Drevenému chrámu v Šmigovci vracajú majstri podobu klenotu

Prvé jarné dni sú v malebnej dedinke Šmigovec v okrese Snina iné ako po doterajšie desaťročia. Čulý stavebný ruch, pravidelné údery kladív, zvuky motorových píl sa do diaľky rozliehajú z kopca, na ktorom už od druhej polovice 18. storočia stojí drevený Chrám Nanebovstúpenia Pána. Práve prebieha 3. etapa jeho obnovy, ktorá mu pomaly, ale definitívne vracia jeho schovanú krásu. Majstrom z Hervartova ide práca od ruky, Šmigovčania nachádzajú stratené sebavedomie a pri pohľade na vzácnu pamiatku začínajú vyslovovať svoje predstavy o budúcnosti chrámu a aj samotnej obce.

 

ŠMIGOVEC. Drevený Chrám Nanebovstúpenia Pána v Šmigovci je národná kultúrna pamiatka, ktorá momentálne prechádza treťou etapou kompletnej obnovy. Zastrešuje ju nezisková organizácia Karpatské drevené cerkvi, n. o.

 

Všetko ako za starých čias

„Nešli sme do zmien, práce sú robené pod prísnym dohľadom pamiatkového úradu a nie je ani náš zámer robiť veci inak, akoby mali byť,“ uviedla Daniela Galandová, riaditeľka Karpatské drevené cerkvi, n. o. „Chrám postavili v rokoch 1775 – 1780, patrí medzi najmenšie v regióne Snina. Ako jediný z tunajších chrámov má zrub zvonka opláštený doskami. Chrám opravovali v rokoch 1894, 1936 a naposledy v 50. rokoch 20. storočia. 

 

Vtedy ale  k namiesto poškodenej šindľovej urobili novú plechovú strechu. Vnútorné steny chrámu v babinci omietli brizolitom a celú podlahu  vybetónovali,“ vysvetlila.  „Dnes je už väčšina nepôvodných zásahov minulosťou. Plechovú strechu sme nahradili pôvodnou strechou z drevených štiepaných šindľov. Odstránili sme aj všetky nepôvodné vnútorné omietky z brizolitu. Tie nahradíme pôvodnými mazanými hlinenými, omietnutými vápnom. Tak ako kedysi. Hlinené vnútorné omietky neboli bežné, no v našom regióne sa také nájdu v Kalnej Roztoke a v Jalovej,“ povedala.

 

Od elektroinštalácie až po nátery

„Prehnité dosky oplášťujúce zrub chrámu sme odstránili a nahradíme ich  novými. Všetky drevené konštrukcie natrieme konzervačným náterom proti drevokaznému hmyzu a proti plesniam. Betónovú podlahu nahradí pôvodný kameň,“ popísala. Po požiari, ktorý v minulosti už chrám vážne poškodil, prijali dôležité opatrenia. „Kompletne nová bude aj elektroinštalácia a vnútorné rozvody tak, aby spĺňali predpisy na protipožiarnu bezpečnosť,“ uviedla Galandová. „Práce sú realizované v rámci projektu „Obnova drevených chrámov, skvalitnenie infraštruktúry Cyklistického chodníka ikon“ podporeného z Finančného mechanizmu Európskeho hospodárskeho priestoru a štátneho rozpočtu Slovenskej republiky, pod odborným dohľadom Krajského pamiatkového úradu v Prešove,“ dodala. Obnova chrámu podľa nej úspešne napreduje aj vďaka dobrým vzťahom. „Spolupráca je veľmi dobrá. Vlastník objektu – farnosť Šmigovec síce neprispieva finančne, ale pri všetkých činnostiach s nami úzko spolupracuje,“ povedala.

 

Majstri z Hervartova

Rudolf Marčok zo stavebnej firmy Rod Har uviedol, že počasie im praje, a tak môžu pokojne robiť vonkajšie práce. Minulý týždeň opravovali vežu, osadzovali na ňu aj kríž. Dnu vrátia aj pôvodné kamene, ktoré tvorili podlahu. Z rovnakých sú vyrobené aj pôvodné schody k chrámu. Marčok uviedol, že používajú drevo z jedle, ktoré by malo dlhšie vydržať. Špeciálne nátery a aj farba zaručia, že ručne štiepané drevo sa vplyvom poveternostných vplyvov tak skoro nezničí. „Kostolíkov sme už opravovali veľmi veľa, ale tento je taký výnimočný, lebo dnu je hlinená omietka. To má máloktorý kostolík. No a teraz musíme dať novú omietku, aby to vyzeralo tak ako niekedy. Náročná práca je so šindľami, ale je to zaujímavé,“ povedal. Termín ukončenia prác je stanovený na koniec apríla tohto roku. „Ja počítam, že by sme to mali stihnúť. Záleží to od počasia. Len aby nemrzlo, keď budeme dnu robiť hlinené omietky, ale dúfam, že stihneme. Máme to tak podelené, že keď bude pršať, tak budeme robiť dnu, aby sme nemokli, a ak je vonku pekné počasie, tak sa robí vonku,“ povedal. Stavbári z Hervartova v okrese Bardejov sú v sninskom regióne na týždňovkách. Sami pocítili nedostatok ubytovacích kapacít. Každý deň prejdú 20 kilometrov sem a tam do Stakčína, kde bývajú v turistickej ubytovni na obecnom úrade.

 

Veriaci majú veľkú radosť

Duchovný otec Vladislav Marčák, ktorý je správcom farnosti Šmigovec, uviedol, že stav chrámu pred dvomi rokmi, keď do farnosti prišiel, a teraz, je veľmi rozdielny. Uviedol, že čím je na ňom vidno viac vykonaných prác, tým viac musí odpovedať na zvedavé otázky veriacich. Všetkých zaujíma, kedy bude hotový a aké bude jeho využitie. „Ja už mám 56 rokov a pamätám si, že som tu mal 1. sväté prijímanie, lebo dovtedy bolo zakázané. No my sme ho tu mali ako prví roku 1973 alebo 1974,“ povedal Michal Starec, rodák zo Šmigovca. „Bolo tu okolo toho kostola veselo, lebo ľudia tu chodili. Na Veľkú noc nosili po dvaja veľké košíky. Bolo veselo. Do tohto kostola ľudia chodili. Vtedy nás bolo aj viac, čo je pravda. No ale to bolo niečo unikátne,“ povedal. „Vo vnútri to vyzeralo, ako sa dalo. Všelijako. Lebo ľudia sa na to zmáhali, niekto kúpil nejaký obraz, no tak sa to prirábalo. Dedo alebo babka rozprávali, že oni, čo mali nejakú korunu alebo niečo také, tak dali na kostol. Aby tu niečo bolo dobré, aby sa mali kde prísť pomodliť,“ povedal. Netají, že mu osud chrámu nebol ľahostajný. „Keď chátral, trápilo nás to, aj sme to opravovali, lebo nám tu už raz aj strechu zobralo,“ povedal.

 

Pred majstrami klobúk dolu

Pán Michal si prácu stavbárov veľmi váži.„To nielen ja chválim , ale aj ľudia. Ich výkon hodnotím na jednotku. To stopercentne. Nielenže ja, ale všetci ľudia z dediny. To každý hovorí: Makajú od rána do večera. Kým sa nezastavia, robia stále a niečo za nimi aj vidno. Sú to perfektní chlapci, partia to je na jednotku,“ povedal. Veriaci si chrám veľmi cenia. „Keď som prišiel tu na prvé prijímanie, tak prídem aj na vysviacku. Tešíme sa všetci. Dobré spomienky má každý na tento kostol. Veď čo nám ho chceli vziať, my sme ho nedali. Je to naše dedičstvo, zanechali nám to naši predkovia – dedo, pradedo,“ povedal. Myslí si, že obnovený chrám priláka do obce turistov a dedina ožije: „To nás Šmigovčanov povzbudzuje, že tu niečo konečne máme.“

 

Pripravujú výstavu Ikony zo Zemplína

„Som rodák zo Šmigovca. Tu som bol pokrstený, tu som vyrastal, tu sme chodili svätiť pásku, chodili sme tu ako deti do kostola. Ako dieťa som tu chodil rád. Tu bolo detí v obci veľa, vtedy mala  v tých rokoch, keď som chodil do školy, možno 300 obyvateľov. Dnes nám ostalo 92 obyvateľov. Takže spomienky mám na to dobré,“ povedal starosta Šmigovca Michal Pidanič.  „Rodičia mi rozprávali, že ten chrám raz vyhorel, potom ho opravovali. On bol pôvodne prekrytý šindľom, po tom vyhorení ho prekryli plechom. Stavali ho ľudia svojpomocne,“ povedal. Od začiatku obnovy priložila obec ruku k dielu v okolí chrámu, ktoré vyslobodila od buriny. 

 

Terén sa po niekoľkých týždňov zmenil na nepoznanie. Miestnych, ale aj návštevníkov Šmigovca čaká ešte jedna novinka. „Paralelne prebieha príprava výstavy „Ikony zo Zemplína“, nakoľko predpokladáme, že vrátenie ikonostasu späť do farnosti potrvá dlhšiu dobu. Návštevníci tak uvidia ikony z regiónu, ktoré zachránilo umiestnenie v múzeách. Výstava bude zatiaľ náhradným riešením pre zabezpečenie návštevnosti chrámu, a tým aj efektívne využitie investovaných prostriedkov do obnovy pamiatky,“ prezradila Galandová.   

 

Anna Kornajová 

 

foto: korn