Dobré správy z Bardejova

Toto leto sa príliš nevydarilo, umorili nás horúčavy aj politici. O to viac potrebujeme čosi vznešené. Ponúkame vám objavovanie jedného mesta na východe a jeho činorodých obyvateľov.

Dobré správy z Bardejova
od roku 2000 je Bardejov zapísaný na Zoznam svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO. Exkluzívna značka historickej metropole horného Šariša očividne pomohla. A nejde iba o vyššiu návštevnosť. Napokon, ani uprostred leta tu turisti nepreplnia úchvatné Radničné námestie s gotickými meštianskymi domami, s Bazilikou svätého Egídia či s bývalou Mestskou radnicou z roku 1505, prvou stavbou renesancie na území Slovenska. Genius loci kedysi slobodného kráľovského mesta netvoria iba pamiatky a ich obnova, ale aj ľudia s nimi spojení. Či už ide o židovské suburbium alebo o hrad Zborov.

fasáda pána Löwyho
Bardejovčan Pavol Hudák (31) vyštudoval na univerzite v Nitre slovenské dejiny. Nenápadný mladý muž  stojí spoločne so svojím otcom za záchranou priestoru označeného ako židovské suburbium. Ide o jedinečný komplex rituálnych stavieb na Mlynskej ulici, ich jadrom je najstaršia synagóga na území Slovenska z roku 1806. V roku 2008, keď sa chátrajúceho objektu otec a syn Hudákovci ujali, tam sídlilo železiarstvo so skladovými priestormi. Dnes pritom nežije v Bardejove a jeho okolí žiadny Žid, holokaust počas 2. svetovej vojny tunajšiu početnú a významnú komunitu úplne zdecimoval. V stredovekom meste pritom kedysi spolunažívali Slováci, Nemci, Maďari, Rusíni, Židia a Poliaci. Medzi prvé zmienky o židovskej komunite, presnejšie o obchodníkoch z jej radov, patrí výnos kráľa Belu IV., ktorý v roku 1247 vymedzil mníšskemu rádu cisterciánov rozsiahle pozemky v okolí.

„Nemám židovské korene, ale pamätám si, že ako malý chlapec som do suburbia chodieval, v okolí sme mali klzisko. V tej dobe bolo mikve, teda židovské kúpele, v ruinách. Pôsobilo to tu na nás ako rozprávkový tajomný priestor,“ spomína Pavol Hudák. Neskôr, už ako študent, zistil, že v jedinej práci svojho druhu, v obsiahlych dejinách Bardejova z roku 1975, teda z čias socializmu, nie je o tunajšej židovskej komunite takmer nijaká zmienka. „S otcom sme vedeli, že táto komunita bola šiesta najpočetnejšia na Slovensku. Začali sme teda bádať v archívoch, objavili sme fascinujúci zaniknutý svet. V roku 2010 sa vyskytla príležitosť, počas Európskeho dňa židovskej kultúry sme prvýkrát otvorili pre verejnosť synagógu na Kláštornej ulici. Prišlo štyristo ľudí, čo je na Bardejov nevídaná vec. Pre veľký záujem sme program zopakovali,“ pokračuje Pavol Hudák.

Prelomom bolo, keď nadviazali kontakty s preživšími v zahraničí, najmä v Izraeli. Z hlbín zabudnutia sa vynorili mená rodákov ako Emil Fisch či Rudolf Löwy, obchodník s vínom a majiteľ jedného z najkrajších domov na námestí s popisným číslom 26. Prisťahoval sa do mesta pred 1. svetovou vojnou zo susedných Raslavíc. Legenda uvádza, že fasádu jeho domu zdobil motív Nanebovystúpenia Panny Márie, čo mu ako predsedovi tunajšej židovskej obce úplne neimponovalo. Prikázal fasádu premaľovať, ale v noci prišla búrka a farbu zmylo. „Necháme to tak, je to Božia vôľa,“ povedal na prekvapenie mnohých Löwy.

Z Raslavíc pochádza aj Giora Solar, významný izraelský pamiatkar, ktorý má azda najväčšiu zásluhu na zápise Bardejova na zoznam UNESCO. Potom tu pomáhal aj ako dobrovoľník a architekt pamätníka.

statoční a spravodliví
Vchádzame do suburbia, ktoré je dnes pamätníkom a je otvorené na dve hodiny denne pre verejnosť. V susedstve je športová hala aj Hypernova, v areáli je kotolňa a požiarnici, pod cestou je skrytá rieka. Tá slúžila aj ako zásobáreň vody pre budovu mikve. Napravo bola dámska, naľavo pánska časť. Z pôvodnej zástavby, ktorá siahala až po železničnú stanicu, tu veľa neostalo; na prelome 50. a 60. rokov ju nahradila socialistická zástavba.

„Išlo nám o to, citlivo prepojiť minulosť so súčasnosťou. Iba na základe jednej starej fotografie, na ktorej bol svadobný sprievod rodiny Katzovej, sme domy zrekonštruovali. Identifikovali sme veľkosti a pomery okien a domov,“ vysvetľuje so zväzkom veľkých kľúčov v ruke Hudák. Objekt v správe kultúrno-turistického centra sa z bezpečnostných dôvodov zamyká.

Naľavo na stenách je impozantný súbor čiernych mramorových dosiek v tvare náhrobkov s nápisom, každý má svoje meno v slovenčine, angličtine a hebrejčine. Sú na nich vyryté mená viac ako 3 400 deportovaných z Bardejova a 49 obcí v okolí. Aby ich mohli skompletizovať, museli Hudákovci spracovať viac ako desaťtisíc listov a iných archívnych dokumentov. Gigantické dielo. Je sobota a okolo pamätníka holokaustu kráča bujarý rómsky svadobný sprievod s neodmysliteľnou živou muzikou, okoloidúci vodiči zdravia trúbením. Je to zvláštne, ale v tomto meste, pôvodne pestrom a tolerantnom, získala Kotlebova ĽSNS vlani vo voľbách takmer desať percent.

„Najväčší zmysel vidíme v tom, že sem chodia desiatky škôl.  Deťom predstavujeme personalizované príbehy. Dáme im do ruky fotografie deportovaných a povieme im, aby našli ich meno na stene. Až tak si to, čo sa stalo za vojny, vedia lepšie predstaviť,“ vraví Hudák. Na tabuliach sú aj mená ôsmich spravodlivých z Bardejova, ide o statočných nežidov, ktorí zachraňovali ľudí pred deportáciami. Hudáka obzvlášť teší, že je medzi nimi aj gréckokatolícky farár či pravoslávny pop. Výstavbu pamätníka finančne zabezpečoval Výbor preživších založený v Los Angeles, ide zväčša o súkromných donorov. Cenné je, že mesto prevzalo záväzok starostlivosti o jeho prevádzku. Jadrom komplexu, ktorý tvorí aj rituálny bitúnok či kotolňa so zachovaným parným kotlom z roku 1910, je stará synagóga. Tunajšia chasidská komunita mala úzke väzby na poľský Nowy Sącz, kde bolo sídlo rabínskej dynastie.

„Máte pocit, že s touto krajinou to nie je až také zlé, ako sa to zdá z bratislavskej perspektívy straníckych centrál.“
Pred vojnou bol približne každý tretí až druhý obyvateľ zo sedemtisícovej populácie Bardejova židovského pôvodu. Iba šesťsto ľudí prežilo holokaust, z nich sa vrátila asi polovica. Kedysi tu stála macesová pes s pečiatkou rabína. Synagóga nesmela byť vyššia stavba ako kresťanské chrámy v okolí, jej základy sú aj preto zapustené šesťdesiat centimetrov do zeme, čo má aj dobré tepelnoizolačné účinky. V roku 1991 toto miesto navštívil v rámci konferencie Východ-Západ prezident Václav Havel. Interiér synagógy tvorí deväť klenieb s krásnymi freskami, ale aj v koži viazané knihy, na fasáde sú potom slnečné hodiny s hebrejským číslovaním na určovanie času modlitby. Židovská viera zakazuje zobrazovať Pána a iné postavy, dominuje tu preto maľba granátového jablka so 613 semiačkami.

lennon na Šariši
Ak je na niečo Východ bohatý, sú to rôzne svojrázne postavy a postavičky, časť z nich sa svojho času objavila vo filme Marka Škopa Iné svety. Ak po schladzujúcej návšteve Baziliky svätého Egídia odbočíte iba pár metrov doprava, objavíte čosi bizarné: parčík Johna Lennona. Miestny nadšenec, dnes už dôchodca Pavol Zajac, tu od roku 1981, keď bol (8. decembra) na legendárneho hudobníka spáchaný atentát, organizuje spomienkové stretnutie. A nielen to. Pán Zajac si svoj rodinný dom prerobil na súkromnú expozíciu gitár, fotografií, obalov gramoplatní a iných relikvií, ktoré sa viažu k ére „sixties“. Fasádu domu zdobí farebná kamenná mozaika štvorice z Liverpoolu.

„Ktorá kapela ja váš favorit?“ osloví vás muž v montérkach, s hnedou šiltovkou na hlave. Ak poviete The Doors, víťazoslávne sa usmeje a zavedie vás k jednej z mnohých čiernych kovových tabuliek na svojom dome, na ktorej svieti meno Jima Morrisona. Inak, aby sme sa tak neopičili po Západe, nájdete tu aj „Káju“ (áno, aj s úvodzovkami) alebo Olympic.

Oproti expozícii Pavla Zajaca je na hradbách pod holým nebom galéria, ktorú prevádzkuje miestne združenie fotografických nadšencov.

na hrade Zborov
V roku 1902 historická zástavba v centre Bardejova vyhorela takmer do tla. Potom sa vybudovali provizórne strechy, ktoré však funkčne nevyhovovali. Od roku 1971 sa robili strechy „pílkovitého“ tvaru: pri čelnom pohľade pripomínajú zúbky píly. Sú vizuálne zaujímavé, pre mesto už typické, ale historicky nedoložené. Podobne je to s farebnosťou fasád, keďže pôvodné fasády už neexistujú. V šesťdesiatych rokoch viac ako štyristo odborníkov (aj z Prahy, kde pre ten účel vyčlenili jeden ateliér) spracovalo podrobný územný plán, ktorý slúžil ako podklad pre vyhlásenie mestskej pamiatkovej rezervácie. Bardejov sa stal jednou z pamiatkarskych priorít v celom Československu.

To nezabránilo škodám a prešľapom. Príkladom je napríklad reanimácia, teda obnova námestia, najmä jeho dlažby, kde na nevôľu miestnych nezmyselne osadili historizujúce lampy: prvé verejné osvetlenie tu pritom bolo až v šesťdesiatych rokoch. Podobne ako v iných historických mestách sa tu dodnes pýtajú, o akom oživení centra je vlastne reč, keďže domy sú zväčša neobývané. Sídlia v nich obchody, kaviarne či banky, aj to iba na prízemí.  Vysídleniu obyvateľov z centra dopomohol aj fakt, že rekonštrukcia jedného historického domu po roku 1989 podľa prísnych zásad pamiatkovej obnovy stála neraz milióny vtedajších korún. Vlastník mohol dostať od štátu až deväťdesiat percent sumy, aj  tých zvyšných desať percent z vlastného mu robilo neprekonateľný problém. Najmä ak išlo o dôchodcov.

„Ak je na niečo Východ bohatý, sú to rôzne svojrázne postavy a postavičky.“
Iba pár kilometrov smerom na severovýchod, v hustých lesoch nad rovnomennou obcou, leží hrad Zborov, vzácna pamiatka zo 14. storočia. Sedem rokov sa o jeho záchranu usiluje občianske združenie, ktoré je v odborných kruhoch považované za jedno z najlepších spomedzi tých, ktoré sa starajú o takmer dve stovky hradných ruín po celom Slovensku.

„Pre nezhody okolo podmienok ich využitia sme sa so starostom obce rozhodli vrátiť 600-tisíc eur z nórskych grantov. Obec sama zaplatila za archeologický výskum, za geológiu aj za statiku. Odborné a výkopové práce financujeme zo svojho, najmä z darov. Teraz v lete na hrade pracuje pod dohľadom majstrov dvadsaťpäť nezamestnaných, z toho polovica Rómov. Až na jedného s nimi nie sú nijaké problémy,“ vysvetľuje šéf združenia Vladimír Kaminský, pôvodnou profesiou zootechnik.

Ak sem zavítate, čo odporúčame, uvidíte vzorne upravený rozľahlý areál hradu a ľudí, pre ktorých je obnova pamiatok srdcovou témou. A máte pocit, že s touto krajinou to nie je až také zlé, ako sa to zdá z bratislavskej perspektívy straníckych centrál.

.andrej Bán

Zdroj: https://www.tyzden.sk/reportaze/41813/dobre-spravy-zbardejova/

Foto: Hrad Zborov
nfoglobe.sk