Dojmy návštevníka v jubilujúcom skanzene

Väčšinu návštevníkov Bardejovských Kúpeľov zaiste očaril živý obraz pôvodných dedinských stavieb v romantickom prostredí Múzea ľudovej architektúry v prírode, zvaný skanzen, ktorý postavili a sprístupnili ako prvý na Slovensku. Za uplynulých 40 rokov existencie tohoto skanzenu prešlo jeho bránou veľké množstvo návštevníkov, ktorí tu nachádzajú zdroj poznania aj poučenia. Ľudová architektúra, ktorej záchrana je najreálnejšia práve v múzeách v prírode, nám najvernejšie podáva obraz o živote nášho ľudu v minulosti. Drevené domčeky a ich vnútorné vybavenie svedčia o neľahkom živote v porovnaní s dneškom. Avšak koľko krásy vedeli vytvoriť šikovné ruky a dôvtipnosť pracovitého človeka tejto v minulosti chudobnej oblasti východného Slovenska. To všetko môže vnímať návštevník pri prehliadke Múzea ľudovej architektúry v Bardejovských Kúpeľoch.

Stará architektúra našich dedín začala v polovici 20. storočia rýchle zanikať. Drevené domčeky nahrádzali nové, murované. Väčšina starých hospodárskych a technických stavieb strácala svoje opodstatnenie a preto pustli a chátrali. To všetko bolo podnetom pre pracovníkov Šarišského múzea, aby tieto zanikajúce výtvory ľudskej práce zachránili v múzeu ľudového staviteľstva a tak ich uchovali pre budúce generácie.

Vedľa vstupnej brány do skanzenu stojí drevený sypanec z Petrovej. Tento sypanec má vystupujúcu vstupnú časť - genk (slúži ako pokladňa múzea). Sypance slúžili na uskladňovanie obilia i údenín pre ich stabilnú vnútornú teplotu a horná časť sypanca slúžila na uloženie domáceho náradia. Tento prvý objekt spolu s vedľajším obytným domom z Fričky prezentuje usadlosť chudobného roľníka. Izba - chyža a priľahlé priestory sú inštalované zariadením, aké bývalo v minulosti. Dom stredného roľníka prezentujú domy z Petrovej a Kračúnoviec, ktoré prezrádzajú istú zámožnosť ich majiteľov. K zaujímavým hospodárskym stavbám v skanzene patria stodoly z Hankoviec a Tarbaja so stupňovitým pokrytím striech. Aj interiéry týchto stavieb upútajú exponátmi, ktoré tam vždy mali svoje miesto ako voz, kosačky a ďalšie hospodárske náradie.

Technické stavby sa vždy tešili obdivu a pozornosti návštevníkov pre ich dômyselné riešenia. Medzi také patrí zariadenie na vŕtanie drevených vodovodných rúr z Bardejova, ktoré bolo súčasťou stredného mlyna (používali ich ešte aj po druhej svetovej vojne) a valcha - foľuš z Livova, v ktorej sa spracovávala domácky vyrábaná vlnená tkanina na pevnejšie súkno zvané postav. V počiatočných rokoch skanzenu bol raritou tam vystavovaný najstarší známy datovaný včelí úľ na Slovensku z roku 1691. Tento krátky exkurz, samozrejme, nevyčerpáva všetko, čo návštevník skanzenu uvidí a okrem spomenutých objektov sú tam aj ďalšie zaujímavé objekty ľudového staviteľstva.

Nechajme sa na chvíľu unášať prostredím evokujúcim fantáziu. Slamenná strecha zaliata slnkom má podobu pozlátenej pyramídy. Dojem navodzujú zväzky slamy, ktoré pokrývač umne založil na toov roľníckej drevenice. Človek mimovoľne čaká, že na priedomie vyjde hospodár a posadí sa na lavičku na vymetenom podstienku. Návštevníkovi sa žiada stisnúť kľučku, vojsť do nízkych dverí, pozdraviť sa s domácimi a porozprávať sa. V chyži možno zavonia zemiaková polievka, okolo lavice sa bude obtierať mačka a v kolíske vari zamrnčí dieťa. Keď kolovrátok stíchne a prestanú klepotať krosna, položí gazdiná na stôl širokú misu s pariacim sa jedlom. Vtom vrznú dvere, na hlinenej dlážke zašuchocú kroky a početná šarišská rodina si zasadne k obedňajšiemu jedlu. Ak jedlom ponúknu aj nečakaného hosťa, ten iste ocení pohostinnosť gazdu, zručnosť parobkov, pred gazdinou pochváli chyžu, množstvo perín a vankúšov i výšivky a pokochá sa rozkvitnutými muškátmi v oblôčikoch.

Avšak namiesto chyže plnej ľudí je v nej síce prestretý, ale opustený stôl, pec, ktorú nemá kto zakúriť a v kúte osihotené hračky. Iba navinuté pradeno, opasok zavesený na klinci, akoby chceli naznačiť, že obyvatelia domu, akoby na chvíľu kamsi odskočili, že sú nablízku, v záhrade alebo na záhumní. A tak sa vraciame na dvor, kde rozvoniava tráva a vedro na studni láka smädné ústa osviežiť sa. Tamhľa nablízku sa dá rozkrútiť rezačka krmiva a voda zvrchu by mala roztočiť koleso valchy na spracovanie tamojšieho súkna. V chlieve by malo zakrochkať prasiatko a po dvore sa rozpŕchnuť sliepky. Obďaleč v sypanci by mali rozvoniavať údené klobásky, slanina a šunky. Stodola oproti je síce zaprataná náradím, ale v oskách roľníckeho voza nemokvá olej, akosi nové sa zdajú niektoré pracovné nástroje, chýba im patina od ťažkej gazdovej ruky. Aj uloženým včelím úľom v stodole z Tarbaja by lepšie pristal prístrešok na lúke či pažití, aby tak lepšie vyniklo ich originálne zhotovenie.

Dominantnou stavbou skanzenu do tohto roku bol drevený kostolík z roku 1706 zo Zboja (okres Humenné). V roku 1993 z tohto kostolíka ukradli 17 obrazov z ikonostasu. Našťastie tento prípad sa úspešne skončil vypátraním a vrátením obrazov. Pred týmto kostolíkom je zrubová bránka s dvoma portálmi, z 18. storočia, ktorá pôvodne slúžila aj ako zvonička. Tieto dva objekty dotvárajú harmóniu krásy materiálu s prírodou. Vrcholným staviteľským dielom ľudu nášho regiónu zostávajú stále obdivované drevené kostolíky. Sú materiálnym a umeleckým odrazom historického vývoja nášho regiónu, kde sa prelínali vplyvy západnej a byzantskej kultúry. V tomto čase dokončujú práce na drevenom kostolíku z roku 1730 z Mikulášovej, ktorý stál pri tenisových kurtoch a teraz je situovaný v dolnej časti skanzenu. Je naozaj škoda, že podmurovku pod týmto kostolíkom urobili veľmi nízku. Mala byť aspoň raz tak vysoká. Nevzali sa do úvahy prízemná vlhkosť, roztápajúci sa sneh a prívaly dažďovej vody, keď skanzen je situovaný na zvažujúcom sa teréne. Tento drevený kostolík z Mikulášovej už nebude len muzeálnym exponátom, pretože sa v ňom budú slúžiť gréckokatolícke liturgie.

Návšteva skanzenu poskytuje návštevníkovi mnoho dojmov. U časti ľudí staršej generácie pohľad do interiérov a na jeho jednotlivé exponáty môžu evokovať spomienky na detstvo. Takéto a im podobné dojmy môže mať návštevník skanzenu v Bardejovských Kúpeľoch. Medzi vzácnymi svedkami minulosti, ktoré sem pred 40 rokmi presťahovali a znovuinštalovali muzeálni pracovníci, aby zakonzervované uchovávali a prezentovali krásu východoslovenskej dediny so všetkým, čo k nej patrí.

Marián BEŇO