Dôsledky covidu. Koľko nás stojí pandémia? Účet sa pohybuje v miliardách eur

Dôsledky covidu Koľko nás stojí pandémia? Účet sa pohybuje v miliardách eur

Minister práce sľuboval podnikateľom miliardu každý mesiac, nakoniec pomoc za celý rok ledva prekročila jednu miliardu.

Cena novej nemocnice v Martine sa pohybuje v stovkách miliónov. Malo by ísť o modernú stavbu, ktorá by ponúkla pacientom zdravotnú starostlivosť na úrovni. Hovorí sa o nej už dlho, rovnako ako o potrebe novej nemocnice v Bratislave.

Zdravotnícke zariadenia v oboch mestách sú totiž vo veľmi zlom stave už roky. Prečo ešte nové nemocnice nestoja? Problémom sú, ako inak, peniaze. Každý projekt by totiž vyšiel aspoň na 250 miliónov eur, ministerstvo zdravotníctva však zvyčajne nemá ani na pokrytie bežných každoročných výdavkov a na jeseň pravidelne žiada vládu o dodatočné peniaze.

Prišla však pandémia a za jeden rok zhltla z verejných zdrojov toľko peňazí, koľko by stačilo na výstavbu 18 nemocníc. Pandémia si totiž vyžiadala veľké obete na životoch, hrdinské nasadenie zdravotníkov, ale aj vysoké investície zo strany štátu.

Ministerstvo financií tieto výdaje predbežne odhadlo na 4,6 miliardy eur za rok 2020, v skutočnosti sú však náklady zrejme omnoho vyššie. Ak by sme zároveň pracovali aj s príjmami, o ktoré štát pre covid prišiel, konečná suma, o ktorú nás pandémia obrala, by bola ešte závratnejšia.

Kam tieto peniaze smerovali a postačujú na podporu podnikateľov či ľudí, čo prišli o prácu?

Testovanie stojí viac ako vakcíny
Prvou položkou, ktorá človeku v súvislosti s pandémiou zrejme napadne, je zabezpečenie zdravotníckych pomôcok, liekov a v prípade Slovenska aj zabezpečenie každotýždňového antigénového testovania. V rôznych formách toto testovanie funguje už od novembra a každý mesiac naň putovalo viac a viac peňazí.

Tejto téme sa už dlhšie venuje poslankyňa SaS Jana Bittó-Cigániková. Aj dnes na svojom facebooku uverejnila príspevok, kde rozoberá výšku nákladov na testovanie. Podľa jej prepočtov vyjde štát vykonanie jedného antigénového testu na 10 eur. Celkovo sa ich od začiatku urobilo takmer 27 miliónov, z čoho by teda vyplývalo, že na tento účel išlo zatiaľ 270 miliónov eur.

Tieto výpočty sú viac-menej správne aj podľa bývalého šéfa analytikov na ministerstve zdravotníctva Martina Smatanu. Testovanie v mobilných odberových miestach podľa jeho analýzy stálo do konca marca 200 miliónov eur, pričom v tejto sume nie je započítané prvé plošné testovanie, ktoré stálo asi 60 miliónov eur.

V každom prípade však Smatana pre Postoj upozorňuje, že celkové náklady sú určite ešte vyššie, keďže v ich analýze chýbajú mnohé výdavky, ktoré v súvislosti s antigénovým testovaním vynaložili napríklad samosprávy.

Zároveň v ňom nie sú započítané údaje za apríl. Je tak pravdepodobné, že suma, ktorú sme zatiaľ vynaložili na antigénové testovanie, už dosiahla 300 miliónov eur. Už iba to samo osebe by stačilo na martinskú nemocnicu.

Ministerstvo financií vo svojom výpočte prostriedkov vynaložených na pandémiu uviedlo, že do zdravotníctva išlo dokopy 300 miliónov, pričom toto číslo by malo zahŕňať už aj odmeny pre zdravotníkov a zdravotnícke vybavenie. Táto suma je však zrejme výrazne podhodnotená, keďže iba výdavky na testovanie sa pohybujú v okolí 300 miliónov.

Ďalšou významnou položkou by zrejme mali byť vakcíny. Ani tam však nie je jasné, koľko peňazí na tento účel celkovo pôjde. Z ministerstva zdravotníctva uviedli, že na nákup vakcín bolo zatiaľ použitých 15 miliónov eur.

Celkový účet za vakcíny by však mal byť omnoho vyšší. Podľa cien, ktoré omylom na Twitteri zverejnila členka belgickej vlády Eva De Bleeke, za vakcíny by sme celkovo mali zaplatiť takmer 135 miliónov eur. Táto suma už obsahuje aj 17 miliónov, ktoré by sme mali zaplatiť za dva milióny dávok Sputnika V. To, či prídu, už však vôbec nie je isté.

Najdrahšia je mRNA vakcína od americkej Moderny, naopak, najlacnejšia je AstraZeneca.

Podnikateľom mala ísť miliarda každý mesiac. No nešla

Pandémia a s ňou súvisiace opatrenia, ktoré ochromili spotrebu, nemilosrdne zasiahli takmer všetky odvetvia hospodárstva. Obchody, hotely, reštaurácie aj kaderníctva zostali zatvorené, ich príjmy sa blížili k nule a aby sa nespustila lavína krachov a hromadných prepúšťaní, štáty začali do firiem pumpovať peniaze.

Ešte na začiatku pandémie minister práce Milan Krajniak sľuboval, že na pomoc podnikateľom pôjde každý mesiac miliarda eur. To by znamenalo, že by na tento účel do dnešného dňa malo ísť okolo 10 miliárd eur, reálna suma je však omnoho nižšia.

Do 12. apríla dostali podnikatelia a živnostníci pomoc vo výške 1,36 miliardy eur. Okrem toho však ministerstvo práce vyplácalo aj pandemické PN-ky ľuďom, ktorí sa stali práceneschopnými pre koronavírus, ako aj pandemické ošetrovné pre rodičov, ktorí museli pre zatvorené školy zostať doma s deťmi.

Okrem toho sa predĺžilo vyplácanie podpory v nezamestnanosti, v niektorých prípadoch sa odpustili odvody, no a na tieto sociálne opatrenia putovalo už 360 miliónov eur.

Zo strany podnikateľov sa však ozýva kritika, že táto podpora je v porovnaní s inými európskymi štátmi omnoho nižšia. Táto kritika vychádza najmä z dokumentu, ktorý ešte v októbri vydal Medzinárodný menový fond.

Podľa neho išlo na podporu ekonomiky na Slovensku 2,5 percenta hrubého domáceho produktu, v Nemecku to však bolo viac ako osem percent a toto číslo bolo vyššie aj vo všetkých okolitých štátoch.

Ministerstvo financií však vysvetľuje, že tieto porovnania majú iba malú výpovednú hodnotu, keďže každá krajina inak definuje, čo spadá pod pandemickú pomoc.

„Výklady tohto pojmu sa rôznia od najužších výkladov cez opatrenia sociálnych systémov, daňovo-odvodové opatrenia, štátne záruky za úvery či odklady splátok až po hrubú fiškálnu expanziu a tak ďalej,“ uviedlo ministerstvo v stanovisku pre Postoj.

Tento problém naplno vidieť, pri porovnaní dát jednotlivých analýz. A tak kým napríklad podľa Európskej centrálnej banky dalo Slovensko na pandemickú pomoc okolo troch percent hrubého domáceho produktu, podľa Rakúskeho inštitútu ekonomického výskumu to už bolo päť percent. V jednej analýze to vyzerá tak, že sme dali menej peňazí ako Nemecko, v tej druhej sme však túto krajinu dokonca predbehli.

Rozsah pandemickej pomoci má však aj ďalší rozmer. Ako pre Postoj hovorí Juraj Kotian z Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, „pri medzinárodných porovnaniach netreba zabúdať, že štruktúra európskych ekonomík sa výrazne líši, a tomu zodpovedá aj rozsah, akým boli zasiahnuté pandémiou. To predovšetkým určuje potrebu kompenzácií“.

Medzi najzasiahnutejšie sektory patria ubytovacie a stravovacie služby, ich dôležitosť v ekonomike v jednotlivých krajinách je však veľmi rozdielna. U nás má iba polovičnú dôležitosť, ako je priemer Európskej únie, oproti Španielsku iba štvrtinovú. Je teda logické, že aj poskytnutá pomoc bola nižšia.

Najväčšia strata: čo mohlo byť a nie je
Do účtu za pandémiu však treba pripočítať aj príjmy, o ktoré nás pripravila. Kvôli opakovaným lockdownom totiž klesla spotreba, a teda aj tržby veľkej časti ekonomiky, no a to sa následne prejavilo na znížených príjmoch z daní.

Podľa poslednej daňovej prognózy, ktorú Inštitút finančnej politiky zverejnil v marci, sme tak v roku 2020 na daniach vyzbierali o 750 miliónov eur menej ako rok predtým.

Nejde síce o výdavok štátneho rozpočtu, no kvôli pandémii sa prepadlo hospodárstvo. Štátni analytici vypočítali, že lockdown trvajúci od decembra do konca februára spôsobil škody na ekonomike vo výške viac ako 1,1 miliardy. Skutočný lockdown však trval o viac ako mesiac dlhšie a tieto straty sú teda ešte vyššie.

Aký je teda zatiaľ účet za pandémiu? Ak by sme brali do úvahy iba výdavky za minulý rok vo výške 4,6 miliardy, ktoré oficiálne uvádza ministerstvo financií, a prirátali k nim sumu, o ktorú štátna kasa vlani prišla na daniach, účet za pandémiu už teraz presahuje 5,3 miliardy eur.

No a to je pre našu štátnu kasu ťažko zvládnuteľná suma. Pre ilustráciu, rozpočet verejnej správy, kde sú zahrnuté výdaje všetkých ministerstiev, štátnych firiem, sociálnej poisťovne a tak ďalej, má byť 47 miliárd.

Pandémia tak spôsobila, že verejný dlh z roka na rok stúpol zo 48 percent na závratných 62 percent a v raste bude pokračovať aj v tomto roku. Pre Kotiana z Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, ktorá má kontrolovať práve to, aby dlh neprekročil príliš vysokú úroveň, toto skokové zvýšenie však nie je veľkým problémom.

„Hoci boj proti pandémii znamenal prudké zhoršenie bilancie verejnej správy a skokový nárast dlhu, nešlo o zavedenie trvalých opatrení, prijaté opatrenia mali jednorazový charakter a nebudú verejné financie zaťažovať opakovane. Ich negatívny vplyv na dlhodobú udržateľnosť je tak nízky,“ vysvetľuje pre Postoj.

Aj napriek tomu však aj spolu s ďalšími viac ako 20 ekonómami poslali minulý týždeň výzvu vláde, aby urýchlene prijala opatrenia, ktoré by zlepšili udržateľnosť verejných financií. A to v čase, keď sa skôr hovorí o tom, že štát musí peniaze rozdávať, aby tak tlmil negatívne dôsledky pandémie.

Kotian to však vysvetľuje tým, že pre naše verejné financie nie je problémom covid a výdavky s ním spojené, ale to, ako boli nastavené už pred vypuknutím pandémie. Aj bez nej totiž boli v „havarijnom stave“, a to najmä kvôli starnutiu populácie a dôchodkového systému.

Čo teda treba spraviť? Podľa popredných ekonómov sú urgentné hlavne dve veci: zaviesť výdavkové stropy, čo by znamenalo prísnejšie hospodárenie pre jednotlivé ministerstvá, a zmeniť penzijný systém.

Obe záležitosti by potrebovali schválenie ministrom financií, ktorým je Igor Matovič. Zároveň by znamenali menej rozdávania peňazí a prísnejšie pravidlá. A to sa na tlačových konferenciách nepredáva ľahko.

Kristína Votrubová

Zdroj:
https://www.postoj.sk/76585/kolko-nas-stoji-pandemia-ucet-sa-pohybuje-v-miliardach-eur

Ilustračné foto
zdroj: facebook MF SR