Druhá národnosť? Nič nové pod slnkom

Milan Olexa riadil práce pri sčítaniach obyvateľov, domov a bytov na Slovensku v rokoch 1991 aj 2001. Vyplývalo mu to z funkcie sekčného šéfa v Štatistickom úrade SR. Čo si myslí už ako dôchodca o pripravenosti nadchádzajúceho sčítania?

Tentoraz sa sčítanie natiahne od polovice februára až do konca septembra kvôli pandémii. Zažili ste niečo podobné v praxi a ako to môže ovplyvniť výsledky?
Do funkcie riaditeľa sociálnej štatistiky a demografie Štatistického úradu som nastúpil v roku 1991. Práve bolo rozbehnuté sčítanie, ale vzhľadom na zložité porevolučné obdobie sa musel jeho začiatok posunúť vládnym uznesením z marca na máj. Aby sa všetko mohlo lepšie pripraviť. Dodatočný čas sme využili na osvetu, lepšie informovanie obyvateľstva a myslím si, že celý proces to skvalitnilo.

Teraz je predsa len zložitejšia situácia, zákaz vychádzania a ktovie, čo nás ešte čaká. Nemalo sa sčítanie odložiť radšej na budúci rok?
A čo my vieme, aká bude zdravotná situácia v roku 2022? To sa len domnievame, že pandémia dovtedy ustúpi, bodaj by sa tak stalo. Ale celá mašinéria je už rozbehnutá, navyše ide o elektronické sčítanie.

Nuž a práve! Mnoho ľudí naďalej nemá prístup k počítačom, povedzme v marginalizovaných osadách, alebo má s nimi problémy – časť seniorov. Neovplyvní to konečné výsledky?
Nejde o novinku, zaviedla sa u nás už pri sčítaní pred desiatimi rokmi. Pravda, vtedy túto možnosť využilo iba asi sedem percent obyvateľov. Medzitým však informatizácia spoločnosti pokročila, zvýšila sa počítačová gramotnosť a budú k dispozícii sčítací asistenti pre ľudí, ktorí s tým majú problémy. Okrem toho sa budú využívať aj iné, administratívne zdroje. Samosprávy budú získané údaje overovať. Preto si myslím, že sčítanie aj za súčasných mimoriadnych okolností dopadne dobre.

Čo si myslíte o pretrvávajúcich sporoch okolo možnosti prihlásiť sa k „druhej národnosti“? Mnohí sa obávajú rôznych interpretácií výsledkov údajov, ktoré sa tým získajú.
Pripomína mi to problém, na ktorý sme narazili takisto pri sčítaní v roku 1991. Po nežnej revolúcii sa hľadalo urovnanie napätých vzťahov medzi pravoslávnymi a gréckokatolíckymi veriacimi na východe Slovenska.

S tým pomerne úzko súviselo etablovanie rusínskej národnosti popri ukrajinskej. Ako člen Rady vlády pre národnosti som zažil ostré diskusie medzi ich predstaviteľmi. Jedna skupina presadzovala alternatívu prihlásenia sa k obom národnostiam – ukrajinskej i rusínskej alebo k obom súčasne. Po zvážení sme to umožnili už pri sčítaní v roku 1991. Spomínam si, že vtedy sa k rusínskej národnosti prihlásilo takmer 17 200 a k ukrajinskej okolo 13 500 ľudí. V ďalších sčítaniach sa však podiel Rusínov zvyšoval a Ukrajincov, naopak, klesal.

Ako si to vysvetľujete?
Ľudia si začali viac a lepšie uvedomovať svoju národnosť. Pri sčítaní v roku 2001 sme navyše umožnili kombinovať národnosť s materinským jazykom. A pri sčítaní v roku 2011 pribudla možnosť uvádzať ešte aj „najčastejšie používaný jazyk". To všetko spolu postihuje spomínaný jav komplexnejšie a hlbšie.

Už pri sčítaní v roku 2001 sa 5 400 osôb prihlásilo k Eskimákom a Siouxom. Ďalších takmer 50-tisíc odmietlo vyplniť kolónku o národnosti. Čo ak nejaká skupinka recesistov rozpúta cez sociálne siete kampaň tohto druhu? Nemôže spôsobiť výraznejšie skreslenie obrazu o národnostnej skladbe Slovenska?
Teoreticky je to možné. Netreba však zabúdať, že pre každého z nás vyplýva už zo zákona povinnosť poskytnúť pre potreby sčítania všetky nevyhnutné a objektívne údaje a že je tu aj viac možnosti kontroly získaných údajov.

Vladimír Jancura, Pravda 18.02.2021 

Zdroj:
https://zurnal.pravda.sk/rozhovory/clanok/578233-druha-narodnost-nic-nove-pod-slnkom/

Foto: 
Milan Olexa, bývalý sekčný šéf Štatistického úradu SR.
Autor: Robert Hüttner