DOHODLI SA, ŽE ZABIJÚ STRELKU

Rus v transkripcii znamená dobrý vietor z východu. Belarus (Bielorus), ako jej domáci vravia, naviac evokuje čistotu. Rovinatý, jazerami a riekami popretkávaný neveľký štát, v tieni svojho veľkého brata Ruska. Skúsenosti so staršími bratmi Slovensko má. Možno aj to prilákalo fotografov z Humenného, aby túto slovanskú krajinu bližšie spoznali cez objektív svojich fotoaparátov.

MESTO POMOHLO
Fotografický projekt začal byť reálnym, keď ho mesto Humenné v spolupráci so SZUŠ Múza podporilo a poslanec Ivan Hopta pomohol s vízami. Výber padol na mesto Brest, ktoré sa nachádza v juhozápadnej časti neďaleko štátnej hranice s Poľskom. Počas siedmich dní sa Humenčania zoznámili s históriou mesta, jeho pamiatkami, ale hlavne s ľuďmi a atmosférou slávností Dňa mesta Brest, ktoré práve v tom období prebiehali. Po príchode do mesta hotely boli beznádejne rezervované pre hostí každoročne sa tešiacich na oslavy. Oplatilo sa pricestovať. Mesto žilo hudbou, spevom, karaoke, vojenskými divadelnými miniatúrami, stánkami núkajúcimi ľudové remeslá, výstavami a rôznymi atrakciami pre starých i mladých. Ľudí prišlo neúrekom. Najviac prekvapila nenútenosť zábavy Bresťanov, keď pred pódiom tancovali deti, mládež i dospelí a zamiešal sa i náhodný mladomanželský pár. Nie je zvykom v Humennom, aby sa ulica zmenila na tanečný parket a študentská kapela hrala pre zábavu, nie ruble, ako hovoril oznam miesto klobúka. Každých 100 metrov na pešej zóne sa niečo dialo, čo pre fotografov znamenalo veľkú a bohatú fotografickú úrodu. Aj po západe slnka, keď zapaľovač plynových lámp rozsviecoval ulicu, sa ľudia veselili. Tento rituál si nenechali ujsť každý podvečer ani fotografi.

BREST
Mesto leží pri sútoku riek Muchavec a  Bug. Má vyše 300 000 obyvateľov. Je významnou križovatkou železničnej, cestnej a riečnej dopravy. Bohatá história mesta je spojená s jeho dôležitou polohou blízko hraníc troch krajín: Bieloruska, Poľska a Ukrajiny. Prvá zmienka o Breste je z 11. storočia v najstaršom v Rusku zachovanom letopise Povesti dávnych liet, v súvislosti so Svetopolkom, synom Kyjevského kniežaťa Vladimíra, ktorý po porážke na Jalte sa chorý a zoslabený zastavil na Berestskom zámku. Na mieste, kde v 9.-10. storočí stálo mesto, sa dnes nachádza archeologické múzeum s tým istým náz vom Berest. Archeológom sa ho podarilo zázračne vzkriesiť z močaristej zeme, nakoľko staré mesto sa geografický rozkladalo na niekoľkých ostrovoch. V roku 1366 bol Brest pripojený k veľkému Litovskému kniežatstvu, čo zmenilo architektonický charakter mesta. Nachádzalo sa v ňom 21 chrámov a 9 kláštorov rôznych vierovyznaní a radov. V 16. storočí niesol prezývku mesto svätých. Brest sa stal hlavnou komunikačnou a trhovou cestou medzi Vilňusom, Krakovom a Prahou. Počas svojej histórie mesto bolo pod nadvládou ruského impéria, Poľska, bojovalo proti križiackym výpravám i vojskám švédskeho kráľa. Koncom 18. storočia sa mesto po mnohých vojenských pohromách pomaly presúvalo za koryto rieky Muchavec, kde leží dodnes. V roku 1918 bola v meste podpísaná mierová zmluva medzi sovietskym Ruskom a Nemeckom, známa ako brest-litovský mier.

BRESTSKÁ PEVNOSŤ
Teritoriálnemu presunu mesta pomohlo aj budovanie Brestskej pevnosti. Projekt bol vypracovaný v roku 1830 a mal slúžiť ako jedna z ruských západných pevností na ochranu hraníc krajiny. Pevnosť sa skladala zo štyroch obranných objektov a centrálnu časť tvorila citadela. Obranné objekty boli v priebehu 19. storočia neustále modernizované a v priebehu 1. svetovej vojny opevnenia dosiahli dĺžku 30 km. Neskôr pevnosť pripadla Poľsku a po roku 1930 sa stála neslávne známa ako väznica. Po napadnutí Sovietskeho zväzu fašistickým Nemeckom pevnosť sa preslávila najmä tvrdošijnou obranou v priebehu operácie Barbarosa. Odhodlanie obrancov spôsobilo nemeckým divíziám veľké straty, čo urobilo na nemeckých vojakov a veliteľov silný dojem. V roku 1941 si boli pevnosť osobne pozrieť Hitler spolu s Mussolinim. Za odvahu bol pevnosti v roku 1965 udelený titul hrdinská pevnosť, ekvivalent štatútu hrdinské mesto (Leningrad, Sevastopol). V súčasnosti je pevnosť monumentálnym pamätníkom 2. svetovej vojny a stala sa najnavštevovanejším miestom turistov i miestnych obyvateľov. V pevnosti sa nachádza Múzeum hrdinskej obrany pevnosti. 

PRAVOSLÁVNY CHRÁM SV. NIKOLAJA
Zaujímavým solitérom v bretskej pevnosti je najstarší katedrálny chrám, ktorý bol postavený v roku 1390. Aj keď v polovici 19. storočia bol, tak ako aj celé mesto, zničený, zviditeľnil Brest v kresťanskom svete. V roku 1596 v chráme prebehol akt Brestskej cirkevnej únie. V priebehu štyroch storočí chrám menil svoju podobu. V jeho blízkosti boli postavené aj ďalšie stavby: kláštor baziliánov, nemocnica, škola, v ktorej pracoval L. Z. Tustanovskyj, ktorý prvý v Bielorusku pripravil k vydaniu azbuku ciriliky. Koncom 19. storočia bol chrám prestavaný v duchu byzantskej tradície. V tomto architektonickom štýle sa zachoval dodnes. Počas 2. sv. vojny sa využíval na kultúrnospoločenské účely pre vojakov a veliteľov. V súčasnosti slúži k modlitbám a je vyhľadávaným chrámom pre sobášiacich sa.

SÚČASNÝ BREST
V tomto prekvapivo zelenom meste plnom stromov (aj ovocných) a kvetov sa nachádza Historické múzeum, Múzeum výtvarného umenia a zaujímavé Múzeum zachránených veci, ktoré vzniklo vďaka brestským colníkom. Vzácnosti zadržané na colnici tvoria veľkú kolekciu zbierkového fondu múzea: úžitkového umenia, nábytku a výtvarného umenia. V múzeu nájdete ikony zo 16. storočia, vzácne evanjelia, krajinomaľby, portréty. Skutočná pastva pre oči i dušu. V Breste sa nachádza mnohofunkčný športový komplex Brestskyj s kapacitou 10 000 miest, športový štadión Viktória, zimný štadión a Rybný kanál pre vodné športy. Mesto má dve univerzity, kde študuje okolo 20-tisíc študentov a niekoľko inštitútov. Má troje noviny, jedny štátne Zarja a dvoje súkromné. Vzácnosťou je obrovský starý mestský sad a park, ktorý sa tiahne popri rieke a oddávna bol vyhľadávaným miestom oddychu. Prezývajú ho aj „Ach, ach“ podľa reakcie „paničiek“, ktoré vzdychali pri pohľade na nádherné scenérie rieky a parku.

A ZÁPORY?
Za tú krátku chvíľu nebolo možné vniknúť do kuchyne mesta. Prihliadajúc na rozdielnosť spoločensko-ekonomických formácií sme si uvedomili, že tak ako oni, aj my máme veľa svojich problémov a veľa neduhov. Každú stredu sa v Breste na námestí Lenina konajú tiché protestné demonštrácie. Keď sme sa pýtali, či im neprekáža socha Lenina, odpovedali, že histórie sa netreba báť. Zhodli sme sa na tom, že v Breste sa ešte nevytvoril fenomén individualizmu a nezáujmu o druhých. Bresťania sú spoločenskejší, aj keď názorová sloboda na verejnosti trocha pokrivkáva. U nás ju máme, ale nikto ju nerešpektuje. 

NA ZÁVER
Z Brestu sa odchádzalo ťažko, ešte týždeň navyše by sa zišiel. Veď sme si na družbu pripili a dobrí priatelia sa raz za čas stretávajú. Preto sme sa dohodli, že o rok „zabijeme strelku“, ako hovoria Bresťania na stretnutie pri Pamätníku tisícročia Brestu, ktorého anjel na jeho vrchole nás vyprevádzal z mesta. Teraz nás čaká realizácia fotografickej výstavy BY-SK v Humennom. Veríme, že Brest na fotografiách zaujme Humenčanov ako nás.

Daniela Kapráľová