Do Vianoc bude potrubie vymenené

Netečie, zase netečie. S týmto povzdychom otáčajú vodovodný kohútik v miestnej časti Medzilaboriec v Borové už niekoľko mesiacov. Kým prevažná väčšina obyvateľov má na vodu z vodovodu šťastie aspoň v určité hodiny, lokalita Borivča, nazvaná podľa rovnomenného potoka, je už takmer tri mesiace odstavená úplne. "S vodou mame problém už dávno. Voda tečie len sem-tam cez deň, v noci vôbec nie. Ľudia chodia po vodu na potok, vozia ju dokonca z Medzilaboriec. Niet sa v čom umyť, vyprať. Kazia sa nám automatické práčky, lebo nikdy presne nevieme, kedy voda potečie. Púšťajú ju kedy chcú. Vodu si vždy nachytám do demižónov, aby som mohla ráno uvariť deťom čaj. Ranná hygiena je nulová. Večer, keď prichádzam z práce, už voda zvyčajne zase netečie. Kompetentní nás doslova pingpongujú, odhadzujú a stále niečo rozprávajú, že už sa bude robiť a stále sa nič nerobí," s trpkosťou v hlase hovorí obyvateľka Borová, ktorá si želala zostať v anonymite. "Problémy s vodou máme už dva roky. V ostatnom čase sa každý snaží urobiť si vlastnú studňu. Vodu zo studne sme nedávali na rozbor, užívame ju len na hygienické účely a na varenie," dodáva občan Borová.

Mikuláš Juščík, starosta Habury, ktorá je už vyše dvoch rokov správcom problémového vodovodu, tvr¬denia o nečinnosti rezolútne odmieta.. O poruchovosti gravitačného vodovodu, postaveného v roku 1971 v akcii Z, vie svoje; "Bol urobený tak, ako bol urobený. Žiaľ, nedokonale. Neboli urobené obsypy potrubia, poruchy boli veľmi časté. Sedemdesiat porúch ročne na vodovode s dĺžkou 10 kilometrov v Habure a Borové stáli nemalé náklady," hovorí. Ťažké srdce má na bývalého správcu VVaK, ktorý "sem-tam čosi zaplátal a vodovod zostal deravý ako rešeto." Jeho rekonštrukcia sa pre vedenie haburského obecného úradu stala prioritou. Dnes starosta tvrdí, že približne 80 % vodovodu, t.j. 8 km, je už zrekonštruovaných. 10,7 miliónov korún prišlo z Enviromentálneho fondu, milión zreinvestovala obec z vlastného. Najproblematickejšou sa ukázala časť Borivča. "Tam je vodovod najporuchovejší. Nakoľko je uložený na štrkopieskoch, zistiť miesto úniku vody bolo nemožné. Bývalý správca do starého potrubia 80-tky vložil polyetylénku 2,5-centimetrovú "coľku" a na tento priemer napojil celé Borivča a časť poľnohospodárskeho družstva. To nemohlo zabezpečiť dostatok vody, tlak sa úplne stratil," nechápavo krúti hlavou Juščík nad pochybným dedičstvom. Rekonštrukcia by podľa starostu mala byť ukončená do dvoch, troch týždňov. "Už sme za cestou. Vymeníme potrubie a som presvedčený, že Vianoce už budú pokojné. Rekonštrukcia sa robí nie preto, že okamžite musí byť pohodlie pre každého, ale pre budúce generácie. Deti sa robia za päť sekúnd, ale deväť mesiacov treba čakať, kým sa narodia," hovorí Juščík.

Výčitky obyvateľov Borová, že im bolo lepšie, kým vodovod nemala v správe Habura, pokladá za nekorektné. "Nie Habura, ale Medzilaborce sú zodpovedné. My sme len dodávatelia vody. Ľudia by si mali názor pozmeniť a byť korektnejší voči tým, kto problémy rieši," mysli si Juščík. Medzilaborský primátor Mirko Kaliňák potvrdzuje, že hoci je Borov miestna časť Medzilaboriec, mesto ho nikdy nezásobovalo vodou. "Vždy bol napojený na Haburu. Z Medzilaboriec voda do Borová nikdy nešla," zdôrazňuje. A zrejme ani nikdy nepotečie, lebo napojenie neexistuje. Starosta Juščík je presvedčený, že po ukončení rekonštrukcie problém s vodou zmizne. Plynulý tok vody z kohútika však ani tak nebude úplnou samozrejmosťou. "Sú vyššie sily, a to je prípad tohtoročnej jesene, kedy tri mesiace nepršalo, že nebude dostatok podzemných vôd. Pramene poklesli a ich výdatnosť je len 20-percentná. Uvažujeme napojiť vodovod na ešte jeden zdroj vody," dodáva Juščík.

Skepsa a nedôvera občanov Borová má ale, zdá sa, hlboké korene. "Viem, že momentálne sa kope kanalizácia, začala sa robiť nová vetva od bývalého družstva. Mám také informácie, že finančné prostriedky na to určené, sú už vyčerpané. Ja osobne neverím, že do Vianoc budeme mať vodu a neverí tomu skoro nikto," uzatvára štyridsiatnik, ktorý práce na vodovode sleduje z okna svojho domu.

Jana Otriová