Drevený chrám Kružlovčanom pripomína už len maketa

Pôvodný Chrám sv. Kozmu a Damiána v Kružlovej bol údajne postavený v 17. storočí, zanikol v 30. rokoch minulého storočia. Históriu náboženského života v Kružlovej v okrese Svidník, bude domácim i návštevníkom pripomínať napodobenina dreveného chrámu, ktorý sa nezachoval do dnešných čias.
 
Drevené sakrálne stavby sú charakteristickým prvkom ľudovej architektúry predovšetkým na severovýchode Slovenska.Výnimkou nebola ani Kružľová, kde sa veriaci stretávali na bohoslužbách v drevenom chráme.
 
Obyvatelia veria, že ak by sa bol zachoval, mohol byť dnes zapísaný do Zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.
 

Maketu dostal do daru
Napodobenina bude umiestnená pod prístreškom pred vstupom do penziónu, ktorého majiteľom je Anton Sakalík.
 
Maketu dostal ako dar od svojho príbuzného, ktorý sa zaujíma o dejiny, baví ho práca s drevom, pričom na tomto diele pracoval asi šesť mesiacov.
 
"Ide o maketu, ktorá bola zhotovená v mierke 1:6 v porovnaní s pôvodným chrámom, ktorý tu kedysi stál. To, že sa tento objekt nezachoval, je skutočne veľká škoda, určite by bol dnes našou pýchou," uviedol Sakalík.
 
Vysvetlil, že drevená maketa je postavená podľa dvoch zachovaných fotografií a ďalších dvoch kreslených skíc. Autor sa držal aj textového popisu v jednej z kníh, kde je chrám stručne zdokumentovaný.
 
"Steny makety chrámu sú zo smreku a šindle strechy z jedľového dreva. Má hmotnosť približne 250 kilogramov, vrchol kríža na najvyššej vežičke siaha do výšky takmer troch metrov, dĺžka je okolo 300 centimetrov a šírka približne 70 centimetrov," doplnil majiteľ penziónu.
 

Pôvodný chrám pochádzal zrejme z 17. storočia
Podľa historických prameňov bol pôvodný Chrám sv. Kozmu a Damiána v Kružlovej údajne postavený v 17. storočí, ale zanikol v 30. rokoch minulého storočia.
 
V čase jeho zbúrania mohlo ísť o jednu z najstarších stavieb tohto typu na území dnešného Slovenska.
 
Napriek tomu, že každá takáto stavba bola v podstate unikátom, pri ich budovaní sa dodržiavali pevné pravidlá. Špecifikom tohto chrámu bol však vstup na boku budovy a obdĺžnikový pôdorys hlavnej lode.
 
Keď sa postavil v obci murovaný chrám, starý drevený sa prestal využívať a postupne zanikol. Ani nový chrám však nečakal dobrý osud.
 
V tomto chráme bolo uložené strelivo, pri ústupe nemeckého vojska chrám vyhodili do povetria.
 
Dnes sa väčšina veriacich v tejto obci hlási k Pravoslávnej cirkvi. Bohoslužby sa slúžia v novom chráme, ktorý dokončili v roku 1969 a významne sa o to pričinil pravoslávny kňaz Demeter Lipinský, ktorý v Kružľovej pôsobí už 50 rokov.
 
Pred dvomi rokmi tu napríklad obnovili aj ikonostas, na ktorý cirkevnej obci finančne prispelo Ministerstvo kultúry SR sumou 3 000 eur.

 
Vojnová história láka do Kružlovej turistov
Stovky návštevníkov každoročne zavítajú do obce Kružlová, kde sa na jeseň v roku 1944 odohrali kruté boje medzi postupujúcimi plukmi Červenej armády a brániaci sa nemeckými okupantmi.

Turisti sa preto nemôžu čudovať, že keď sa spýtajú v kraji pod Duklou na cestu do tejto dediny, nasmerujú ich do Údolia smrti.
 
Spomínané údolie zasahuje do katastrov viacerých obcí a časť z neho patrí Kružlovej. Dolina dostala meno podľa najväčšej tankovej bitky, ktorá sa tu odohrala počas Karpatsko-duklianskej operácie.
 
"Je to prírodné vojenské múzeum, ktoré tvorí v našom katastri osem kusov sovietskych tankov T 34, ktoré sú zoradené v palebnej línii. Po vojne zostali tak ako sa ťahala tá zóna," konštatoval starosta obce Adrián Gužo.
 
O celý areál sa stará obec. Zabezpečuje kosenie svahov a rovnako v určitých časových intervaloch sa natierajú aj tanky.
 
Vďaka projektu získali zdroje, podarilo sa im v dolnej časti areálu vybudovať niekoľko zákopov a pri vstupe obnovili a zastrešili prameň.
 
"Máme aj ďalšie napísané projekty napríklad na vyhliadkovú vežu v Údolí smrti, ale aj na bunker pre šesť až osem osôb, stále však čakáme či budeme úspešní. Usilujeme sa ako sa len dá v spolupráci s Vojenským múzeom vo Svidníku," doplnil starosta.
 

Technika na mieste bojov
 
Guža vysvetlil, že prechod údolím trvá peším turistom približne nejakých 40 minút a po celej jeho dĺžke tu môžu nájsť ťažkú vojenskú techniku.
 
Pri výročiach zvyknú organizovať rekonštrukcie bojov, ktoré si naposledy prišlo pozrieť viac ako 4 000 divákov.
 
V spolupráci s odborníkmi na históriu a nadšencami by chceli zorganizovať takúto akciu na budúci rok, keď bude 70. výročie Karpatsko-duklianskej operácie.
 
"Vraj tu po celom údolí ležalo množstvo mŕtvych vojakov. Mnohí sú teraz pochovaní na Dukle. Ako to tu prebiehalo to vedeli asi len tí, ktorí tu bojovali, pretože ľudia z dediny boli evakuovaní," hovorí obyvateľ obce Pavel Mašša.
 
Podľa neho by sa tu dalo vidieť aj viac, len na to treba veľa peňazí, aby sa to vyčistilo a sprístupnilo verejnosti.
 
"Tu sú aj zákopy po tých lesoch. Tu bola voľakedy tanková cesta a to išlo až na Poľsko. To by bolo treba obnoviť a mohla by to byť nejaká turistická trasa," dodáva obyvateľ obce.
 

Muníciu stále nachádzajú
 
O bojoch v týchto oblastiach neustále svedčia aj mnohé policajné správy o nálezoch nevybuchnutej munície, ktoré sa aj dnes často objavujú v správach.
 
Delostrelecké granáty, náboje do guľometov či samopalov nenachádzajú len domáci, ale aj náhodní turisti.
 
Mašša dodáva, že už toho nie je toľko ako kedysi, lebo to čo bolo na povrchu zhrdzavelo.
 
"Tu bolo toľko munície, že kto nemal náboj vo vrecku tak ani do školy nešiel. Ako chlapec som chodil po lese a to nebol problém nájsť pušku alebo granáty, či náboje. Bolo toho dosť," zaspomínal si na detské časy.
 
Desiatky takýchto nefunkčných kusov munície a zbraní sa nachádzajú aj v Obecnej miestnosti vojnových spomienok.
 
Okrem munície sú tu nemecké či sovietske strelné zbrane, časti odevov, vysielačky či ďalšie veci, ktoré zostali na bojisku
 

Obec sa spomína v 15. storočí
 
Na terajšom území obce Kružlová, ktorá leží v doline riečky Svidničianky v severnej časti Nízkych Beskýd, sa prví obyvatelia usadili už pred niekoľkými storočiami.
 
Podľa historických prameňov sa prvá písomná zmienka objavuje začiatkom 15. storočia, kedy sa obec spomína ako časť panstva Makovica.
 
"Ľudia sa tu oddávna živili hlavne poľnohospodárstvom, pestovaním obilia a chovom oviec. To dokumentuje aj náš obecný erb. Je na ňom roľník stojaci na zelenej pláni, ktorý nad hlavou drží snop obilia," vysvetlil starosta obce Adrián Gužo.
 
Pripomenul, že v začiatkoch budovania socializmu sa síce prvé družstvo rozpadlo, lebo tamojší ľudia sa nevedeli stotožniť s takouto formou hospodárenia. Uchytilo sa až družstvo, ktoré vzniklo začiatkom 60. rokov a zamestnávalo väčšiu časť obyvateľstva, ale aj to je už dnes minulosťou.
 
Kružlová je však modernou dedinou s pomerne dobrou občianskou vybavenosťou. Obec je plynofikovaná, má vodovod, základnú a materskú školu, poštu i kultúrny dom. Okrem toho sa jej podarilo vybudovať ihrisko a spravuje prírodné vojenské múzeum.
 
Turistov však do tejto oblasti lákajú aj prírodné krásy a na jeseň sem prichádzajú stovky hubárov. Záujem je aj o tunajší med, pretože prostredie je čisté a včelám sa tu darí.
 
Problémom však bývajú chladné jarné mesiace. Začiatkom apríla tohto roka napríklad bolo okolo úľov ešte ticho.
 

Zdroj: http://bardejov.korzar.sme.sk/c/6758756/dreveny-chram-kruzlovcanom-pripomina-uz-len-maketa.html