Do života uviedli dve zaujímavé publikácie
Počas obľúbeného kultúrneho podujatia pod názvom Echo našich slávností v poslednú októbrovú nedeľu slávnostne do života uviedli dve zaujímavé publikácie. Prvou z nich je publikácia etnografa Ivana Čižmára pod názvom Ľudové piesne, muzika a tance II. Druhá kniha pod názvom Ľudový kroj Rusínov vo fotografii vznikla pod taktovkou Ivana Čižmára a Slava Hanika. Obidve knihy slávnostne do života uviedol pravoslávny duchovný Dušan Skonc.
Zámerom a cieľom publikácie Ľudové piesne, muzika a tance Rusínov východného Slovenska II. je sústrediť do jedného celku maximálne množstvo autentických materiálov z oblasti historiografie, etnografie, folkloristiky a etnomuzikológie o národnostnej menšine Rusínov na východnom Slovensku a predstaviť tieto kultúrne hodnoty širokej verejnosti pre ich rozvíjanie, ako aj zachovanie identity pre budúce generácie. Porovnávaním autentických materiálov všetkých folklórnych žánrov sa kládol dôraz na aspekt vzájomného obohacovania sa kultúr v prihraničných oblastiach a územiach, kde žije obyvateľstvo viacerých národností: Slováci, Rusíni, Ukrajinci, Rómovia, ako aj Lemkovia v susednom Poľsku. Pri skúmaní folklórnych materiálov je výrazne badateľný fakt vzájomného obohacovania sa ľudovej piesne, tancov a ľudovej hudby.
Publikácia Ľudové piesne, muzika a tance Rusínov východného Slovenska II. štruktúrou predstavuje: Prológ, Ľudové piesne, Ľudová muzika, Ľudové tance, Dokumentácia, DVD - multimediálny disk.
Úvodné poznámky ozrejmujú zámery a ciele publikácie. Zoznamujú čitateľa so spôsobom získavania etnomuzikologických materiálov, z ktorých sa vychádzalo pri koncipovaní publikácie. Poukazujú na časové obdobie a spôsob terénnych výskumov (druhá polovica 20. storočia) a vychádzajú aj z vlastnej celoživotnej aktívnej činnosti autora ako hudobníka hraním na kultúrnych podujatiach, vystúpeniach, zábavách a svadbách v období od roku 1952 až do roku 2016.
Pre nedostatok finančných prostriedkov, ktoré na požadovaný projekt boli poskytnuté iba v tretine, bolo nevyhnutné koncepciu publikácie zmeniť - zredukovať rozsiahle folklórne a etnomuzikologické materiály na minimum, alebo ich celkom vypustiť. Autor upustil aj od hlbšej analýzy dostupných etnomuzikologických materiálov a niektoré záznamy piesní a inštrumentálnej hudby umiestnili iba na DVD. Vynechali aj textové varianty piesní a inštrumentálnej hudby, či napríklad upustili od opisu samotných tancov.
Dobové fotografie sú v tejto dobe považované za veľmi dôležitý rovnocenný prameň a informačný atribút. Túto publikáciu sa podarilo vydať s finančnou podporou Úradu vlády SR - program Kultúrna národnostných menšín 2017. Publikáciu vytlačila Tlačiareň Svidníka.
Stručne sa pozrime aj na druhú publikáciu, a to Ľudový kroj Rusínov vo fotografii. Téma ľudový kroj Rusínov, Lemkov nebola vybraná náhodne, veď ľudové kroje sú nosným atribútom ľudovej kultúry každého národa, aj národnostných menšín. Ľudové kroje (šaty, lachy) slúžili ako odev, ako estetický a identifikačný prvok už z dávnych čias svojho vzniku, a to na každom stupni vývoja spoločnosti, na akom naši predkovia žili, od dostupnosti prírodných materiálov, ktoré boli vhodné na vyhotovenie odevu. Zámerom celého projektu je sústrediť do jedného prameňa maximálne množstvo informácií o ľudovom kroji z celého regiónu, kde Rusíni kompaktne žijú, čiastočne si v projekte autori všímajú aj ľudové kroje Rusínov, Lemkov, ktorí sa sťahovali na Dolnú Zem, alebo emigrovali za prácou do zahraničia.
Najpodstatnejším poslaním celého projektu je však zachovať autentické atribúty ľudového kroja, ako súčasti celkovej kultúry národnostnej menšiny a tým zachovať identitu Rusínov pre budúce generácie. Doposiaľ nebola vydaná takmer žiadna publikácia o ľudovom kroji Rusínov. Autorom čiastočne poslúžili ako pramene pri skúmaní ľudového odevu dedinské kroniky, kde sa často nachádzal iba opis jednotlivých súčasti ľudového kroja, aj to nekomplexne, chýbali tu nákresy odevov, fotografií a keď aj boli, tak iba z neskoršieho obdobia po druhej svetovej vojne. Autori veria, že publikácia bude prínosom do mozaiky ľudovej kultúry Rusínov, Lemkov, Rusnacoch. Aj túto publikáciu vytlačila Tlačiareň Svidnícka.
(ks)
Aktuality
Zobraziť všetky30.04.2026
Dve percentá, jeden spoločný cieľ
Podporte nás 2 % z vašich daní a buďte súčasťou nášho úsilia o zachovanie a šírenie neznámej histórie Rusínov.
Vaša podpora je pre nás cenná – ďakujeme za dôveru!
Notársky centrálny register určených právnických osôb
Informácie o určenej…
05.03.2026
Pozvánka na premiéru: Predavač dažďa / Продавач доджу
1 hodina 40 minút • Premiéra: 5. marca 2026
Originál: Predavač dažďa
štvrtok 12. 3.
2. premiéra
Veľká scéna
Dážď sa kúpiť nedá. To však neznamená, že ho niekto nemôže predávať.
Je leto, sucho a práve padol ďalší teplotný rekord. Pri va…
04.03.2026
Lemkovia vytvárajú „Hołos“. O kultúre, ktorá nezanikla
autorka: Julia Pańków
Chcela som ukázať, že my, mladí Lemkovia, sme schopní vytvoriť dielo, ktoré je relevantné pre našu dobu. Že máme čo povedať a že náš hlas je dôležitý,“ hovorí Daria Kuziak, autorka prvej lemkovskej oper…
01.03.2026
PSK: Týždeň slovenských knižníc ponúkne besedy, výstavy, workshopy, kvízy aj kino medzi knihami
Jarné prázdniny sa budú v Prešovskom kraji niesť v duchu čítania, kvalitnej literatúry a pestrej palety knižničných podujatí. V pondelok 2. marca totiž štartuje Týždeň slovenských knižníc, počas ktorého si atraktívne podujatia zam…
23.02.2026
Ivan Soták *1929 †2026
Zomrel Ivan Soták, zakladateľ Katedry fyzikálnej chémie Univerzity P. J. Šafárika. Mal 96 rokov
Róbert Bejda
redaktor, webeditor
Univerzita Pavla Jozefa Šafárika prišla o jedného zo svojich bývalých významných zamestnancov. Vo veku 96 rok…
21.02.2026
Před 35 lety vznikla Společnost přátel Podkarpatské Rusi
Agáta Pilátová
Na počátku všeho stálo jedno setkání. Na jaře roku 1990, jen několik měsíců po pádu komunistického režimu v Československu, vyšel v tehdejším týdeníku Tvorba zásadní a velmi pozoruhodný článek básníka a publicisty Jaromíra Hořc…
Naše obce
Zobraziť galérieUjko Vasyľ
Marčika, seks po telefoňi:
- ...i teper soj vyzlikam peršuuuuu štrymfľu... a teper druhuuuu...
a pomaly i tryťuuu...
-A ty što, z Černobylu...?!
-Ňi, ja z Labirce a u nas dnys bylo cholodno...
Československý svět v Karpatech
Československý svet v Karpatoch
Čechoslovackyj svit v Karpatach
Reprezentatívna fotopublikácia
Objednať