Dobrovoľníci obnovujú vojnový cintorín z 1. svetovej vojny v Ladomírove

„Vojnový cintorín Ladomírov bol zriadený pravdepodobne v období rokov 1915 – 1916. Vtedy bol samostatným cintorínom o výmere 42 m². Pozostáva zo 4 vojnových hrobov, všetky sú spoločné. Na cintoríne je pochovaných 19 vojakov. Známych podľa mien je 6 rakúsko-uhorských vojakov, ktorí zomreli v období mesiacov september – október 1914. Neznámych je 13 vojakov, zrejme všetci rakúsko-uhorskí vojaci,“ to sú informácie, ktoré si vďaka dobrovoľníkom budú môcť prečítať z informačnej tabule návštevníci vojnového cintorína z I. svetovej vojny v Ladomírove po sto rokoch od jeho vzniku. Doteraz hroby vojakov pokrývali náletové dreviny a kríky, málokto, kto prechádzal autom popod cintorín v obci, by si pomyslel, že aj cesta, po ktorej ide, súvisí s I. svetovou vojnou.

 

LADOMÍROV/OKRES SNINA. Vojnový cintorín z 1. svetovej vojny v Ladomírove sa rozhodli obnoviť dobrovoľníci a nadšenci vojenskej histórie, ktorá je v regióne Snina viac ako len zaujímavá. Počas urputných bojov tu denne umierali na oboch stranách tisícky vojakov.

 

Neveľký cintorín na peknom mieste

Na obecnom cintoríne v Ladomírove sme sa stretli s regionálnym historikom Miroslavom Buraľom a Jozefom Talarovičom z DO Fénix Snina.Na mieste rástli donedávna husté kríky. „Dokumenty o tomto cintoríne sa nachádzajú vo Vojenskom historickom archíve v Bratislave. Sú to dokumenty, ktoré pochádzajú z obdobia 1. československej republiky, keď vlastne jednou z povinností žandárskych staníc bola evidencia vojnových cintorínov. A tí ho vtedy zaevidovali. Vyrobili mapku, urobili do nej príslušný zákres z hrobov, ktoré ešte vtedy mali kríže. Tak opísali mená padlých vojakov. Vďaka tomu vieme, že ten cintorín tu je a ten stav po odstránený náletov, kríkov dokumentuje, že sa tu v skutočnosti vojnový cintorín nachádza,“ uviedol Buraľ.

 

.„Rozlohou nie je veľký, ale je zaujímavý možno tým, že leží trochu v tyle. Je tu otázka, že tí vojaci, ktorí tu padli, prečo sú pochovaní tu? Lebo tu v tejto doline  sa priamo nebojovalo. Možno to súviselo s tým, že tu mohol byť nejaký lazaret, ale pravdepodobnejšie je to, že okolo tejto cerkvi sa vtedy robila cesta. Robili ju vojaci. Je možné, že pri tej príležitosti boli aj straty, tí vojaci umierali. Myslím si, že zajatci to nie sú, lebo aj keď nepoznáme mená všetkých rakúsko-uhorských vojakov, zajatci to nie sú,“ vysvetlil Buraľ.

 

Obnova s cieľom pietneho aj turistického miesta

„Cintorín nezanikol, lebo cintorín de facto zanikne, keď už po ňom nič nezostane a nevieme identifikovať hroby. Tým, že zarástol, to neznamená zánik. Tým, že sú hroby identifikovateľné, on ešte existuje a je to dobrý východiskový stav na jeho obnovu,“ povedal Buraľ. „Nakoľko v okolitých obciach obnovili vojnové cintoríny z toho obdobia, pátrali sme na stránkach Klubu vojenskej histórie Beskydy a našli sme tam, že aj tu existuje cintorín. Informoval som sa, s pánom Buraľom sme sa boli pozrieť, našli sme to a v spolupráci s obcou sme ho dali vyčistiť. Chceli by sme túto plochu tiež v spolupráci s obcou a s Klubom vojenskej histórie nejako ohradiť, aby aspoň symbolicky bolo vidno, kde je ten cintorín,“ povedal Talarovič. „Pripravili sme tabuľu, kde je napísané o jeho histórii z dostupných dokumentov. Umiestnime ju pred vchod k cintorínu. Pod ním obec plánuje postaviť Dom smútku, takže aj z cesty dáme šípku, že je to vojnový cintorín. Turisti, ktorí sa tu budú zastavovať, na parkovisku si tak budú môcť pozrieť. Tohto roku by sme ho chceli oplotiť, aby aspoň symbolicky bolo vidno, kde ten cintorín je. Chceme získať nejaké drevo, postaviť tu stĺpiky. Tabuľu máme, čiže už iba ju zastrešiť. Počítam, že do rozbehu letnej sezóny to tu už bude,“ dodal Talarovič.

 

Najbližšie je vojnový cintorín v Kolonici

„Stále sa objavujú nové fakty, nemyslím konkrétne na tento cintorín, ale o mnohých padlých vojakoch na stránkach v archívoch, takže budúcnosť môže priniesť hocijakú informáciu aj o to, kto je tu pochovaný ďalší. Hlavne tie mená, ktoré nepoznáme, a súvislosti, prečo tu sú,“ povedal Buraľ. „Podobný cintorín je v najbližšej obci Kolonica na starom obecnom cintoríne v takom kútiku pod lesom. Tiež nie je vyznačený. Tam je v podstate historicky hodnotnejší v tom, lebo tam vieme, o akú dejinnú udalosť išlo. V roku 1914, keď generál Kornilov urobil prepad až do Humenného, tak tam padli všetci vojaci rakúsko-uhorskí, ktorí bojovali proti ustupujúcej ruskej armáde,“ vysvetlil Buraľ.

 

Stavali cestu pod kopcom s chrámom

„Obec Ladomírov sa počas obdobia prvej svetovej vojny nachádzala za frontovou líniou medzi Ruským sedlom a Užockým priesmykom (dnes sa nachádzajúci na území Ukrajiny). Boli tu však pravdepodobne ubytovaní vojaci, čo dokumentujú dátumy úmrtia známych pochovaných vojakov. Počas prielomu ruských vojsk cez Ruské sedlo do Sniny v novembri 1914 sa cez obec presúvalo značne množstvo rakúsko-uhorských vojsk z oblasti Užockého priesmyku, ktoré mali ruským vojskám odrezať ústupové cesty. Ďalšie presuny rakúsko-uhorských vojsk a zásobovacích jednotiek prebiehali počas tzv. Veľkonočnej bitky na jar 2015. Prekážkou pri pre plynulosť transportov sa ukázal krátky úsek cesty vedúcej pri dnešnom vojnovom cintoríne. Z uvedeného dôvodu v apríli 1915 rakúsko-uhorská armáda za pomoci miestnych obyvateľov vybudovala novú cestu, ktorá ho obchádzala okolo murovaného gréckokatolíckeho chrámu,“ povedal Buraľ. „Možno, že pre našich miestnych to nie je zaujímavé, ale akonáhle tu prídu na bicykloch Poliaci alebo Česi, tak oni vyhľadávajú takéto miesta,“ povedal Talarovič.

 

Anna Kornajová 

foto: korn, archív: Ing. Miroslav Buraľ