Dobrý vojak Švejk oslavuje storočnicu

"Tak nám zabili Ferdinanda." Slávny román o Švejkovi, ktorý sa začína týmito slovami, vyšiel po prvý raz pred sto rokmi. Autorom legendárneho diela je český spisovateľ Jaroslav Hašek (1883 - 1923). Hoci knihu vydal "svojpomocne", vytvoril postavu, ktorá ho preslávila doma i vo svete.

Jeho prostoduchý hrdina sa však v skutočnosti zrodil oveľa skôr. Napísať satiru o hlupákovi v armáde mu napadlo už v roku 1911, keď po pokuse o samovraždu skončil v blázinci. Ešte toho roku túto figúrku zvečnil v troch časopiseckých poviedkach a kabaretných skečoch.

O rok neskôr vydal knihu Dobrý voják Švejk a jiné podivné historky. Bola to vlastne nenápadná kritika militarizmu vtedajšieho Rakúska-Uhorska. Švejk tam vystupuje ako ťuťmák, ktorého hlúposť sa však obracia proti systému, proti skostnatenej monarchii.

K postave sa Hašek vrátil počas prvej svetovej vojny, keď ho na fronte zajali Rusi. V roku 1917 vydal v Kyjeve novelu Dobrý voják Švejk v zajetí.

Literárna záhada
Definitívny smer, kam sa má príbeh uberať, napokon autor určil po návrate do Prahy. Svetoznámy humoristický román sa pritom nerodil ľahko, pretože Hašek opäť zápasil s finančnými problémami. S priateľom obiehali mesto, aby získali peniaze na vydanie diela.

Okrem toho bolo treba zohnať aj maliara, ktorý by dielo ilustroval, čoho sa zhostil karikaturista Josef Lada. Až po prekonaní týchto ťažkostí vyšiel 14. marca 1921 prvý diel dobrého vojaka Švejka. Mal ešte podobu lacného zošita na pokračovanie a Hašek ho ponúkal hlavne štamgastom v hostinci.

Ako dokazuje plagát, vydaný pred zverejnením, autor pôvodne plánoval, že svojho (anti)hrdinu privedie do ruského zajatia, ako sa to stalo i jemu, a potom možno až domov do vznikajúceho Československa. Tento zámer však už pre chorobu a predčasnú smrť nestihol dotiahnuť.

Švejka vykreslil ako groteskne ironického blbca, ktorý sa dobrovoľne hlási na vojnu a pre okolie sa stane simulantom či zbehom. Napriek tomu má však čitateľ dojem, akoby „dobrý vojak“ svoju naivitu a hlúposť iba predstieral.

Podľa odborníkov sa tak tento jednoduchý charakter, „úradne potvrdený blb“ stal jednou z najväčších záhad českej literatúry. Fenomén tejto postavy dokonca prenikol i do českého jazyka, kde sa isté správanie začalo označovať ako „švejkovina“.

Čítanie pre komunistov?
Satirický román to nemal ľahké ani po vydaní. Hašek totiž nemal prístup k distribúcii a oslovení kníhkupci jeho dielo odmietali predávať s odôvodnením, že obsahuje priveľa vulgárnych slov a čitateľov nevychováva.

Podobný postoj zaujali aj kritici. Autorovi vyčítali neumelecké spracovanie, drsný štýl vyjadrovania či dokonca prízemnosť a obscénnosť.

Český vydavateľ Eduard Weinfurter v roku 1921 napísal: „S takou sprostou literatúrou, ktorá má za účel namiesto inteligencie vychovávať národ neokrôchancov a hlupákov, nepracujeme a nechceme hanobiť meno našej firmy. To je literatúra pre komunistov a nie pre českého človeka.“

Haškov román sa mnohým nepozdával i preto, lebo vraj znevažoval vojnových hrdinov. Veď zatiaľ čo krajina oslavovala československých legionárov a boj za slobodu, Švejka pokladali za zbabelca.

„Zo všetkého, čo tu bolo, bilo sa a umieralo, zostal tu jediný hrdina – hrdina ulievač,“ zhodnotil významný český spisovateľ Viktor Dyk.

Navzdory tomu si Švejk predsa len našiel cestu k ľuďom. Veľký úspech dosiahol i v zahraničí, najmä v Nemecku. Česi sa vtedy začali obávať, že ich vo svete reprezentuje práve postava Švejka.

Východisko našli v názore, že je vlastne symbolom odporu proti vojne a habsburskej monarchii. Ako to v roku 1928 vyjadril politik Karl Kreibich:

„Geniálnosť Švejkových osudov, opísaných Haškom, je v tom, že v zrkadle konania a činov tohto idiota ostro sa odráža všetka krutosť, lživosť, hniloba, pustota a idiotizmus Rakúska a jeho systému. Že Švejk sa koniec-koncov stane ako figúra silnejším než celé Rakúsko… V tom je tajomstvo kolosálneho úspechu Švejka v jeho vlasti.“

Boj proti hlúposti
Čas bol napokon k tejto postave milosrdný. Dnes už prevláda presvedčenie, že jeho „idiotské“ správanie bolo v skutočnosti len maskou, spôsobom, ako prežiť. Švejka preto čitatelia vnímajú skôr ako láskavého šibala, ktorý sa za svoju naivitu iba skrýval.

To, že práve tento prístup zodpovedá zámeru, naznačuje i Hašek v doslove k prvému dielu románu, kde si kladie otázku, či sa mu podarilo vystihnúť to, čo knihou zamýšľal.

„Už okolnosť, že som počul jedného človeka nadávať druhému: "Ty si blbý ako Švejk“, tomu nenasvedčuje," priznal sklamane.

Švejkovi sa venoval do posledných chvíľ svojho života. Keď už nevládal písať, aspoň z lôžka diktoval, ale román aj tak nedokončil. Štvrtý diel zaňho dotvoril Karel Vaněk, ktorý sa však jeho majstrovstvu nevyrovnal.

Osudy dobrého vojáka Švejka za světové války sú dnes najprekladanejším českým románom, celkovo ho preložili do 58 jazykov. Veľakrát ho aj sfilmovali a zdramatizovali.

Na jeho motívy vznikla tiež opera i muzikál. Švejkovi dokonca postavili sochy a jeho výroky zľudoveli. A keďže hlúposti vo svete neubúda, obľube sa teší dodnes.

Radovan Krčmárik, Pravda 14.3.2021

Zdroj: 
https://kultura.pravda.sk/kniha/clanok/581114-dobry-vojak-svejk-oslavuje-storocnicu/

Foto: 
Postavu vojaka Švejka ilustroval Josef Lada.
Autor: Josef Lada