Drahá prešovská diaľnica a predčasné voľby

Komentár Petra Kremského

 

Problémom diaľnice pri Prešove nie je, či ju stavať alebo nie. Ide o to, či je politická vôľa postaviť ju za dobrú cenu.

Zdá sa, že ani najmenej. Tak sa len ťahá čas.

 

Čudné zhody náhod

 

Minister dopravy Árpád Érsek sa už rozhodol. Diaľnicu D1 pri Prešove stavať treba. Pritom však „dôkladne zvažuje všetky kroky a podrobne analyzuje, či sú prostriedky vynaložené efektívne“, ako napísal prezidentovi. Ešte skúsi „iniciovať stretnutie s víťazom tendra, aby sa našla nejaká úspora“.

 

No dobre. A teraz tú o Červenej čiapočke.

 

Pripomeňme si fakty. Verejnú súťaž na takmer 8-kilometrovú diaľnicu D1 Prešov západ – Prešov juh vyhlásila Národná diaľničná spoločnosť začiatkom júna 2015.

 

Čisto náhodou takmer v rovnakom čase vyhlásila aj dva ďalšie veľké diaľničné tendre – stavbu D3 Čadca – Svrčinovec na Kysuciach a D1 Budimír – Bidovce pri Košiciach. Na predloženie žiadosti o účasť v súťaži dostali firmy mesiac.

 

Ďalšia náhoda sa objavila pri predkladaní ponúk – jeden tender mal termín 22. decembra 2015, ďalšie dva 4. januára 2016. Vypracovať ponuku na takú náročnú stavbu je pritom úloha pre desiatky odborníkov na mesiace.

 

Nechcel tým štát stavbárom naznačiť, aby sa dohodli, kto bude ktorú stavať? Verí azda niekto tomu, že jeden termín tesne pred Vianocami a dva tesne po nich bola náhoda? Keď v roku 2014 nevyhlásila NDS žiadny tender a v roku 2015 iba tieto tri naraz?

 

 

Aké zadanie, také riešenie

 

Očakávaný výsledok sa dostavil zanedlho. Firmy vytvorili tri konzorciá. Jedno starý známy Strabag s nemecko-ruským pozadím spolu s Porrom a Hochtiefom.

 

Druhé ďalší zavedení partneri Doprastav so svojou dcérou Metrostav, ako aj Eurovia z koncernu Vinci známeho z R1. Tretím do partie bolo česko-poľské konzorcium pod vedením M-Silnice. Napokon sa ukázalo, že iba do počtu.

 

Všetky tri skupiny podali ponuky na všetky tri stavby, odlišovali sa však iba málo. Každá skupina mala najnižšiu ponuku na inej stavbe, takže sa spravodlivo podelili a každý „vyhral“ jednu.

 

Akurát v Budimíre sa im vlúdila chybička – do súťaže sa dostalo aj konzorcium Dúhy s talianskym partnerom a švédska Skanska. Tá všetkých „podrazila“ výrazne nižšou ponukou – o 22 percent lacnejšou, ako najdrahší Doprastav a spol. V prípade ostatných dvoch stavieb bol rozdiel medzi najlacnejším a najdrahším iba tri a štyri percentá.

 

Výsledok je pre Slovensko drvivý – kým Skanska bude stavať pri Košiciach za 13,7 milióna eur za kilometer, na zvyšných dvoch úsekoch to bude vyše 40 miliónov eur za kilometer diaľnice.

 

Práve prešovský úsek, ktorý ulovil Doprastav s partnermi, by mal byť najdrahšou diaľnicou na Slovensku. Pri vyše 45 miliónoch eur/km bude drahšia ako úseky s tunelom Višňové či mostom ponad priehradu pri Žiline. Iste je len náhoda, že ide o firmy, ktoré stavali takto štedro zaplatené diaľnice na Slovensku aj v minulosti.

 

Drahé, ale naše

 

Problém prešovskej diaľnice preto nie je, či ju stavať alebo nie. Otázka nestojí ani tak, či treba mesto obchádzať z juhu alebo zo severu. Štát ju vytendroval za horibilnú sumu a nie je to náhoda.

Verejnú súťaž mohli dávno zrušiť a zopakovať, boli by sa do nej zapojili ďalšie firmy. Cena mohla byť výrazne nižšia, namiesto 356 možno pod 300 miliónov eur. Lenže to by tam neostala vata a nebolo by čo rozdeľovať. A možno budú predčasné voľby, tak vatu treba.

 

Teraz sa len ťahá čas, kým sa všetci unavíme. Zatiaľ sa v tieni prešovských tančekov nenápadne spustila výstavba rovnako predraženého úseku D3 na Kysuciach. Prešovčanom pomaly kypí žlč a chystajú sa na ulice.

 

Až si napokon všetci povieme, že nech to stojí, čo to stojí, len nech sa už stavia. A o to ide. Politická dohoda je jasná, žaba sa varí. Diaľnica určite bude. Do Košíc sa bude cestovať o desať minút rýchlejšie a desiatky miliónov pritečú na účty „našich ľudí". Neoplatí sa na to ešte pár mesiacov počkať?

 

Peter Kremský

Autor je publicista a výkonný riaditeľ Podnikateľskej aliancie Slovenska. 

 

Foto

Plánovaný diaľničný obchvat Prešova 

Zdroj: NDS