Dostojnŷ naslidnycy

Bez obščestva bŷ slovakizacija mala lehšu puť.

Keď pered 160-ma rokamy Duchnovič, Pavlovič, Dobr’aňskŷj z pidtrymkov pr’ašivskoho jepiskopa Josyfa Gaganc’a osnovaly Obščestvo svjatoho Joana Krestyteľa, jakbač any snyty ne mohly o tim, jaku roľ bude maty toto obščestvo o 140 rokiv pizniše.

Bŷv rik 1862, keď našŷ budyteli za pidtrymkŷ jepiskopa Gaganc’a vŷrišŷly osnovaty obščestvo, kotre bude vŷchovľovaty molodu rusyňsku generaciju, novu inteligenciju, v kotrij vydily šansu na voskresiňa rusyňskoho naroda. V tim korotkim peršim periodi isnovaňa toj organizaciji podaryly s’a dospravdŷ velykŷ dila.

Obščestvo zr’adylo Fundaciju Aleksandra Duchnoviča, žebŷ mohly študovaty i totŷ študentŷ, kotrŷ pochoďať z bidnŷch rusyňskŷch uslovij i ne maly bŷ hrošŷ na to, žebŷ jich rodiči poslaly študovaty.

Slavnŷj rusyňskŷj internat Alumnejum, rus’ka bursa – jak jej nazvav u svojich spomynach i jeden z najznamišŷch vŷchovanciv Julij Stavrovskŷj-Popradov, bŷv projekt, kotrŷj internatnu vŷchovu molodŷch študentiv zaprovadyv nelem v ramkach rusyňskoho seredovyska, ale bŷv to realno obšče peršŷj internat na teritoriji dnešňoj vŷchodnoj Slovakiji.

Žaľ, obščestvo ne malo lehku doľu, realno fungovalo i mohlo dijaty lem paru rokiv. Pak bŷla znova obnovlena dijalnosť počas toho, keď u Pr’ašovi bŷv na posadi jepiskopa vladŷka Gojdič, no po komunističnim puči v Čechoslovakiji bŷlo obščestvo zaboronene.

Grekokatolyc’kŷ svjaščenycy jak otec’ František Krajňak, kotrŷ pak obnovyly i obščestvo, duchovnij vŷchovi Rusyniv po rusyňskŷ, voskresiňu naroda viryly už u 1980-ŷch rokach, koly ne bŷlo oficialno Rusyniv, koly ne bŷlo oficialno rusyňskoho jazŷka.

Naščasťa, ono ne vmerlo. Jednako jak ne vmer any rusyňskŷj narod, kotrŷj bŷv zaboronenŷj tŷm samŷm režimom. Jak Rusynŷ, tak i obščestvo lem jak kebŷ čekalo na to, koly pryjde čas, i bude obnovlene. Tot čas pryšov, znova vďaka grekokatolyc’kŷm svjaščenykam, kotrŷ zistaly i rusyňskŷma rodoľubamy a patriotamy, u 2003-im roci.

Samosobov, z dakus inšŷma ciľamy v porivnaňu z rokom 1862, ale keď s’a na to čolovik posmotryť lipše, any ne tak calkom. Dumka voskresiňa naroda čerez vŷchovu novŷch generacij zistala, lem to, jakov puťov toto robyty, s’a prysposobylo dobi, ale holovno potrebam.

Keď bisidujeme dnes’ o Obščestvi svjatoho Joana Krestyteľa, pak bisidujeme o tŷch statečnŷch, virnŷch narodu svjaščenykach na Slovakiji, kotrŷ znova usvidomyly sobi, že vŷchovaňa molodoj generaciji musyť bŷty realizovane i cer’kvov, a što je holovne, tota vŷchova musyť prochodyty v materyňskim rusyňskim jazŷku.

Je pravdov, že obščestvo bŷlo obnovlene až u 2003-im roci, a mohly bŷ s’me povisty, že keď s’a dakus spamjataly Rusynŷ i začaly s’a holosyty ku svomu, tak pryšlo i obščestvo. No ono to tak ne je.

Grekokatolyc’kŷ svjaščenycy jak otec’ František Krajňak, kotrŷ pak obnovyly i obščestvo, duchovnij vŷchovi Rusyniv po rusyňskŷ, voskresiňu naroda viryly už u 1980-ŷch rokach, koly ne bŷlo oficialno Rusyniv, koly ne bŷlo oficialno rusyňskoho jazŷka, i ony vže sidaly za stil i začinaly robyty na peršŷch perekladach Bibliji.

Za rokŷ svojoj dijalnosty v tim najnovišim periodi obščestva, maje tota organizacija za sobov mnoho chosennoj, potribnoj robotŷ.

To vďaka obščestvu majeme liturgičnŷ perekladŷ, dnes’ už i molytvennyk, budeme maty cilŷj Novŷj zavit, to vďaka obščestvu rosne nova generacija ľudej, kotra okrim cer’kovnoslavjaňskoho jazŷka, kotrŷj čestujemje i chočeme sobi sochranyty jak naš cinnŷj skarb i didovyznu, bude braty jak štos’ pryrodne, že Jevanhelije, Apostol, molytvŷ, liturgiju mož čuty i molyty s’a i u svojim materyňskim jazŷku.

A keď tot jazŷk stane pryrodnŷm i pro cer’kov, ne bude pryčinŷ, čom bŷ vin ne mav bŷty pryrodnŷm v každij sferi žŷvota.

Tak jak perše obščestvo iz 19-ho stoliťa ne malo lehku doľu po smerty jepiskopa Gaganc’a i zmicniňu maďarizačnoho tysku, any sučasne obščestvo ne malo lehku doľu, a prosadžovaňa rusyňskŷch perekladiv bŷlo dakoly dospravdŷ až herojstvom.

No ono to stojalo za to. Ja peresvidčenŷj, že bez svjaščenykiv z obščestva bŷ slovakizacija cer’kvy mala omnoho lehšu puť, a dokinc’a dumam, že bez rusyňskŷch svjaščenykiv, kotrŷ na parochijach pidtrymujuť rusynstvo, bŷ any robota našŷch civilnŷch organizacij ne mala takŷ uspichŷ, jakŷ za vece jak 30 rokiv pry rosnuťu čisla Rusyniv možeme vydity.

Zato smilo mož povisty, že dnešňe obščestvo, dnešni svjaščenycy z obščestva, suť dostojnŷma naslidnykamy osnovateliv jak Duchnovič i Pavlovič. І vir’u, že istorija jim daje jakraz kolo tŷch budyteliv čestne misce u svojich kapitolach.

Staťa bŷla napysana jak komentar lemkivskoho radija lem.fm.

Petro Medviď 

zdroj:
https://www.lem.fm/dostojny-naslidnitsi/


30.06.1862 bola zaregistrovaná Spoločnosť sv. Jána Krstiteľa, kultúrno-osvetová organizácia, ktorá vznikla z iniciatívy biskupa Prešovskej gréckokatolíckej eparchie Jozefa Gaganca. Zakladajúce zasadnutie sa uskutočnilo 11.11.1862, na ktorom bol za predsedu menovaný A. Dobriansky, za podpredsedov M. Harbery, A. Rubij a I. Vislocký, za predsedu výkonného výboru A. Duchnovič. Cieľom bol rozvoj kultúrnej a osvetovej činnosti medzi Rusínmi a pomoc mladým rusínskym študentom z chudobných rodín. V r. 1864 Spoločnosť založila internát Alumneum a knižnicu. Činnosti pomáhali učitelia, spisovatelia, advokáti, úradníci biskupstva aj národ. Spoločnosť existovala 12 rokov, potom jej činnosť bola tlmená promaďarskými biskupmi a bola odsúhlasená jej likvidácia (1911). Zhromaždenie spoločnosti toto riešenie odmietlo. Neskôr pod záštitou biskupa P. P. Gojdiča Spoločnosť existovala až do r. 1948. Svoju činnosť obnovila v decembri 2003 v Medzilaborciach, vydáva rusínske gréckokatolícke kalendáre, časopis Artos, duchovné knihy a hlavne preklady cirkevných kníh zo staroslovienčiny do rusínskeho jazyka, venuje sa mládeži a pestuje rusínsky jazyk v bohoslužobných obradoch.