DOBRÝ KUCHÁR BY NEMAL NAVARIŤ JEDLO, KTORÉ SÁM NEZJE

Rodák z východu Vladimír Morochovič (37 r.) je v súčasnosti šéfkuchárom. Sodexo pre Slovenskú republiku - jednej z najväčších stravovacích sieti. Viac ho však ako varenie už zamestnáva odborné vedenie šéfkuchárov. Vyštudoval v Humennom, obor kuchár, je absolventom, rôznych gastronomických kurzov v Prahe, pôsobil v zahraničí. Získal viaceré ocenenia, je napríklad majstrom Slovenska v otváraní ustríc, či vo filetovaní lososa. Vidieť ho v televízii a stretnúť ho možno aj na viacerých spoločenských akciách. Napriek tomu, že rodák z Pčoliného pôsobí už 12 rokov v Bratislave, na svoj rodný kraj nedá dopustiť a hovorí, že je najkrajší na svete. „Môžete mi nadávať do Rusnákov či Rusínov, Ukrajincov. Aj tak ostanem človekom, ktorý si váži materinskú reč, no snaží sa čo najlepšie ovládať spisovný jazyk, teda slovenčinu", hovorí mladý kuchár. Viac o ňom v nasledujúcich riadkoch.

Ako ste sa dostali k vareniu?
Možno sa budete čudovať, ale počúvol som otca. Po skončení kuchárskej školy som totiž chcel odísť pracovať na stavbu. Prečo? Lebo to, čo som varil v Snine, kde som začínal, nebolo to pravé orechové a vôbec ma to nenapĺňalo. Bohužiaľ, na Slovensku je bežná „kuchárina" horšie platená ako ktorékoľvek iné remeslo. Ale aj to, čo a hlavne z čoho sa varí, nie je celkom v poriadku. Treba však povedať, že s tým má problém celý svet.

Je vaša práca zároveň vaším hobby?
Áno, je. A som jeden z mála ľudí, pre ktorých sa remeslo stalo aj poslaním. Priority mám jasne nastavené, sú tri: Boh - rodina - práca.

V súčasnosti ste šéfkuchárom Sodexo. Ste stále aj „aktívnym" kuchárom alebo už len manažujete prácu personálu?
Nie. Dnes je nutné byť v obraze a niekedy sa treba do kuchyne postaviť a ukázať. Stále platí a platiť bude, že v našom fachu je lepšie raz vidieť ako tri razy čítať.

Aké podľa vás by mal mať človek predpoklady na to, aby sa stal dobrým kuchárom?
Musí variť srdcom. Musím však povedať, že pojem dobrý kuchár je dosť široký pojem. Čo je to dobrý kuchár? Máloktorý východniar zje pravé talianske rizoto, nech mu ho navarí ten najlepší taliansky kuchár. Talian si nevychutná americkú pizzu, aj keby bola pripravená z tých najlepších ingrediencií, atď. Dobrý kuchár by rozhodne nemal pustiť z rúk jedlo, ktoré by nezjedol on sám. Nesmie sa uspokojiť s tým, čo dnes vie, inak zakrpatie.

Varíte rád aj doma, rodine, priateľom? Pre koho najradšej?
Pre ľudí, pre ktorých je jedlo aj zážitkom, nielen niečím, čím si zaplnia brucho. Teda pre tých, ktorí radi objavujú nové nepoznané chute a nemajú predsudky voči žiadnej potravine. Tých je, bohužiaľ, málo.

Ktoré je vaše najobľúbenejšie jedlo? Ktoré najradšej konzumujete a varíte a naopak?
Najobľúbenejší je chlieb s masťou a cibuľou. Ale ak je ten chlieb doma upečený a masť doma vyškvarená, cibuľa vypestovaná v záhradke v plnej chuti a vôni, a keď mi ho donesie milá osoba u nás doma v altánku do hojdacieho kresla. Najneobľúbenejší je takisto chlieb s masťou a cibuľou, ak je ten chlieb za 20 centov mrazený a zabelený v igelite s predĺženou zárukou, masť a cibuľa dovezená z Číny, bez vône a chute, a ak mi ho podá niekto bez pridanej hodnoty.

Varíte radšej klasické jedlá alebo špeciality?
Aj špeciality aj klasiku. Ale poriadne, nech to má gule.

Získali ste viaceré ocenenia.... Čo pre vás znamenajú?
Môj úspech je ničím, ak sa oň nemôžem podeliť s inými. Práve preto pracujem tam, kde pracujem.

Pôsobili ste aj v zahraničí. Aké skúsenosti ste si priniesli?
Pripomeniem si, na každom seminári - školení, skúsenosť, možno to bude znieť „socialisticky", ale je to tak: Len tvrdá a poctivá práca prinesie ovocie. Všetko ostatné sa skôr či neskôr pominie.

Sú Slováci gurmáni alebo nenároční?
Áno, Slováci sú viac gurmáni ako gourmeti. V tých slovách je veľký rozdiel. Gurmáni radi jedia hojne a dobre. Gourmeti v jedle hľadajú aj zážitok z chute, obrazu i atmosféry, jedlo si vychutnávajú po mini sústach. Keďže väčšina z nás má skôr problém existenčný, prevláda na Slovensku menej náročná skupina gurmánov, ktorí sa viac snažia najesť a čo najlacnejšie.

Pohybujete sa vo vyšších kruhoch.... Ktoré zo známych osobností sú vašimi častými - stálymi hosťami?
Nemám hostí z tejto klientely. Zväčša už len auditujem kuchárom jedlo, ktorí pre danú skupinu varia. Nerád kategorizujem a pozerám sa takto na ľudí. Mám možno väčšiu radosť z ochutnávky pripravovanej vo fabrike ako z Plesu v opere.

Krajania vás môžu vidieť aj na obrazovke, kde pôsobíte spontánne a „ukecane". Je to skúsenosťami alebo vám kamery celkovo nerobia problém?
Som od prírody zvedavá osoba a hľadám odpoveď na každú otázku. Ak ju nájdem, tak sa s vedomosťou chcem podeliť. Som „srdciar". To znamená, že varím a snažím sa všetko robiť srdcom. Áno, som ukecaný. Asi je to dar od Pána Boha.

Aké sú vaše plány do budúcnosti?
Vydať knihu pre kuchársku mlaď do škôl, pretože sa učia z rovnakých kníh, ako som sa učil ja. To nepovažujem za dobré, pretože aj kuchárina napreduje, rovnako ako sa už nevozíme v trabantoch. Chcem ešte veľa vidieť, poznať a naučiť sa.

Čitateľom Podvihorlatských novín a mojim rodákom prajem, nech im to veľmi dobre varí a ešte lepšie nech sa všetkým darí.

Pýtala sa Petra Ferencová