Dosť bolo špekulácií o problematike rusínskych škôl

Dňa 28. decembra na webe „Zakarpaťja“ bola zverejnená výzva Školskej rady rusínskych škôl, v ktorej rezonoval protest proti o.Dimitrijovi Sydorovi, že „využíva rusínsku školskú tému na získavanie vlastného politického kapitálu“. Školská rada však skromne zamlčala, že pod záštitou Svetovej rady Rusínov už v septembri 2008 nepracovalo štyridsať, ale len desať škôl a z ich programu neodišlo „niekoľko škôl vo Svaľjavskom okrese“, ale všetkých štrnásť. Treba však povedať, že tieto školy nepodporuje o.Sydor, ale lokálny podnikateľ, ktorý nie je v spojení so žiadnou rusínskou organizáciou. Pravdou však je, že tieto školy pracujú podľa rovnakého vzdelávacieho systému, ako školy, ktoré sú finančne podporované o.Sydorom.

Vzniká logická otázka, pokiaľ tak všetko ideálne funguje, prečo skupinu financovanú Svetovou radou Rusínov opustilo až 30 škôl? Dokonca v máji, keď už bolo jasné, že školy odchádzajú od Svetovej rady Rusínov, nezabránilo jednému z lídrov školskej rady, aby sa v prešovskom časopise „Rusín“ pochválil, že obhospodarujú štyridsať škôl. V tom istom čase, už učitelia svaľjavskych škôl v liste Magocsimu oznámili príčiny nemožnosti spolupracovať naďalej so Školskou radou rusínskych škôl. Pán akademik však necítil potrebu vypočuť si názory obidvoch strán.

Pravdou je, že nedeľné školy pracovali pod patronátom Magocsiho šesť rokov. Ale čo naozaj bolo urobené za toto obdobie:
- rusínskym školám bola ponúkaná literatúra rusínskych spisovateľov Slovenska, ktorá sa nedala vôbec používať na hodinách,
- za toto obdobie, okrem „Živého slova“ a „Slova za slovom“ autora M. Almašiho nebola vydaná ani jedna učebnica vhodná pre využívanie v rusínskych školách,
- krátky konspekt histórie Rusínov „Naša domovina“ P.R.Magocsiho bola napísaná v takej spotvorenej jazykovej variante rusínskeho jazyka, že učitelia po jeho prečítaní museli robiť žiakom preklad,
- idea jedného rusínskeho jazykového priestoru, so spoločnými jazykovými normami, je vhodná len pre teoretikov a rojkov.

Svaľjavské rusínske školy, tak isto ako aj iné školy v regióne, ktoré zastrešuje Sejm, pracujú na folklórnych a etnografických materiáloch Zakarpaťja, ponúkajú žiakom vedomosti z miestnej histórie, literatúry, využívajúc pri tom „Dejepis“ Ivana a Dimitrija Popa, tiež Petra a Sergeja Hoďmašovcov, básnickú tvorbu Ivana Petrovciho, Vasiľa Matoly, Romana Piščaľnika, to všetko v jazyku, ktorý je blízky nášmu regiónu.

Kolektív svaľjavských rusínskych škôl sa obracia s výzvou nielen na rusko-rusínskych, ale aj americko-rusínskych vodcov – prestaňte zarábať na problémoch nášho národa, dajte nám možnosť pokojne pracovať!

Jurij Šypovič