Drevený chrám v Dobroslave má pôdorys v tvare kríža

 

V obci Dobroslava (okres Svidník) sa nachádza jeden z viacerých, pre región severovýchodného Šariša typických, drevených kostolov. Tunajší chrám sa však od ostatných značne líši.

 

V obci Dobroslava (okres Svidník) sa nachádza jeden z viacerých, pre región severovýchodného Šariša typických, drevených kostolov. Tunajší chrám sa však od ostatných značne líši.

 

DOBROSLAVA. Unikátny drevený chrám v obci Dobroslava sa od ostatných značne líši. Už na prvý pohľad sa návštevníkovi ukazuje akýsi „iný“ výraz stavby.

 

Na rozdiel od ostatných má pôdorys v tvare kríža a to preto, lebo loď je rozšírená o bočné kaplnky.

 

Prvá priama písomná zmienka o Dobroslave je z roku 1600, keď bola novou dedinou na panstve Makovica.

 

Jej obyvatelia boli v tom čase po prvý raz povinní platiť kráľovi daň, čo len potvrdzuje, že išlo o mladú obec.

 

Predpokladá sa, že vznikla v 70. – 80. rokoch 16. storočia. Obec založili usadlíci podľa zákupného práva so šoltýsom Dobroslavom.

 

Podľa správy z roku 1618 tam bývala rodina šoltýsa a šesť sedliackych domácností. Kostol si obyvatelia vybudovali začiatkom 18. storočia.

 

Predpokladá sa, že súčasný Gréckokatolícky chrám sv. Paraskevy vznikol v roku 1705 ako zrubová trojdielna, trojpriestorová a trojvežová stavba, no z pôvodnej stavby sa zachovali iba ak časti základov alebo druhotne použité časti trámov.

 

Od 18. storočia bol drevený kostol obnovovaný viackrát. Dochoval sa záznam z 19. storočia, že obnova sa urobila v roku 1880. Potom až v roku 1932, keď bola stavba celkom rozobratá, rozšírená a nanovo postavená.

 

„Svedčí o tom nápis na jednom z trámov zrubovej konštrukcie. Objekt bol poškodený aj počas 2. svetovej vojny a následne obnovovaný. Vtedy ho rozšírili o dve bočné kaplnky na severnej a južnej strane lode, čím chrám nadobudol súčasný pôdorys kríža. V poslednom období prebehla komplexná obnova v rokoch 2001-2002. Hlavná veža bola opravovaná aj v roku 2015,“ popísal priebeh zmien dreveného chrámu odborný radca Krajského pamiatkového úradu (KPÚ) v Prešove Dominik Sabol.

Stavbe lemkovského typu zmenili pôdorys

 

Drevený chrám je umiestnený v dominantnej polohe – na vyvýšenine na východnom okraji intravilánu obce a okolo neho je obecný cintorín.

 

Predstavuje drevený zrubový trojdielny sakrálny objekt s dvoma bočnými kaplnkami, vežou aj vstupnou sieňou na západe a svätyňou s rovným záverom na východe.

 

Ako pripomenul odborný radca Dominik Sabol, stavba je lemkovského architektonického typu so sekundárne pozmeneným pôdorysom, ktorým už napodobňuje vzor chrámov huculského typu. Objekt je orientovaný tradične v smere východ- západ.

 

Zrubová konštrukcia stavby je postavená na vyvýšenej kamennej podmurovke. Kamenný základ vysoký približne 0,5 metra vyrovnáva sklon terénu, ktorý klesá západným smerom.

Na strechách je makovica aj kríž

 

Loď je krytá kupolou na štvorcovom základe a pyramidálnou konštrukciou strechy. So svätyňou je prepojená dvoma pravouhlými vstupnými otvormi v stene ikonostasu. S priestorom babinca alebo podvežia je prepojená voľne.

 

Svätyňa je taktiež krytá kupolou na štvorcovom základe a interiér presvetľujú okná štvorcového tvaru s dreveným orámovaním, členené na 9 tabuliek.

 

V každej zo stien svätyne je po jednom takom okne, v bočných kaplnkách lode sú po dve. Podlaha v chráme je drevená dosková.

 

Západnú časť objektu predstavuje trojpodlažná drevená veža. Prízemie veže je tvorené úzkou vstupnou predsieňou a babincom. Priestor babinca je krytý rovným stropom a v severnej a južnej stene má po jednom pravouhlom okennom otvore.

 

Do vstupnej predsiene vedie z babinca pravouhlý vstupný otvor, nad ktorým je zo strany predsiene umiestnená drevená doska lichobežníkového tvaru s rytým nápisom v azbuke.

 

„Strecha veže je cibuľová na základe zrezaného štvorbokého ihlana, ukončená polygonálnou lucernou, makovicou s trojramenným kovovým krížom. Nad loďou je pyramidálna strecha, pozostávajúca z troch stupňov valbových striech. V centrálnej časti lode je nízka hranolová veža ukončená ihlanovou strechou s cibuľou, nad ktorou je makovica s trojramenným kovovým krížom. Rovnaké makovice s krížmi sa nachádzajú aj na hrebni strechy kaplniek lode,“ popísal zvláštnosti chrámu odborný radca KPÚ Dominik Sabol.

 

Dodal, že strešná konštrukcia svätyne je podobná, pyramidálna pozostávajúca však z dvoch stupňov pultových striech. Tie sú nižšie než ostatné strechy.

 

Podobne nad svätyňou sa nachádza nízka hranolová veža s cibuľou, makovicou a krížom. Strešnú krytinu tvorí štiepaný šindeľ.

Nesie znaky staroruskej architektúry

 

Fasády chrámu pokrýva na celej ploche zvislý obklad dosiek, ktorých vzájomný styk kryjú zvislo vedené lišty.

 

Pod strechami je vedená vyrezávaná horizontálne lišta, zároveň nad každým oknom sú pultové striešky, z ktorej vychádzajú vyrezávané lišty, vedené vertikálne po stranách okenných otvorov.

 

„Kostol v Dobroslave je vzácnym dokladom drevenej sakrálnej architektúry u nás, predstavujúci jeden z mála typov byzantskej resp. staroruskej architektúry u nás. Napriek tomu, že pôvodných konštrukčných častí sa na objekte zachovalo málo, tak aj obnova z 20. storočia priniesla do našej drevenej architektúry unikátny typ pamiatky s pôdorysom v tvare kríža,“ vysvetlil Dominik Sabol z Krajského pamiatkového úradu v Prešove.

 

Autor: Anna Košuthová

 

Zdroj: 

http://bardejov.korzar.sme.sk/c/8132016/dreveny-chram-vdobroslave-ma-podorys-vtvare-kriza.html#ixzz40p7np2HD

 

Pohľad zo severovýchodu. Na streche dominujú makovice s krížmi.

Foto: ds