legislatívou,“ vysvetľuje.

Opodstatnenie poradného orgánu podľa Buraľa spočíva v tom, že presadil rozšírenie počtu katastrov obcí a projekty na zachovanie a rozvoj miestnej rusínskej kultúry.

„Najviac projektov prešlo práve v tejto oblasti,“ dodáva.

Prídu milióny
Milióny, ktoré pritečú do regiónu, pokladá za veľký prínos.

Do Uličskej doliny smeruje 4,1 milióna eur, do Cirošskej doliny 3,2 milióna a 0,8 milióna do Ublianskej.

Podľa projektov vzniknú dve ekologicko-edukačné centrá v Novej Sedlici a v Topoli, kde obnovia najstaršiu budovu školy v regióne z roku 1905.

Zrekonštruujú kaštieľ v Stakčíne, otvoria v ňom múzeum rusínskej kultúry.

Dva projekty sú zamerané na prírodný turizmus, na propagáciu, jeden na údržbu cyklotrasy, na údržbu krajiny a na zachovanie ľudových architektonických prvkov.

Ten je projektom Správy Národného parku, obnovou prejde terénna stanica v Ruskom.

Živé múzeum remesiel
Tradičná mazanka v Zboji, na ktorý upozornil Hojsík, spočíva vo vybudovaní tzv. živého múzea remesiel a života v Poloninách.

Michal Blaško, konateľ spoločnosti Transportit, hovorí, že o jeho vážnych úmysloch svedčí samotný projekt, ktorý pripravoval poldruha roka.

„Dal si na ňom záležať,“ hodnotí Buraľ.

Múzeum s celoročnou prevádzkou má mapovať zaujímavosti v okruhu 50 kilometrov Národného parku Poloniny a vytvárať sieť remeselníkov, čo podporí zamestnanosť v oblasti tradičných remesiel.

Súčasťou múzea bude kováčska a drevárska dielňa, pivnica, altánky, studne, brány a stodoly. Návštevníci si tiež budú môcť remeslá vyskúšať.

Projek počíta s dočasnými aj trvalými pracovnými miestami, a tiež webstránkou.

Majú skúsenosti aj vzťah k rusínskej kultúre
Podľa projektov vzniknú dve oddychové zóny.

Jednu vybuduje Hojsíkom spomínaná firma Autolanc pri Bigovskom potoku v Zboji.

Aj keď je jej hlavnou podnikateľskou činnosťou autoservis, nie je jedinou.

„Pochádzame priamo z kraja Polonín, kde sa konateľ spoločnosti ako jediný zo všetkých žiadateľov narodil, pôsobíme a vykonávame aktivity v oblasti rozvoja tohto vzácneho územia a rusínskej kultúry. Existujeme na trhu viac ako 20 rokov a naozaj sa snažíme o rozvoj tohto regiónu,“ reagovala firma na kritiku europoslanca.

Štatutár spoločnosti Juraj Lancoš pre Korzár uviedol, že ich projekt vyhodnotili odborní hodnotitelia ako piaty najlepší spomedzi úspešných projektov.

„Disponujeme skúsenosťami z cestovného ruchu. V rokoch 2005 - 2015 sme úspešne prevádzkovali ubytovacie a stravovacie zariadenie Gazdovský dvor v Uliči. V súčasnosti rekonštruujeme malé ubytovacie zariadenie v Zboji s kapacitou 13 osôb,“ reagoval.

Hodnotiť odbornosť, skúsenosti, respektíve činnosť spoločnosti iba na základe webstránky nie je podľa neho na mieste.

Dodal tiež, že firma cez občianske združenie pôsobí v regióne a snaží sa o zachovanie rusínskej kultúry.

Úspešný projekt počíta s vybudovaním expozície tradičných roľníckych nástrojov, prístreškom, lávkou cez Bigovský potok, vypletaným plotom z lieskového prútia, „chodníkom pre unavené nohy“ či ohniskom.

Areál bude mať správcu a pracovníkov, ktorí sa postarajú o funkčnosť celej zóny, vrátane čistenia, kosenia, opráv či zimnej údržby.

„Všetko, čo príde do obce, je dobré,“ reagoval starosta Zboja Ladislav Ladomirjak (Smer-SD).

Mičaník: Mali sme si splniť domácu úlohu
Nezisková organizácia Aevis uspela s projektom Implementácia konceptu prírodného turizmu v Poloninách v hodnote vyše 580-tisíc eur.

Plánuje vytvoriť štyri pracovné miesta a tzv. centrum podpory prírodného turizmu pre región Polonín.

Zmluvu s ministerstvom zatiaľ podpísanú nemá.

Podľa jej riaditeľa Rastislava Mičaníka, vo všeobecnosti boli projekty z Polonín „evidentne slabé a bolo pomerne ťažké z nich niečo vybrať“.

„Obviňovať z toho hodnotiteľov a ministerstvo nie je fér, mali sme si v regióne najprv poriadne splniť 'domácu úlohu',“ hovorí.

„Ak chceme, aby boli v Poloninách podporené dobré a zmysluplné projekty, mali by sme byť v prvom rade schopní v regióne takéto projekty pripraviť. Zároveň by sme sa mali vedieť spoločne dohodnúť na koordinovanom postupe tak, aby sme nepredkladali duplicitné a kontraproduktívne projekty,“ dodáva.

Postup preveria
Aby odstránil akékoľvek pochybnosti, Budaj informoval, že požiada o opätovné a nezávislé preverenie postupu pri výbere projektov a ich súlad s výzvou.

„Zároveň vo vzťahu k identifikovaným žiadateľom ministerstvo vykoná finančnú kontrolu na mieste s cieľom preveriť splnenie podmienok zmluvy o poskytnutí finančných prostriedkov a spôsobilosti vybraných žiadateľov zabezpečiť úspešnú realizáciu projektu,“ doplnil envirorezort.

Jana Otriová, redaktorka

zdroj:
https://hornyzemplin.korzar.sme.sk/c/23158980/do-polonin-miliony-este-neprisli-uz-je-problem-kritika-europoslanca-vyvolala-audit.html