Do Runiny vlaky nechodia...

"Slovenský folklór - piesne, povedačky, hádanky, prekáračky, rozprávky - to je Zlatá brána do rodného jazyka. Kto neprejde v detstve a mladosti cez túto Zlatú bránu, ostane v rodnej reči navždy cudzincom." Július Noge

 

Dnešná doba pritiahla i do menších miest a bohato osídlených obcí noblesné plesy, známe zo svetových metropol a bohatších regiónov. A tak tradičné ľudové zábavy sa stali skôr výnimočnou udalosťou, ustupujúcou pred nádhernými plesovými róbami, vyberaným menu a atraktívnym programom.

Tradičné ľudové veselice sa tak akosi automaticky strácajú a dajú sa očakávať už len v odľahlejších obciach, ktoré dnes bohužiaľ zápasia s hromadným exodom domácich za prácou a lepším životom, a tak neradostná situácia tam vyvoláva logickú otázku. Je vôbec pre koho organizovať toto spoločenské podujatie? Každému takto zmýšľajúcemu človeku pri predstave organizovania podobných kultúrnych akcií v danej situácii napadajú slova ako neekonomické, neperspektívne, nezodpovedné či jednoducho zbytočné.

Lenže naším cieľom a povinnosťou je zachovávať a dostať do povedomia slovenské zvyky a tradície pre dnešné deti a mládež, ktoré poznajú len málo z toho, čo nám tu naši predkovia zanechali, a tak starostovia a členovia rôznych záujmových združení a organizácií nemajú jednoduché udržiavať tieto kultúrne a spoločenské hodnoty i v regiónoch, kde ani vlaky nechodia a líšky tam dávajú dobrú noc. Ako v iných odľahlých dedinách i starosta Marián Regula sa s priateľmi a obyvateľmi obce Runina rozhodol usporiadať obecné hody, spojené s dedinskou zabíjačkou priamo v centre dediny tak, aby každý mohol zažiť autentickú atmosféru tejto neodmysliteľnej ľudovej činnosti a mohol sa samozrejme i aktívne zapojiť.

 

A čuduj sa svete. Runina ožila ako v časoch svojho najväčšieho rozmachu a života. V dedine veselo vyhrával obecný rozhlas, po ulici pobehovali deti pod dozorom starostlivých rodičov, hostia i domáci sa vrúcne privítali a spontánne bavili s podporou ľudového speváckeho súboru až do neskorých večerných hodín. V dnešnej dobe - taký malý zázrak.

Veselosť a radosť sú vlastnosti, ktoré neodmysliteľne patria k fašiangovému obdobiu, a keď k nim pripojíme i spontánnosť a úprimnosť, tak ako sa to podarilo v Runine, kde sa stretli predovšetkým ľudia s dušou svojej rodnej zeme, rodáci, susedia, priatelia i náhodní okoloidúci, je to krajšie a roman-tickejšie ako veľkolepý viedenský Ples v opere - Opernball. A tomu môžete veriť, akože i do Runiny vlaky nechodia...

Róbert Jakubec