Dobrá správa pre slovenskú politiku

O necelý mesiac uplynie rok, keď odstúpil z funkcie  splnomocnenca vlády  pre národnostné menšiny a etnické skupiny László Nagy, odovzdal  abdikáciu do rúk Roberta Fica, premiéra vlády Slovenskej republiky.  Od tejto chvíle nemajú menšiny svojho splnomocnenca  a poverená plnením úloh  splnomocnenca bola Mária Jedličková.

Rok je pomerne dlhá doba na to, aby sme mohli hodnotiť, ako Úrad splnomocnenca bez svojho „de iure“ šéfa,  hoci „de facto“ tam šéf je, funguje, aké boli príčiny abdikácie a aké to prinieslo následky.  Príčina bola jasná.  Strana Most-Híd, ktorej Nagy bol nominant, tlačila na svojho straníckeho kolegu, aby  potom, čo parlament neprijal jej zákon o dvojjazyčnom označovaní železničných staníc,  podal abdikáciu.  Z prvých reakcií Nagya bolo vidieť, že veľkú ochotu na rezignáciu nemá, ale stranícka príslušnosť je stranícka príslušnosť. Trochu nejasné zostáva pozadie rozhodnutia vedenia Most-Híd urobiť tento krok.  Je otázne, či motiváciou bolo neprijatie spomínaného zákona, alebo Most-Híd pochopil, ako mu môže spolupráca s jednofarebnou vládou SMERu  u jeho pravicovoorientovanýchvoličov uškodiť. A tak hľadal prvú príčinu, ktorá mu umožnila svoje chybné politické rozhodnutie napraviť.   

Keďže na Slovensku dodnes  neexistuje zákon o národnostných menšinách, ako aj  zákon o ich financovaní, ktoré sú oveľa dôležitejšie ako označovanie železničných staníc v jazyku národnostných menšín, len ťažko môžeme uveriť, že motiváciou odvolania splnomocnenca  bola principiálnosť strany Most-Híd  po neprijatí jej návrhu zákona. Preto úvaha v zmysle vycúvania zo spolupráce so súčasnou vládou sa zdá reálnejšia.  Výsledok je však ten, že Most-Híd menšinám nijako nepomohol. A keďže sa zriekol funkcie, zdá sa, že v tomto funkčnom období už ani nepomôže...

Ale pre menšiny  je zásadný  nielen samotný fakt, že splnomocnenec  nie je dodnes vymenovaný, ale aj skutočnosť, ako úrad funguje bez neho.  Fungovanie úradu, hoci isté deficity by sa našli, nemá veľa negatív, ktoré by sme mohli kritizovať. Práve naopak. Pod vedením Márie Jedličkovej boli zaznamenané aj pozitívne zmeny. Bol prijatý nový systém rozdeľovania peňazí, výhodnejší pre Rusínov, je tu snaha o urýchlenie procesu vyhodnocovania projektov, teda aj skoršie posielanie peňazí na účty úspešným žiadateľom, výbor pre menšiny pravidelne zasadá, apokalypsa anarchie sa na úrade nekonala. 

Za negatívne zmeny, akou bola zmena Štatútu výboru, podľa ktorého vo výbore má  každá menšina len jeden hlas, bez ohľadu na jej početnosť, si môžu menšiny samotné,  samé si to odhlasovali, nevedeli sa dohodnúť.  Spôsob, ako boli rozdelené peniaze v komisii pre jednotlivé projekty a jednotlivé položky v nich, je viac zodpovednosťou komisie, kde sedia aj zástupcovia danej národnosti, ako aj samotnej Márie Jedličkovej.  Samozrejme, ona má nástroje na korekciu rozhodnutia komisie, ale to budem vedieť zhodnotiť až po zverejnení všetkých projektov a po zhliadnutí  konečných súm. 

Inú optiku a obraz nám však ponúka skutočnosť, že splnomocnenca „de iure“ dodnes nemáme. Po prvé skutočnosť, že o riešení situácie prestali hovoriť nielen Smer, ale aj ďalšie politické strany, nám ukazuje, akú prioritu u nich predstavuje problematika národnostných menšín, teda problematika 15% obyvateľstva.  Po druhé, že na vymenovanie splnomocnenca prestali naliehať a utíchli aj menšiny, môže dať slovenskej politike nepríjemný precedens, ktorého jadro spočíva v tom, že keď riešenie problému budeme dostatočne dlho naťahovať, menšiny zo svojho stanoviskaustúpia. To je možno dobrá správa pre slovenských politikov, ale zlé vysvedčenie pre zástupcov menšín.

Peter Medviď        
Prešov, 7. máj 2014

 
Článok bol napísaný ako komentár pre Rádionoviny rusínskeho vysielania Slovenského rozhlasu.

Orginál  článku v rusínskom jazyku nájdete tu:
http://www.holosy.sk/dobra-v%D1%96st-pro-slovatsku-pol%D1%96t%D1%96ku