Druha Rusyňska zabava u Bratislavi

Druha Rusyňska zabava u Bratislavi ša odbyla 25. oktobra 2008 v prostoroch internatu Moloda garda, v Propaganda klubi. Zabavu zorganizovali molody.Rusyny dovjedna zos Združiňjom inteligenciji Rusyňiv Sloveňska. Po hymnicki pisňi „Ja Rusyn byl, jesm i budu…“ a po uvodňim slovi moderatorky Majky Šmajdovoj, nasledovali prihovory zastupcu predsedu ciloštatnoj rusyňskoj menšynovoj samospravy u Maďjarsku - Oľgy Szilcer-Lykovičovoj, predsedu ZIRSu Mychala Šteňu, člena Spolku rusyňskych pysateľiv Vasyľa Chomu a nakonec i predsedu molodych.Rusyniv u Bratislavi – Petra Štefaňaka. Pryhovory byli adresuvany moloďi generaciji a jak pidkreslyl Petro: „Aj tov zabavov si chočeme prynesty kusčičok domova do Braťislavy.“

Nespoďivanym obohačiňjom programu byl vystup rusyňskych hosti z Maďjarska, kotry nam zašpivali znamy špivanky. Tym ša začala originalna rusyňska zabava povna našoho folkloru. Avtentickosť projavu znasobila Ľudová hudba Sokolej z Humennoho pid doporovodom Miroslava Kerekaňiča. Po tanečnych kolach nasledoval krasnyj a bohatyj program tanečnykiv z FS Chemlon. Podobni jak pri perši zabavi, ľude ša dosytosti vytancuvali, nychto ne zostal suchyj. Prekvapiňom večera byli tri divčata z najzapadnišoho rusyňskoho sela Šumjac, členky folklornoho suboru. Choc ďivčata na podium vybihli lem v civiľu, dakotrym ša zatajoval dych pri ťahavom spivi, kotryj je pre mnohy našy regiony takyj pryznačnyj. Špivacku zložku programu dopovnyla iši solystka Simonka Kačmarova, sviža študentka bratislavskoho konzervatoria.

Zo všytkych dovoľte aspoň jeden pohľad. Slečna Denisa zo Šumjaca nam povila: “Choču poďjakuvati za nadhernyj zažytok, kotryj sme perežyli na Rusnacki zabavi. Už teper znam, čom sut šumjacky a calkovo aj horehronsky zabavy povny temperamentu. To bude naisto našyma rusnackymy koriňami. Bylo to bezprostredne, žyve, užasňi temperamentne, prosti skvele. Jem rada, že jem ša ochabyla perehvaryti. Tu jem soj iši vecej uvedomyla rusyňsku krov v mojich žylach.“

Zabava ša tišila interesu molodoho pokoliňja, ale samosobov ne chybali any staršy priazňivci rusyňskoho folkloru. Tanec stridal špiv, kiď hudba Sokolej obchodžala kolo stoliv a hrala do noty na želaňja účastnykiv. Bokom ne zostal ani pan Karas zo svojov harmonikov.

Do klubu ša pryšlo zabavyti kolo 350 ľudi. V porivnaňju z peršov zabavov, tota byla calkom v duchu tradičnoho folkloru - špivu, huďby i tanca. Kid ša ale zyjde grupa ľjudi, kotry soj od serca zašpivajut a zatancujut, pryde im takato muzyka lipša jak dajaka diskoteka.

Pro Vašu radosť a pro utrymuvaňja rusyňskoj kultury pro Vas pryrychtujeme aj dalšy podibny akciji. Tište ša na prekvapliňja, novy napady i aktivity od organizacii molody.Rusyny Bratislava.

Šytkym ĎAKUJEME za podporu pri realizaciji a takisto za učasť na zabavi.

-pš-