Dobová tlač. Krvavá Veľká noc (Pascha)  v Karpatoch

Bolo to počas svetovej vojny. Práve pred 24 rokmi, na Zelený štvrtok na Hornom Zemplíne, po páde Przemyśla, sa naše vojsko začalo sťahovať na juh. Náš front sa z Haliče presunul na líniu: Hostovice — Zvala — Poľana — Topoľa — Zboj — Užok. Na ľavom krídle vyššie/severne  od Humenného statočne bojovali nemeckí vojaci a na pravom krídle pri Užoku honvédi generála Surmaju. Bolo strašné vidieť v noci horiace dediny. K tomu sa ešte pridávala ťažká streľba z kanónov a rachot guľometov. Červené dymové mraky  hrôzou napĺňali naše srdcia. Najviac trpeli obyvatelia karpatskej dediny Runina, kde z 44 domov zostali nepoškodené len dva. 

Ráno o. Július Firczak, farár z Topole, ešte posvätil/požehnal veľkonočné jedlá, no už na poludnie  boli v Runine  ruské vojská. Prešli cez nepriechodné lesy Beskýd a rozložili sa v dedine. Zriadili sklady, nemocnicu a iné vojenské stanovišťa. Plán ruského velenia bol jasný, prechod z Runiny cez Nastaz smer Maďarsko, čím spečatili osud dediny. 

Piateho apríla od Ruského Potoka a  Malého Bukovca začala kanonáda. No malé kanóny ešte veľa škody nenapáchali. No už siedmeho apríla streľba z ťažkých kanónov zapálila dedinu. Prvý granát zasiahal dom Ivana Orenyča a celá jeho rodina, matka s 5 deťmi, bola zabitá. Otec bol vojnovým zajatcom v Rusku. Na poludnie už celá dedina bola v plameňoch. Obyvatelia, ktorí vládali, utekali so svojím dobytkom pod Veľký Bukovec k hlbokému potoku.

Vyľakaná ruská pechota sa zhromaždila v drevenom kostolíku a hlasno sa modlila k Bohu. Päť granátov zasiahlo chrám, veža a strecha spadli, no kostol sa nezapálil. Vojaci rozrezali kostolné oblečenie a tkaniny na kúsky a nosili ho ako amulety, spievajúc pri tom pobožné piesne. Nakrájali aj zvyšky prosfory a navzájom pričaščali / prijímali.

Niektorí dedinčania sa vrátili do dediny, aby zachránili dobytok. Mnohým z nich sa to stalo osudné, boli zabití granátmi. Takto zahynuli: Vasiľ Hančak, 65 r., Juraj Stanko, 65 r., Anna Tovdaková, 11 r., Mária Sisákova, 6 r., Helena Maščaková, 35 r., Vasiľ Černega, 14 r.,  Vasiľ Bobeničľ, 35 r., Oleksa Bobenič, 6 r., Ivan Černega, 6 r., Juraj Toda, 65 r.

Ruská poľná vojenská nemocnica bola tiež úplne zničená. Bolo strašné pozerať na  chorých a zranených, ako sa snažili vyslobodiť z ohnivého pekla. No nepodarilo sa im to. Z dediny do lesa viedla len jedna cesta, ktorá ležala v  dosahu nepriateľských kanónov. Kto nezhorel v dedine, toho zabili šrapnely a granáty. Nešťastím vznikol taký chaos, že aj ruské kanóny strieľali na dedinu. Od ruského šrapnelu boli zabití: Vasiľ Lovič, 75 r., Regina Jurajová, 33 r., Peter Hačko, 31 r. a Ivan Sokolovič, 47 r..

Mnohí úplne prišli o rozum. Ruskí vojaci bajonetmi prebodli Ivana Černegu a manželku Petra Tovdu, na čo dedinčania sekerami pobili vojakov. Z tohto pekla sa ledva niekto zachránil. Večer už len kopy popola označovali miesto, kde ešte ráno sa rozprestierala karpatská dedina. A aj susedné dediny veľmi trpeli. Zvala, Poľana, Novoselica, Zboj boli zapálené granátmi. Celý Zboj sa musel presťahovať na uličské lúky, kde mnohí kvôli veľkým dažďom a zime ochoreli a pomreli.

Uličský kňaz ich denne pochovával na lúke. Boli to strašné časy. Namiesto radostného Voskresenija pod Beskydami vládol plač, nárek a smrť. Terajší Rusíni sa aj po dlhých rokoch ešte stále prežehnávajú, keď hovoria o strašnej krvavej Pasche.

„Od holodu, ohňa i vojny sochraňaj nas, Hospody."

Nová nedeľa,  9. apríl 1939

zdroj: Rusyňskyj dajdžest 1939-1944
Naučňi i naučno-popularňi teksty z novynok 1939-1944 
zostavyl: Mychail Kapraľ  (Mihály Káprály)

foto: Hlavný vojenský cintorín v Medzilaborciach. Takto vyzeral po dobudovaní v roku 1917.
zdroj: Pravda