Drevený chrám vo Varadke dostal nový šat (rozhovor)

Drevený chrám Ochrany Presvätej Bohorodičky (Panny Márie Ochrankyne) z roku 1924 stojí v strede obce Varadka na mieste starého dreveného kostola z 18. storočia. Patrí medzi novo zapísané Národné kultúrne pamiatky a je jedným z troch pravoslávnych drevených chrámov na území Slovenska (pozn. ďalšími sú Hutka a Ruský Potok). O jeho histórii i súčasnosti sme sa porozprávali s miestnym pravoslávnym kňazom o. Petrom Savčákom.

■ Môžete nám v krátkosti priblížiť históriu tohto chrámu?
Tento chrám je vo Varadke už tretí. Prvý dal podľa dochovaných materiálov postaviť knieža rusínske Fiodor Koriatovič v roku 1340. Druhý chrám bol o niečo vyššie, ale počas prvej svetovej vojny bol podpálený. Miestny ľudia hovoria, že bol podpálený maďarskými žandármi, pretože sa tu nachádzali knihy písané azbukou, ktoré im pripomínali prítomnosť Rusov proti ktorým bojovali. Samotný chrám bol postavený v roku 1924 dosť narýchlo a jeho architektúra je netypická. Obec Varadka bola v tom čase pomerne veľká obec s väčším počtom obyvateľov. Najskôr sa slúžilo v škole a obec potrebovala urýchlene chrám. V tomto povojnovom čase bolo veľké vysťahovalectvo a kríza. Chrám bol postavený svojpomocne aj za pomoci veriacich, ktorí odišli do zámoria. Objekt je netypický v štýle bez stredovej kupoly, ale svoj účel spĺňal a spĺňa. Svojho času, aj po dnes sa na väčšie sviatky do tohto chrámu schádzajú veriaci z dvoch susediacich obcí z Vyšnej Polianky a Nižnej Polianky.

■ Momentálne prebieha na chráme rekonštrukcia, čo všetko bolo potrebné opraviť?
Ide o ďalšiu etapu rekonštrukcie. Okrajové trámy boli zhnité, preto sa vymenili a stiahli železom pod podlahou. Boli vymenené kupolky chrámu do ktorých už zatekalo. Pustili sme sa do obíjania chrámu novými doskami, pretože staré vyše osemdesiat ročné dosky už splnili svoju funkciu. Tieto dosky sa natierali vrstvou, ktorá bude odolávať vode a časom dostanú svoju prirodzenú farbu. S Božou pomocou sme sa do tejto rekonštrukcie pustili, ako sa nám to podarí ukáže čas.

■ Jedna z troch oddelení chrámu je pritvor, ľudovo nazývaný babinec. Ako vznikol tento názov a čo v týchto priestoroch môžeme vidieť?
Tomuto priestoru sa naozaj hovorí babinec, kvôli tomu, že sa tu zväčša zdržiavali ženy s malými deťmi. Tento priestor je zväčša menší a nízky. V zimných mesiacoch tu slúžime bohoslužby a rovnako sa tu zvykne aj robiť krst. Tu sa nachádzajú aj štyri ikony. Dve sú tradičné Isus Christus a Presvätá Bohorodička. Ďalšie dve sú naši svätci, ktorí boli Rusíni. Novo mučeník Maxim Sandovič pochádzal z opačnej strany Karpát z Poľska a jeho farnosť bola len cez kopec v obci Grab a navštevoval aj naše obce. Druhým svätým je Alexij Toth pochádzal z obce Kobylnice. Počas vysťahovaleckej vlny, keď naši rodáci odchádzali za prácou do Spojených štátov odišiel ako duchovný s nimi. Neskôr bol na čele hnutia za návrat do Pravoslávnej cirkvi tamojších Rusínov. Americká pravoslávna cirkev ho kanonizovala za svätého.

■ V samotnom chráme je farba stien modrá. Celému priestoru dominuje ikonostas.
Modrá farba stien je z dôvodu, že ide o chrám Bohorodičky. Táto farba je farbou Presvätej Bohorodičky. Ikonostas bol posvätení v roku 1961 aj za pomoci amerických rodákov, ktorí pomohli v sume 438 dolárov. Tento ikonostas je preliv východu a západu, lebo aj tento terén, celá Makovica je na pomedzí východu a západu, jednotlivé prúdy sa tu prelínali. Nájdu sa tu prvky východné, ikonopisecké, ale aj západné. Základnou ideou však bolo zachovať zdedené po dedoch a pradedoch. Vzácnosťou nášho chrámu je ikona prepodobného Maxima Greka s čiastočkou svätých mošči z tela tohto svätého. Ikona je napísaná Rusínmi z Poľska, ktorých nazývajú Lemkovia a je napísaná starou technikou. Od prípravy dosky, až po celkovú úpravu je vznik tejto ikony urobený v duchu starých technológií, presne ako to robili starí majstri, so zachovaním tradičných postupov. Tento svätý pochádzal z Grécka a do Ruska odcestoval, aby prekladal knihy, ktoré Rusi preberali z Byzancie. Bol to učený človek a mal veľkú popularitu u bežných ľudí. Nepáčil sa kniežatám, ktoré si vykladali cirkevné zákony podľa seba. Obvinený z herézy vo väzení napísal modlitby Svätému Duchu uhlíkom v cele, ktoré sa dodnes používajú v pravoslávnej cirkvi ako bohoslužobné texty.

■ Visiace lampy pôsobia starobylo, používajú sa aj dodnes?
Lampy, ktoré máme v bohoslužobnom priestore sú už dnes na elektrinu. Pôvodne sa do nich lial jedlý olej. V našich pôvodných chrámoch to bola úplne bežná vec. Pre človeka je milé to, čo je živé. Olejové lampy je potrebné dolievať a čistiť. Dáva to svedectvo o oddanosti človeka, ktorý sa o svetlo stará. V chráme používame voskové sviečky, ktoré zapaľujeme na veľké sviatky. Počas môjho pobytu v Srbsku sa moji srbskí priatelia čudovali, keď som im vravel o používaní parafínových sviečok, pretože parafín je vlastne odpad z ropy. Na to, aby vznikol vosk je nutný aj dážď, slnko, včely, i ľudskú námahu. Stvo-renstvo tak dáva obetu nášmu stvoriteľovi z jeho produktov. Okrem iného plní to aj estetickú funkciu a tieto sviečky majú príjemnú vôňu.

■ V chráme máte niekoľko zaujímavých exemplárov bohoslužobných kníh, aké staré sú tieto knihy?
Jednou z kníh je vzácna a stará bohoslužobná kniha, ktorá bola darovaná tzv. ministrom pre vieru cárskeho Ruska v roku 1891 v Petrohrade do rúk istého Michala Sariča. Ten ju daroval pravoslávnej cirkvi. Ďalšou starou a zaujímavou knihou je, tzv. Trióď z roku 1730. Ide o bohoslužobné texty, ktoré sa spievajú po vzkriesení Isusa Christa. Na tieto knihy sa robili zbierky v každej domácnosti v obci. Dokonca sú tu aj varovania pred zlodejmi. Na kúpu jednej knihy sa skladala celá obec. Väčšinou ju bolo potrebné ísť kúpiť za hranice do Ľvova, Kyjeva, alebo bližších duchovných centier. Hranice štátov Cárskeho Ruska a Rakúsko-Uhorska boli napäté. Častokrát sa pre tieto knihy putovalo s nasadením vlastného života. Nie vždy sa ich podarilo priniesť domov. Ľudia si natoľko vážili písané slovo a tieto knihy majú veľkú historickú hodnotu.

■ S knihami v novšej väzbe sa spája zaujímavá história, môžete ju našim čitateľom priblížiť?
Tieto bohoslužobné knihy, tzv. Mineje sú na počesť jednotlivých svätých, a tak na každý deň je určená špeciálna bohoslužba svätému. Ide o súbor dvanástich knižiek a okrem nich máme knihy aj na jednotlivé sviatky. U nás sa tieto knihy dajú dosť ťažko zohnať a sú veľmi drahé. Mojou túžbou bolo, aby aj tento chrám mal tieto knihy a pred niekoľkými rokmi som oslovil známych, ktorí cestovali na Ukrajinu. Tieto knihy som chcel nechať zakúpiť, ale mal som len malú sumu peňazí. Pripravením zoznamu som ich poprosil o zakúpenie pár kníh na ktorú by postačovala naša hotovosť. Na veľké prekvapenie mi doniesli všetky knihy zo zoznamu. Mal som na jednej strane radosť, ale na druhej strane starosť, ako im to vyplatím. Začal som ich pomaly splácať a prekvapivo s pomocou Božou som ich splatil za dva mesiace. V tom období navštívili náš chrám manželia z Holandska a ďalší ľudia, ktorí sa objavili úplne náhodne a obdarovali nás. Všetky tieto knihy sme splatili bez toho, aby sme si prostriedky vzali z cirkevnej kasy.

-i.v.-