Do života uviedli knihu o svidníckom rodákovi Jurajovi Cimborovi

V Podduklianskej knižnici vo Svidníku bola v utorok 27. septembra do života uvedená nová kniha v rusínskom jazyku s názvom Juraj Cimbora, ktorú vydala Okresná organizácia Rusínskej obrody vo Svidníku s finančnou podporou Úradu vlády Slovenskej republiky z programu Kultúra národnostných menšín 2016 v náklade 100 kusov.

 

Juraj Cimbora sa narodil vo Svidníku v roku 1919 a zomrel v Prešove v roku 1989. Tam je aj pochovaný. Celý život pracoval s hudbou, viedol spevácke zbory v školách, bol zbormajstrom PUĽS-u v Prešove, zbieral a publikoval rusínske ľudové piesne,  harmonizoval a publikoval ľudové piesne pre spevácke zbory, pre PUĽS v Prešove, kde pracoval, učil hudobnú výchovu v školách a vychovával aj školil dirigentov speváckych zborov. Novátorstvo v jeho práci, ktoré doposiaľ nikto neprekonal,  spočíva v jeho vlastnej hudobnej skladateľskej tvorbe. Bol talentovaným textárom aj hudobníkom, mal dobrú umeleckú predstavivosť a fantáziu. V rusínskom hudobnom  živote je Juraj Cimbora najslávnejší a najproduktívnejší hudobník na svete. Mnoho mladých ľudí vo Svidníku sa mi priznalo, že nevedia, kto je Juraj Cimbora. Poznajú pieseň „Ej, hoj tili, tili“, ale nevedeli, že melódiu i text piesne zložil Juraj Cimbora, a že s tou piesňou, sólistka PUĽS-u Mária Mačošková vyhrala prvé miesto v Tunise  na celosvetovej súťaži v speve ľudových piesní.

 

Po smrti Juraja Cimboru, od jeho manželky hudobný fond prevzali Sergej a Marta Petrikovci a 20 rokov držali v dome v Prešove. Marta Petriková je rodená Cimborová zo Svidníka, neter, Juraja Cimboru. Po viacerých nezdarených pokusoch v Prešove sa zastavili za mnou na Krajskom pamiatkovom úrade v Prešove a ponúkli mi fond na spracovanie. Ja, po porade doma a vďaka synovi Slavomírovi, ktorý bol jednoznačne za záchranu fondu, som súhlasil, že fond prevezieme z Prešova do Svidníka, do nášho  domu. Dva roky som fond ošetroval, päť rokov som ho vo voľnom čase odborne triedil, spracovával a evidoval, a ďalšie dva roky som pracoval na knihe Juraj Cimbora. Preto ďakujem svojej rodine za trpezlivosť so mnou a za porozumenie pri tejto práci. 

 

Nakoniec som  v rámci dobrej spolupráce s riaditeľkou Podduklianskeho osvetového strediska /POS/ Máriou Pajzikovou,  za veľkej snaživosti riaditeľa Strednej priemyselnej školy Pavla Olejára pri zabezpečovaní panelov na výstavu a žiakov jeho školy,  ako aj snaživosti Petra Medviďa z Prešova (v gramatickej úprave rusínskych textov), za asistencie študentov a pracovníkov  POS pripravil výstavu o hudobnom fonde Juraja Cimboru v Podduklianskom   osvetovom stredisku vo Svidníku.  Neskôr, vďaka ústretovosti a spolupráci  s riaditeľom Podduklianskej knižnice Kamila Beňka som konečne mohol odovzdať celý hudobný fond aj výstavu do Podduklianskej knižnice. 

 

Kniha o Jurajovi Cimborovi   je informatívny dokument o fonde Juraja Cimboru, ktorý obsahuje chronológiu  života a práce Juraja Cimboru, informácie o ochrane jeho fondu, krátky popis jeho prác, zoznám jeho publikovaných  článkov a zoznam jeho publikovaných piesní. Samostatnú kapitolu venujem aj histórii zborového spevu svidníckej doliny, od najstarších čias až po dnešné tri cirkevné miešané zbory dospelých, ktoré máme vo Svidníku a spomínam aj tradičné kultúrne podujatie Betlehemský večer, ktoré bolo súčasťou programu založenia Rusínskej obrody vo Svidníku v roku 1992 a tým  uzatváram túto kapitolu. Ďalej pokračujú fotografie a diplomy zo života Juraja Cimboru.

 

 A aký je odkaz Juraja Cimboru pre Svidníčanov?  Mali by venovať jednu ulicu v meste Jurajovi Cimborovi ako pamiatku na slávneho rodáka. Svidníčania by sa mali snažiť vo Svidníku pripraviť aspoň raz za tri roky prehliadku rusínskych speváckych zborov a harmonizácií ľudových piesní, aj vlastnej hudobnej tvorby pre rusínske spevácke zbory v rámci Slovenska  a štátov strednej Európy, kde žijú Rusíni,  pod názvom Cimboriada.

 

Juraja Cimboru poznajú všade, kde žijú Rusíni, lebo pre všetkých tvoril piesne.  Kontakty s Rusínmi v týchto štátoch má naše mesto vybudované dobre, sú  vytvorené všetky predpoklady pre organizovanie tohto medzištátneho kultúrneho rusínskeho podujatia vo Svidníku.  S pomocou fondu Juraja Cimboru vo Svidníku by mohla vzniknúť aj knižnica rusínskej hudby a literatúry s celoslovenskou a možno aj so stredoeurópskou výpožičnou službou. Juraj Cimbora v práci nepoznal výhovorku, že sa to nedá, u neho sa všetko dalo. Pozbieral všetky svoje schopnosti a vytvoril diela, ktoré ho nakoniec preslávili. Odkaz Juraja Cimboru pre Svidníčanov - všetko sa dá, len treba vytrvalo hľadať možností, ako sa to dá.

 

Ďakujem synovi Slavomírovi, ktorý pripravil speváčky a harmonikára Makovice na   tento slávnostný akt, aj synovi Gabrielovi, že pripravil vnučku Karolínku s piesňou,   ďakujem Márii Labikovej za recitáciu Cimborovej básne.

 

Vysoko si vážim, že tohto slávnostného aktu uvedenia knihy do života, sa zúčastnila aj dcéra Juraja Cimboru Tatiana z Nemecka, aj manželia Petrikovci z Prešova. Knihu do života uviedol primátor Svidníka Ján Holodňák. Ocenil Cimborovú celoživotnú  prácu,  aj moju rodinu za prínos v hudobnom živote nášho mesta. Teší ma, keď si  prácu ľudí v našom meste niekto všíma a vie to na verejnosti aj oceniť. To povzbudzuje i dodáva človeku životný elán. 

 

Ďakujem Milošovi Strončekovi, predsedovi OO RO Svidník,  za pomoc pri vypracovaní projektu a za organizačnú prípravu aktu uvedenia knihy do života, ako aj Tlačiarni svidníckej s.r.o. Slávkovi Haníkovi a Róbertovi Udičovi za odborné porady a technickú úpravu knihy.   Ďakujem aj rusínskym rozhlasovým redakciám a redaktorom Tomášovi Babjakovi a Bohdanovi Gambaľovi za ich účasť na slávnostnom uvedení knihy do života, aj Službytu s.r.o. vo Svidníku za propagáciu slávnostného aktu v rusínskom jazyku na mestskom televíznom  kanáli. 

 

Vidíme, že spomínam mnoho mien, a to je dôkaz, že  ja sám, ako autor tejto publikácie, by som s fondom Juraja Cimboru toho veľa nedokázal. Muselo do pracovného procesu vstúpiť množstvo významných ľudí, mnoho rôznych odborností, vzájomne museli spolupracovať, až tak sme sa dostali k aktu uvedenia knihy do života a k zverejneniu  informácie o tomto kultúrno-spoločenskom podujatí.  Je to naša svidnícka kolektívna práca. Preto za túto publikáciu patrí moje poďakovanie všetkým, ktorí so mnou sa podieľali na pracovnom procese a spolupracovali.

 

Ján Kaliňák, autor