„Dobrá menšina“

 
Dnes som po asi troch rokoch stretol jedného známeho.Po niekoľkých úvodných vetách tipu „ako sa máš?“, „odkiaľ ideš?“  mi môj známy povedal:  „Vy ste dobrá menšina“. Radosť z pochvaly ma prešla skôr, ako som ju dokázal precítiť celým telom, lebo hneď za tým nasledovalo: „Vy nič nechcete. Pestujete si svoju kultúru, spievate si, všetci viete hovoriť po slovensky a nepožadujete sústavne niečo, ako to robia  Maďari a Rómovia. “  Nepovedal som mu na to nič.  Predsa len stál s novokúpenou športovou puškou, čo  nezvyšovalo  pocit mojej bezpečnosti  a po druhé,  s „dobrým Slovákom“, ktorý má nastavené stereotypné zmýšľanie o menšinách, je aj tak zbytočné o takýchto veciach  hovoriť. Lenže to, čo mi povedal,  kladie pred človeka hneď dve vážne otázky.  Prvá je obrazom obmedzeného rozmýšľania o menšinách u nás a druhá je obrazom toho, o čom je v skutočnosti náš menšinový rusínsky život na Slovensku.   
 
Áno, s prvým názorom sa stretávam často. Keďže sú Maďari a Rómovia na Slovensku štatisticky najväčšími menšinami, potom je logické, že je o nich aj najviac počuť. Stereotypné zmýšľanie o menšinách si samozrejme najviac zlížu oni.  Oni sú tí zlí, čo sa nechcú prispôsobiť, stále niečo chcú, oni neovládajú  štátny jazyk  (hoci by ho aj ovládali), oni nie sú lojálnymi  občanmi. Jednoducho katastrofa. A ešte na nich štát vynakladá aj peniaze. Dobrá menšina je tá, čo nič nechce. Najlepšie taká, ktorá postupne zabudne na svoje korene a z jej príslušníkov sa stanú  konečne dobrí Slováci.
 
Až na to, že Slovensko nikdy nebolo mnohonárodnou krajinou a také menšiny ako Maďari, Rusíni tu už boli v čase vzniku Československa, na základe ktorého sa vytvorilo i Slovensko, takže sú autochtónni, t.j. pôvodní, domáci, ako aj Slováci. Rusíni dokonca o to viac, že boli štátotvorným národom, aj keď sa na to pre istotu často zabúda. O tom, že je ústavným právom menšín rozhodovať o problémoch, ktoré sa ich dotýkajú, a aby boli splnené ich požiadavky, ktoré im zabezpečia život a rozvoj ich komunít, sa ľahšie mlčí. Predsa nemôžeme dopustiť, aby si tu potom začali veľa dovoľovať. A to, že peniaze vyčlenené na menšiny nespadli Slovensku ako pečené holuby z neba, ale že sú to tiež dane, peniaze príslušníkov menšín, lebo oni tu pracujú, nakupujú, za všetko platia dane, to nikoho nezaujíma. Skutočnosť, že na menšinovú kultúru ide smiešna suma v porovnaní s finančnými prostriedkami, ktoré slúžia na podporu slovenskej kultúry, to je tiež už len taký malý detail.   
 
Obraz druhý sme si však, žiaľ, vytvorili sami. Hej, našich ľudí naozaj najviac z celého rusínstva zaujíma, či budú festivaly, aby bolo kde sa zabaviť, zaspievať a možno aj vypiť. Vlastne, keď nám toto nechajú (lebo, keby nám na to siahli, až potom by ste videli revolúciu), tak my nechceme vlastne nič viac. To sa radšej zriekneme inštitútu na univerzite, len nech bude festival. A keby tam prišiel taký Karel Gott, tak sme najšťastnejší národ pod slnkom. Našim ľuďom väčšinou nechýbajú školy, ani to, aby sa ich deti učili materinský jazyk. Nechýba im azbuka, všetci chcú vedieť dobre po slovensky. A aby takto vedeli aj ich deti.  Nechýbajú im noviny, o rusínskych autoroch poézie a prózy snáď niečo počuli, ale kto by to čítal... Naše združenia neboli schopné podporiť žiaden z dobrých návrhov, ktorými sa prezentovala maďarská menšina, väčšinou s dodatkom – nám toto nechýba – my vieme aj po slovensky. Sme jednoducho „dobrá menšina“, robíme si „svoju kultúru“ a nechcem nič.  
 
To, že  sa tu ešte nájdu aj také organizácie, či skôr zopár aktivistov, ktorým záleží  na našich školách, na tlači, na knihách, na tom, aby začala diskusia o menšinových samosprávach, ktorá by spomínané problémy dokázala riešiť lepšie, ako úradník v Bratislave, ktorí dobre vedia, že len z festivalov národ neprežije, je dnes skôr výnimka, ako pravidlo.
 
Pred Okrúhlym stolom Rusínov Slovenska, ale aj pred novým vedením Rusínskej obrody na Slovensku, ktorá ja najväčšou rusínskou organizáciou, stojí ťažká úloha. Nastal čas prestať sa tešiť z výsledkov sčítania obyvateľstva z roku 2011 a začať aktívne pracovať na tom, aby sa národ, ktorý sa pri sčítaní zapísal ako národ rusínsky, začal naozaj prebúdzať. Nielen tým, že sa ľudia tak deklarujú, ale aby naozaj chceli aj niečo viac, ako len spev a zábavu.  Aby mali záujem o veci, ktoré sú z pohľadu prežitia a rozvoja menšiny dôležité a aby aj tieto aktivity podporovali.
 
A keď po niekoľkých rokoch stretnem svojho známeho, chcel by som počuť, aby mi povedal, že nie sme dobrá, ale zlá menšina, lebo žiadame toho príliš veľa. To bude pre mňa dôležitým signálom, že konečne chceme to, na čo máme právo a vieme, čo je aj pre nás potrebné a dôležité.
 
Peter Medviď, Prešov
Článok bol napísaný ako komentár "Vstupná inventúra" pre lemkovské rádio lem.fm  a jeho znenie v rusínskom jazyku nájdete tu: http://www.lem.fm/lem/news/%E2%80%9Edobra_menszyna%E2%80%9C,685